Rastislav Boldocki

Na začiatku bolo video natočené mobilom, brutálne a drastické. Dav príslušníkov domorodého peruánskeho kmeňa lynčuje bieleho štyridsiatnika, ktorý márne prosí o milosť a zľutovanie.

Nahrávka zmobilizovala peruánsku políciu aj svetové médiá. Ako sa však ukázalo, všetko bolo trochu inak, v dedine v amazonskom pralese sa odohrala dvojitá vražda. Okrem muža zo záberov bola obeťou uctievaná liečiteľka a aktivistka z miestneho kmeňa, osemdesiatročná žena schytala dve rany zo strelnej zbrane. Príbeh, za ktorý by sa nemuseli hanbiť ani najlepší autori detektívok, nesie v sebe ďalšie temné stránky - od rasového napätia až po kontroverzné experimentovanie ľudí zo Západu s drogou ayahuasca.

Čo sa vlastne stalo? Indiáni z druhého najväčšieho peruánskeho domorodého kmeňa Shipibo-Konibo v tom mali jasno od samého začiatku - cudzinec nemilosrdne zavraždil ich šamanku a dostal zaslúžený trest.

Osemdesiatjedenročná Olivia Arévalová bola akousi duchovnou matkou nielen v amazonskej dedine Victoria Gracia v provincii Ucayali, ale aj v rámci celého 40-tisícového kmeňa. Hovorili jej Iyoshan, teda stará mama, čo je v miestnej komunite prejav najväčšej úcty. Ako vysvetľuje Washing­ton Post, nebola len liečiteľka, ale angažovala sa aj v boji za práva domorodých Indiánov. Neprekvapuje preto, že jej vražda spôsobila v dedine obrovské zdesenie.

Arévalovú zabili 19. apríla dvoma strelnými ranami za bieleho dňa. Svedkovia pre denník The Guardian opísali, ako umierajúca žena ešte stihla zakričať: „Zabili ma.“ Potom k nej pribehla dcéra Virginia a zobrala jej hlavu do náručia. Dedinčania ani chvíľu nepochybovali, kto to urobil - podozrenie padlo na 41-ročného Sebastiana Woodroffa z kanadskej provincie Britská Kolumbia. „Zbadal som starú mamu ležať v kaluži krvi a zareagoval, ako by reagoval každý - udrel som cudzinca,“ opísal nešťastné udalosti pre Guardian dedinský učiteľ Hilario Díaz. „Keď som však zistil, že po ňom ide dav, sadol som na motorku a šiel pohľadať políciu.“ Hilario nepovažuje lynčovanie cudzinca za najšťastnejšie, ale jeho smrť neľutuje, vraj si to zaslúžil. „Kto zabíja, musí umrieť, tak znie indiánsky zákon,“ vysvetlil.

Podľa dedinčanov sa tým celý prípad skončil, sú totiž zvyknutí, že v rámci svojej komunity platia ich vlastné zákony. Ibaže tentoraz prišiel o život občan západnej krajiny, preto všetko bolo inak. Victoriu Graciu zaplavili peruánski policajti. Prípad začali vyšetrovať, objavili Kanaďanovo telo zahrabané v plytkom hrobe, jeho rozloženú motorku aj zbraň, ktorú si Woodroffe začiatkom apríla kúpil od miestneho policajta. Muži zákona na základe spomínanej videonahrávky identifikovali Kanaďanových vrahov - vodcovi miestnej komunity Josému Ramírezovi a ďalšiemu dedinčanovi Nicolásovi Morimu hrozí 15 až 35 rokov za mrežami. Dvaja muži okamžite vzali nohy na plecia a stále sú na úteku, ukrývajú sa hlbšie v džungli.

Miestni Indiáni vnímajú policajnú akciu ako mimoriadne nespravodlivú. „Myslíte si, že policajti niekedy v minulosti prišli na toto odľahlé miesto? Nikdy,“ rozčuľovala sa pre denník Guardian miestna obyvateľka Becky Linaresová. „Ale keď tu umrel tento Kanaďan, zrazu sú všade.“ Podobne uvažujú ďalší príslušníci kmeňa. „Spravodlivosť platí len pre tých, ktorí majú peniaze,“ povedal pre miestnu TV Peru Alder Rengifo Torres. „Cudzinci sem chodia a môžu nás zabíjať ako psov či mačky a nič sa nedeje, štát nerobí nič.“

Indiáni pripisujú vinu za vlnu násilia len a len Woodroffovi. Ako tvrdia, v minulosti ho viackrát museli odviesť na policajnú stanicu - správal sa čudne, zrejme pod vplyvom drog alebo alkoholu. „Nikdy nič nehovoril, nikdy nevysvetlil, čo tu robí,“ tvrdí Miluska Gonzálezová, jedna z dedinských vodcov. „Len si otváral plechovky piva a pil.“

Pokiaľ ide o základné fakty, policajné vyšetrovanie Indiánom dáva za pravdu. Podľa najnovších zistení liečiteľku zastrelili z poloautomatickej zbrane Taurus, ktorá patrila Kanaďanovi.

Samozrejme, nič nie je čierno-biele a veci sú oveľa zložitejšie, než ich Indiáni vykresľujú. Hádam každému napadne základná otázka - čo vlastne muž z „iného sveta“ hľadal v odľahlej peruánskej džungli? Práve odpoveď na ňu je z hľadiska celého príbehu podstatná. Ako mnohí ľudia zo Západu aj Woodroff prišiel za rastlinou ayahuasca, aby sa zoznámil s jej liečivými aj halucinogénnymi účinkami. Ide o prazvláštnu turistiku, na ktorej miestni Indiáni slušne zarábajú - občas pofidérnymi spôsobmi.

Ayahuasca, obsahujúca silný halucinogén dimetyltryptamín, je neodmysliteľnou súčasťou tradičnej medicíny domorodých kmeňov vo viacerých juhoamerických krajinách. V posledných rokoch jej obľúbenosť na Západe stúpa a čoraz viac ľudí vyhľadáva miestnych šamanov - niektorí sa chcú liečiť, ďalší ovládnuť liečebné metódy, iní túžia po sebapoznaní a sú aj takí, ktorí chcú vyskúšať na vlastnej koži drogové vidiny. Tradičná indiánska medicína je údajne účinná pri liečení rôznych závislostí či posttraumatického stresového syndrómu.

Šamanov vyhľadávajú aj ľudia zo Slovenska. Napríklad známy politik Martin Poliačik, ktorý v staršom rozhovore pre PLUS 7 DNÍ ocenil sebapoznávací a očistný účinok rastliny ayahuasca. „Odišiel som pokojnejší, zorientovanejší, vedel som, čo chcem v živote robiť. Cítil som sa ako zanesený demižón, ktorý niekto vyčistil kefou. Dnes viem, že život má zmysel, a dôverujem vlastnému úsudku,“ povedal nám. Zároveň však varoval pred rôznymi šarlatánmi, ktorí vystupujú ako šamani. Tí podľa neho často škaredo zneužívajú dôveru ľudí, budujú u klientov závislosť od nich, vstupujú im do života, nútia robiť rozhodnutia, z ktorých potom sami profitujú.

Ďalšie zdroje hovoria dokonca o sexuálnom zneužívaní zákazníčok, zaznamenali aj prípady, keď cudzinci pod vplyvom halucinogénnej látky vraždili.

Zatiaľ nie je jasné, či ayahuasca zohrala nejakú úlohu vo dvoch vraždách v dedine Victoria Gracia. Je to dosť pravdepodobné.

Sebastian Woodroffe v roku 2013 dal výpoveď v práci a opustil svoj dom v kanadskom Courtenay, aby sa naplno mohol venovať štúdiu rastlinnej medicíny v peruánskych amazonských pralesoch. Ako píše Washington Post, Kanaďan mal príbuzného ťažkého alkoholika, preto sa rozhodol vybudovať kariéru poradcu v boji proti závislostiam. Dokonca prostredníctvom internetu zbieral peniaze na svoj projekt, pričom sa netajil záujmom o ayahuascu. V tom čase mal 36 rokov a štvorročného syna.

Po piatich rokoch je mŕtvy a stále nie sú známe všetky po­drobnosti jeho vraždy. O vzťahu medzi Woodroffom a Oliviou Arévalovou sa iba špekuluje. Ako píše Guardian, Kanaďan zrejme dávnejšie s ňou nadviazal kontakt, keďže išlo o jednu z najuctievanejších liečiteliek kmeňa Shipibo-Konibo. Prokurátori v peruánskom štáte Ucayali ako možný motív vraždy uviedli skutočnosť, že syn šamanky Julían dlhoval Woodroffovi v prepočte vyše štyritisíc amerických dolárov.

Vražda by mohla výraznejšie ovplyvniť budúcnosť takzvanej ayahuasca turistiky. Čoraz hlasnejšie sa hovorí o tom, že treba urobiť poriadok so samozvanými šamanmi a stanoviť jasné pravidlá. „Chápeme, že ayahuasca je príležitosťou pre našich domorodých bratov, keďže generuje zaujímavý príjem,“ povedal denníku Guardian Ronald Suárez, peruánsky vládny splnomocnenec pre kmeň Shipibo-Konibo. „Ale po tom, čo sa stalo, budeme musieť túto oblasť podnikania regulovať.“

Kanaďana prilákala do Peru halucinogénna rastlina, ktorú vyskúšal aj slovenský politik. Domov sa vrátil v rakve

Autor článku

Rastislav Boldocki

Výber pre vás