<p>Zameriava sa predovšetkým na domáce a zahraničné reportáže, sociálno-ekonomické témy, či problematiku pracovného trhu</p>

Peter Galan

Hrôzostrašné fotografie na kosť vychudnutých detí z detského domova v Minsku zverejnil internetový magazín Imena a krátko na to ich prevzali i zahraničné média. Niektorí tínedžeri na nich vážili ledva pätnásť kíl. Azda najotrasnejším extrémom bola dvadsaťročná dievčina, ktorá nemala ani dvanásť kilogramov. Čitatelia tieto zábery prirovnávali k fotografiám koncentračných táborov z čias druhej svetovej vojny. "Ako je možné, že sa v 21. storočí, v strede Európy niečo takéto deje?" reagovali v diskusiách. Polícia začala rozsiahle vyšetrovanie, ktoré odhalilo, že podobných zariadení s hladujúcimi chovancami je v krajine viac.

Škandál vypukol po tom, ako vedenie minského detského domova usporiadalo charitatívny futbalový zápas, s cieľom získať finančné prostriedky na zabezpečenie výživnej stravy pre svojich chovancov. Novinári pozvánku prijali, bezvládne vychudnuté telá detí na ústavných posteliach ich však zaujali viac než futbal. Štátna prokuratúra hovorí o trestuhodnom zanedbaní starostlivosti a viacero riaditeľov sirotincov zostalo bez práce. Ich argumenty však neboli celkom neopodstatnené. Veľká časť chovancov totiž nebola typickou vzorkou obyvateľov detských domovov. Patrili sem deti, ktorých sa rodičia zriekli po tom, ako im lekári diagnostikovali mentálnu retardáciu, mozgovú obrnu, alebo veľmi vážne patologické zmeny. Prečo ich však novinári našli v takomto stave zatiaľ nie je celkom jasné. Zamestnanci domov tvrdia, že niektoré jednoducho bežnú potravu nedokážu prijať a na špeciálnu stravu s bohatými nutričnými hodnotami, ktoré by im hmotnosť pomohli nadobudnúť, ústavy nemajú peniaze.

Pracovníci v domovoch upozorňujú, že ani tá najlepšia strava by veľa nezmenila. Deti v zúfalom stave do ústavov už prišli a nešlo im pomôcť. "Nikdy nechodili, nemajú vyvinuté žiadne svalstvo, ich nohy sú ako špáradlá obalené kožou," cituje riaditeľku sirotinca Červeň v Minsku Ellu Borosovú britský The Guardian. "Sú permanentne v posteliach a nepostavia sa z nich ani so špeciálnou stravou. Takže pre našu inštitúciu je najdôležitejšia skutočnosť, že sú čisté, suché, kŕmené a dostáva sa im lekárskej pomoci." Zástupkyňa riaditeľa v ďalšom domove hodnotí situáciu ešte tvrdšie. Podľa nej sú sirotince pre týchto mladých ľudí miestom, kde majú dožiť...

Guardian upozorňuje, že to nie je úplná pravda. Tam, kde detské domovy poskytovali deťom správnu výživu zaznamenali zlepšenia. Ale na to, aby ich zariadenia mohli kúpiť za štátne peniaze, by ju pediatri, po dôkladných pravidelných vyšetreniach malých pacientov, museli predpísať a absolvovať náročnú byrokratickú tortúru. "Nemocnice deťom ´bez budúcnosti´ nevenovali dostatok pozornosti," vyjadrili sa štátni úradníci, ktorí problematiku prešetrujú.

Odborníci požadujú, aby sa situácia urýchlene zmenila, pretože aj zdravotne postihnutí si zaslúžia adekvátnu starostlivosť. Riaditeľka detského hospicu Anna Goršaková zdôrazňuje, že pod tieto smutné prípady sa nepodpísal len zlý manažment, ale i prístup spoločnosti k vážne chorým deťom. "Sú kŕmené, starajú sa o ne, ale akoby ich považovali len za nejaké rastliny."

Na hranici smrti: Postihnutí chovanci vraj majú v ústavoch len dožiť

Autor článku

Peter Galan

Výber pre vás