Jana Čavojská

Milujú pravidlá a&nbsp;vždy pozdravia. To sú najčastejšie prvé dojmy nových obyvateľov Kittsee, ktorí sa prisťahovali zo Slovenska. Prihraničné mestečko si Slovákov získalo hlavne pokojom vidieka a&nbsp;blízkosťou Bratislavy, kam sa dá bez problémov dochádzať bez zápch.

V&nbsp;Bistre Hana na hlavnej ulici rozvoniava káva. Slniečko ešte hreje, zákazníci si ju radi vychutnajú pri stolíku na ulici. Majú tu aj domáce koláče a&nbsp;nátierky a&nbsp;na obed a&nbsp;večeru podávajú ľahké jedlá, cestoviny a&nbsp;rizotá. Zmena oproti obligátnym rakúskym vyprážaným rezňom. Nefajčí sa tu a&nbsp;súčasťou moderného priestoru je detský kútik. Bistro si vlani otvorila Slovenka Jana Grosserová. Bola medzi prvými prisťahovalcami. S&nbsp;manželom kúpili dom v&nbsp;Kittsee pred desiatimi rokmi. Dnes v&nbsp;bistre zamestnáva piatich ľudí, Slovákov aj Rakúšanov.

„Nechceli sme bývať v&nbsp;Bratislave. V&nbsp;okolitých dedinách sa stavalo veľa a&nbsp;boli veľké zápchy. Nakoniec padla voľba na Kittsee. S&nbsp;hypotékami to vtedy bolo jednoduchšie. A&nbsp;cesta do práce v&nbsp;Petržalke mi autom trvala pätnásť minút,“ rozpráva Jana. Kittsee bolo vtedy pokojné mestečko približne s&nbsp;dvetisíc obyvateľmi. Potraviny zatvárali v&nbsp;sobotu o&nbsp;jednej. Cez víkend bolo na cestách len zopár áut. Ticho a&nbsp;pokoj.

Jane vyhovuje, ako v&nbsp;Rakúsku všetko funguje. „Rakúšania sú poctiví. Dodržiavajú pravidlá, lebo vedia, že tak bude všetko fungovať. Nerozumejú, prečo by mal niekto hľadať spôsoby, ako pravidlá obchádzať.“ To sa odrazilo, aj keď začínala podnikať. Ľudia na úradoch boli nápomocní, ochotní poradiť a&nbsp;pomôcť. „Vždy ma objednali na konkrétnu hodinu a&nbsp;čakali s&nbsp;kávičkou,“ usmieva sa.

O&nbsp;Rakúšanoch sa hovorí, že nie sú okamžite bezprostrední a&nbsp;kamarátski. Jana to potvrdzuje, no myslí si, že to závisí viac od povahy človeka než od jeho národnosti. „Vždy zdravia, sú slušní. Majú silnú národnú hrdosť. Na to, že sú Rakúšania a&nbsp;na to, ako svoju krajinu vybudovali. Nikdy vás nebudú brať ako tunajšieho, ani po desiatich rokoch bývania v&nbsp;Kittsee.“

Rakúšania sa radi združujú v&nbsp;rôznych spolkoch. V&nbsp;Kittsee ich je celý rad. Hudobný, spevácky, hasičský, šachový, farský, športový, jazdecký, divadelný, rôzne združenia pre kultúru a&nbsp;charitu, spolok vinárov a&nbsp;vinohradníkov či marhuľový spolok - okolo Kittsee sú známe marhuľové sady a&nbsp;mestečko je údajne najväčším producentom marhúľ v&nbsp;celom Rakúsku. Tieto spolky organizujú množstvo akcií. „Niektorí Slováci nikam nechodia, nezúčastňujú sa na spoločných akciách, do mesta chodia len prespať. Podľa Rakúšanov je to nespoločenské. Časť Slovákov vôbec nevie po nemecky. Rozhovor s&nbsp;učiteľkou musí rodičom prekladať dieťa. Nečudujem sa, že to Rakúšanom prekáža. Každý, kto tu žije, by sa mal snažiť naučiť aspoň základy jazyka,“ myslí si Jana.

Jej šesťročná dcéra vyrastá v&nbsp;dvojjazyčnom prostredí a&nbsp;bez problémov medzi slovenčinou a&nbsp;nemčinou prepína. Aj v&nbsp;tom vidí Jana výhodu bývania v&nbsp;prihraničnom regióne. „Na miesto v&nbsp;štátnej škôlke tu má nárok každé dieťa od dva a&nbsp;pol roka, ak tu má rodina trvalý pobyt. Inak nie je bývanie v&nbsp;Rakúsku ničím výnimočné. Život je tu drahší. Potraviny sú lacnejšie než na Slovensku, no náklady na bývanie, škola, škôlka a&nbsp;služby stoja viac. Hlavne služby sú drahé.“

Starší obyvatelia Kittsee tvrdia, že predtým sa tu nekradlo. Kriminalita vraj prišla s&nbsp;otvorením hraníc. Keď som prišla do Kittsee na túto reportáž ja, práve vykradli banku na hlavnej ulici. „Predtým si ľudia nechávali otvorené bráničky aj autá, keď išli niečo vybaviť. Dnes sa každý zamyká. Aj my, už nám zmizli veci z&nbsp;dvora aj bicykel zo stanice. Starí ľudia niekedy hovoria, že otvorením hraníc prišlo iba zlé.“

Jozef Orgonáš hľadal hlavne bývanie bez zápch. Niekto mu poradil Kittsee. Práve sa plánovala výstavba družstevných bytov. Túto formu nájomného bývania podporujú jednotlivé rakúske spolkové krajiny. Záujemca sa musí zmestiť do určitej príjmovej kategórie. Ľudia s&nbsp;vysokými príjmami nárok na nájomné bývanie nemajú. Na úvod zaplatí 20 až 25 percent z&nbsp;hodnoty bytu ako vklad do družstva, potom desať rokov spláca vo forme nájomného ďalšiu časť ceny a&nbsp;po desiatich rokoch sa môže rozhodnúť, či si nehnuteľnosť odkúpi za zostatkovú cenu, alebo bude pokračovať v&nbsp;nájomnom vzťahu. Tak je vlastné bývanie prístupné aj mladým bez toho, aby sa na celý život zadlžili v&nbsp;banke.

Jozef mal šťastie, byt kupoval pred siedmimi rokmi, podmienky na jeho získanie boli menej prísne ako teraz. Dnes býva v&nbsp;Kittsee s&nbsp;manželkou Hankou. Zatiaľ neplánujú sťahovať sa naspäť na Slovensko, hoci tam majú prácu, rodinu aj priateľov. „Tunajší pokoj vnímam ako výhodu. Oddych od hlučného mesta. Navyše je to azda jediný smer, z&nbsp;ktorého nebývajú do Bratislavy zápchy.“ Obchody zatvorené v&nbsp;nedeľu mu vôbec neprekážajú. Na živote v&nbsp;Kittsee vidí iba pozitíva. Páči sa mu krajina bez bilbordov a&nbsp;neriadenej výstavby budov rôznych tvarov a&nbsp;farieb. „Rakúsko ma naučilo separovať odpad. Triedia tu tmavé sklo, biele sklo, hliník, plast, papier a bioodpad. Prvý rok som trochu podvádzal. Teraz to robím úplne prirodzene. Keď na Slovensku vidím, ako to ľudia neriešia a&nbsp;všetko hádžu do jedného koša, zdá sa mi to necitlivé k prírode.“

Aj Jozef oceňuje, ako sa Rakúšania všade priateľsky zdravia. „Nestalo sa, že by mi niekto vyhodil na oči, že ako Slovák tu nemám čo robiť. Alebo že tu využívam sociálny systém. Slovák mi to občas povie, ale od Rakúšana som to nepočul. V istom období sa v&nbsp;Kittsee zdvihla kriminalita a&nbsp;miestni to pripisovali aj prisťahovalcom. Ale všeobecne, ak tu dodržiavaš pravidlá, nie je problém. Ak nie, na to sú Rakúšania hákliví.“

Dokážu človeka pozitívne motivovať. Jozef raz dostal pokutu za prekročenie rýchlosti v&nbsp;obci. Päťdesiat eur. Na papieri bolo malými písmenami napísané, že ak rok nespácha nijaký priestupok, päťdesiat eur mu vrátia. „Po roku mi naozaj prišiel domov papier, že si mám po ne prísť. Mal som určený presný čas, pani ma čakala s&nbsp;kávičkou a&nbsp;dala mi päťdesiat eur. Odvtedy som rýchlosť neprekročil. Ani v&nbsp;Rakúsku, ani na Slovensku.“

Slovákov v&nbsp;Rakúsku bolieva hlava z&nbsp;evidenčných čísel. Podľa zákona by mali mať autá rakúske značky. Lenže v&nbsp;Rakúsku je vysoká zákonná a&nbsp;havarijná poistka, mesačne môže vyjsť aj na 150 eur, a&nbsp;platí sa navyše ekologická daň. „Veľa Slovákov sa to snaží obísť. Prepisujú autá na rodičov alebo na jednoosobové eseročky so sídlom na Slovensku. Polícia občas robí kontroly, zastavuje autá a&nbsp;zisťuje, či by nemali byť registrované v&nbsp;Rakúsku. Ja jazdím na aute so slovenským evidenčným číslom. Je to firemné auto, logicky ho nemôžem zaregistrovať v&nbsp;Rakúsku na seba,“ vysvetľuje Jozef mne a&nbsp;pri každej kontrole aj policajtom.

V&nbsp;Kittsee nerastú iba marhule. Rastie aj samotné mestečko. Pred desiatimi rokmi tu žilo asi dvetisíc ľudí. Dnes ich je viac zhruba o&nbsp;1 800 Slovákov. V&nbsp;septembri prvý raz otvorili v&nbsp;škole prvý ročník čisto so žiakmi slovenskej národnosti.

Starosta Johannes Hornek to považuje za prirodzené. „Prisťahovali sa sem hlavne mladé rodiny. Počet slovenských detí v&nbsp;našej škole sa však zvyšoval pomaly už aj predtým. Rodičia spoza hranice dávali deti k&nbsp;nám.“

Kittsee bola vždy národnostne pestrá obec. Johannes Hornek si spomína, že jeho stará mama hovorila štyrmi jazykmi. Po nemecky, po slovensky, po chorvátsky a&nbsp;po maďarsky. V&nbsp;tejto oblasti totiž žili aj etnickí Chorváti. Dnes by sme ich v&nbsp;Kittsee hľadali márne. Možno zopár najstarších obyvateľov ešte čo-to vie po chorvátsky. „Ale generácia môjho otca, ktorý sa narodil v&nbsp;30. rokoch 20. storočia, sa už naučila len po nemecky.“

Teraz v&nbsp;Kittsee znie často slovenčina a&nbsp;občas aj maďarčina. Kým Maďari skôr dochádzajú spoza hranice za prácou, Slováci tvoria takmer polovicu obyvateľov. Dohovoríte sa v&nbsp;obchode aj na ulici. Ďalší návštevníci zo Slovenska prichádzajú na nákupy. Do supermarketov, do fabriky na čokoládu aj tankovať lacnejšie palivo. Na otázku o&nbsp;vyššej kriminalite však starosta krúti hlavou.

„Tá sa predsa nespája s&nbsp;národnosťou, ale s&nbsp;konkrétnym človekom. Nemôžeme skonštatovať, že vyššia kriminalita prišla so Slovákmi. Spolužitie ľudí je tu bezproblémové a&nbsp;myslím, že noví obyvatelia, ako prisťahovalcov zo Slovenska nazývam, sa dobre integrovali. Vidím to hlavne na futbalovom ihrisku. Teší ma, koľko detí hrá futbal. Veľa Slovákov sa už zapája aj do činnosti našich spolkov. Napríklad hrajú v&nbsp;kapele. No rozumiem, že mladí ľudia, ktorí majú malé deti a&nbsp;pracujú v&nbsp;Bratislave, majú dosť vlastných povinností a&nbsp;nestíhajú byť takí aktívni v&nbsp;našej komunite.“

Johannes Hornek vysvetľuje, že Kittsee narástlo v&nbsp;posledných rokoch príliš rýchlo. Oficiálne sa stalo mestom s&nbsp;najväčším nárastom obyvateľov v&nbsp;Rakúsku. „Teraz musíme trochu brzdiť. Pretože infraštruktúra nestačí a&nbsp;nestíha rásť takým tempom, ako rástol počet našich obyvateľov,“ vysvetľuje Johannes Hornek. „Naša škôlka je najväčšia v&nbsp;spolkovej krajine Burgenland. Chodí do nej 230 detí.“

Za hranicou: V rakúskom Kittsee otvorili v škole čisto slovenský prvý ročník. Ako sa tam žije našincom?

Výber pre vás