Rastislav Boldocki

Ostrejšia než zvyčajne, ale stále vlažnejšia, než by to bolo v prípade niektorej inej krajiny. Reakcia Spojených štátov na vraždu novinára Džamála Chášakdžího na saudskoarabskom konzuláte v Istanbule v plnej miere odhaľuje paradoxy a rozporuplnosť súčasnej geopolitiky. Aby sme pochopili „hriešne“ spojenectvo Washingtonu a Rijádu, musíme sa pozrieť do minulosti, do 70. rokov minulého storočia.

Predstavte si situáciu, že hocikde na svete, povedzme v priestoroch iránskeho veľvyslanectva, zmizne verejne činná osoba, nemusí byť ani novinár píšuci pre prestížne americké médium. Potom každý deň pribúdajú dôkazy o tom, že ho zavraždili, a to mimoriadne krutým spôsobom - špeciálne komando ho barbarsky rozštvrtilo. A keďže ohavnosť sa odohrala na diplomatickej pôde, je viac ako pravdepodobné, že o nej vedenie islamského štátu muselo vedieť. Biely dom by zrejme neváhal, ako na bežiacom páse by sme sledovali ultimáta, ekonomické sankcie, pravdepodobne aj volanie po vojenskej intervencii. Malo by to logiku - veď predsa je nemysliteľné, aby v 21. storočí na konzulátoch a veľvyslanectvách rituálne vraždili ľudí - či už domácich, alebo cudzích štátnych príslušníkov.

Začiatkom októbra zmizol na saudskoarabskom konzuláte v Istanbule novinár píšuci pre Washington Post, kritik režimu v Rijáde Džamál Chášakdží. Je čoraz viac indícií, že na diplomatickej pôde ho ostrí chlapíci barbarsky zavraždili a saudský korunný princ Salmán ibn Abd al-Azíz minimálne o niečom tušil. A reakcia Spojených štátov? „Dali sme im jasne najavo, že túto záležitosť neberieme na ľahkú váhu,“ informoval minister zahraničných vecí Mike Pompeo po návšteve Rijádu, zároveň doprial kráľovstvu čas a nezabudol pripomenúť: „So Saudskou Arábiou máme dlhodobé strategické partnerstvo, na to nesmieme zabúdať.“

Aby sme boli spravodliví, bez&nbsp; ostrejších reakcií sa pravdepodobná vražda novinára predsa len neobišla. Americký minister financií Steven Mnuchin sa napríklad pripojil k bojkotu prestížnej ekonomickej konferencie v Saudskej Arábii, k takzvanému Davosu v púšti, navyše v kruhoch blízkych Bielemu domu sa síce veľmi hanblivo, ale predsa hovorí o možných ekonomických sankciách. Navyše sa Trumpova administratíva neuspokojila s priznaním Saudov k vražde, ale žiada vysvetlenie jej podrobností.

Je to o poznanie viac, než sa Washington zmohol v prípade ďalších porušovaní základných ľudských práv v jednom z najkrutejších totalitných režimov na svete. V týchto dňoch Organizácia Spojených štátov zverejnila správu, podľa ktorej v Jemene hrozí hladomor celkovo 12 miliónom ľudí, hladomor, ktorý má vo veľkej miere na svedomí práve vojenská intervencia Saudskej Arábie v susednej krajine. Ale nikto sa nehrnie zastaviť tragédiu a krviprelievanie.

Korunný princ Salman vlani brutálne zasiahol proti svojim politickým oponentom v rámci vládnucej elity, dal zatknúť a mučiť princov, podnikateľov aj vládnych ministrov a v mene boja proti korupcii im zhabal miliardový majetok. Americké ministerstvo zahraničných vecí však prejavilo väčší záujem o inú časť reformnej agendy ambiciózneho princa. „Je to obrovský krok správnym smerom,“ jasal rezort diplomacie USA v reakcii na správu, že ženy v Saudskej Arábii konečne budú môcť šoférovať.

Na doplnenie obrazu môžeme uviesť, že prakticky bez väčšieho povšimnutia v zahraničí v kráľovstve popravil asi 150 ľudí zoťatím hlavy mečom - asi polovicu z nich usvedčili z nenásilných zločinov a v mnohých prípadoch išlo o vykonštruované súdne procesy. Tento rok táto prax neohrozene pokračuje.

Nakoniec hádam príklad, ktorý najviac vypovedá o špeciálnych americko-saudských vzťahoch. Útoky na newyorské Dvojičky z 11. septembra má podľa vyšetrovania na svedomí 19 samovražedných útočníkov, až pätnásť z nich pochádzalo zo Saudskej Arábie. Čo urobili USA? V rámci odvety zaútočili na Afganistan.

Aby sme pochopili zvláštne spojenectvo, musíme sa vrátiť o necelé polstoročie do minulosti. Začiatkom 70. rokov minulého storočia neprežívali Spojené štáty práve najlepšie časy. Mimoriadne nákladná vietnamská vojna sa chýlila k neslávnemu koncu, aj v dôsledku obrovských výdavkov na konflikt musel Washington v roku 1971 musel zrušiť zlatý štandard - prepojenie americkej meny a zlata. Hodnota doláru začala klesať a hrozilo, že príde o kľúčový status hlavnej rezervnej meny. Do toho sa v roku 1973 priplietla jomkipurská vojna - Washington sa postavil na stranu Izraela, na čo arabské štáty odpovedali ropným embargom. Krok spôsobil dlhodobý nárast cien ropy a dodatočne vážne ohrozil americkú ekonomiku.

V kritickom okamihu zrejme so spásonosnou myšlienkou prišiel vtedajší minister zahraničných vecí Henry Kissinger. Východisko z hrozivej situácie našiel v pomerne jednoduchej, zároveň mimoriadne účinnej dohode s Rijádom.

Prečo práve s Rijádom? Ropa je celosvetovo najdôležitejšia a najobchodovanejšia komodita a Saudská Arábia je najvýznamnejšou a najvplyvnejšou krajinou v rámci exportérov ropy z organizácie OPEC. Takže aby zabránil ďalšiemu politickému vydieraniu zo strany producentov, Washington sa dohodol na dodávkach ropy práve so Saudskou Arábiou. Kráľovstvo sa navyše zaviazalo, že získané finančné prostriedky z predaja preinvestuje späť do USA - buď do zbraní, alebo do štátnych dlhopisov. Keďže súčasťou dohody bolo aj to, že ropa sa bude obchodovať výlučne v dolároch, dolár opäť zažiaril na výslní ako prvá mena sveta. Aj bez pokrytia v zlate - ostatným krajinám sa veľmi nevyplatilo mať rezervy v iných menách, keďže si ropu mohli kúpiť len v dolároch. Ani Saudská Arábia sa nemusela sťažovať - získala silného spojenca, prístup k najmodernejším zbraniam a bezpečnostné záruky, ktoré sú v turbulentnom regióne Blízkeho východu kľúčové.

Vojensko-ropné spojenectvo úspešne fungovalo celé desaťročia, ale v posledných rokoch sa objavili niektoré trhliny. Podľa odborníkov za to môže viacero faktorov - napríklad USA už viac nie sú také závislé od saudskoarabskej ropy. Vzťahom neprospelo ani nedávne rozhodnutie amerických úradov zverejniť tajnú, 18-stránkovú správu o role Saudskej Arábie pri útokoch z 11. septembra. Rijád sa dokonca v tejto súvislosti vyhrážal, že začne predávať americké štátne obligácie - krok, ktorý by mohol vážne poškodiť americkú ekonomiku.

Aj v posledných týždňoch sa medzi dvoma krajinami objavili viaceré náznaky nezhôd - Saudská Arábia vzdoruje americkému tlaku a odmieta zvýšiť produkciu ropy, čo by malo zastaviť rast cien vzácnej suroviny. Pred niekoľkými mesiacmi sa dokonca objavili špekulácie, že Rijád zvažuje predaj ropy Číne v juanoch, čo by tiež ohrozilo americké záujmy.

Vražda novinára by preto mohla spojenectvo dodatočne naštrbiť. Žiadnu drámu však zjavne očakávať nemožno. „Pre mňa nie je prijateľné zablokovať predaj zbraní Saudskej Arábii v dôsledku zmiznutia novinára,“ nenecháva miesto na pochybnosti Donald Trump. Mimochodom, v máji 2017 dve krajiny podpísali zbrojnú dohodu v hodnote 110 miliárd amerických dolárov.

Hriešne spojenectvo: Trump sa nechce pre zavraždeného novinára vzdať lukratívnych zbrojných zákaziek

Autor článku

Rastislav Boldocki

Výber pre vás

Hriešne spojenectvo: Trump sa nechce pre zavraždeného novinára vzdať lukratívnych zbrojných zákaziek

Autor článku

Rastislav Boldocki

Súvisiace články

Nezvestný novinár, ktorého mali rozštvrtiť: Kritizoval vládu, venoval sa slobode tlače

Prehľad najznámejších atakov na novinárov: Vraždilo sa už v Československu

V Nemecku zatkli muža podozrivého zo znásilnenia a vraždy bulharskej novinárky

Výber pre vás