Jana Čavojská

Jedna babička sedí vedľa kráľovnej Alžbety, druhá sa predvádza so svojím oslíkom pred Brigitte Bardotovou, muž v strednom veku diskutuje s Albertom Einsteinom. Z múra verejných toaliet sa usmieva Lady Diana. Steny v bulharskej dedine Staro Železare premenila skupina umelcov na galériu pod holým nebom. Hlavným námetom ich diel sú miestni ľudia.

Vencislav Piriankov sa v dedine Staro Železare narodil. Študoval výtvarné umenie v Sofii a podarilo sa mu získať jedno zo zopár zahraničných štipendií - bolo to ešte za socializmu. Umelci nemali veľa možností cestovať. Venci odišiel do poľskej Poznane. Na univerzite sa zoznámil s maliarkou Katarzynou a už s ňou zostal. Dnes majú v Poznani jednu z najlepších poľských umeleckých škôl. Pred štyrmi rokmi sa vrátili do Starého Železare. Vznikol tam unikátny umelecký projekt.

„Pred štyrmi rokmi sme prišli do opusteného domu po Venciho starých rodičoch. Nemali sme žiadne veľké plány, no dedina a ľudia nás inšpirovali. To, ako dedina vyzerá, jej história, príbehy jej obyvateľov, ich život,“ vysvetľuje Katarzyna Piriankovová. „Všade je veľa múrov. Vyzerá to trochu ako labyrint. Podľa mňa atmosféra ako z Kafkových kníh.“

Práve múry sa stali obrovskými maliarskymi plátnami. Nebol to zámer. Piriankovovci prvé leto hlavne fotografovali. Urobili veľa fotiek miestnych ľudí. Bulhari na dedine majú milý zvyk - podvečer sedieť na lavičke pred svojím domom a čakať, kto pôjde okolo, aby s ním prehodili zopár slov. Najvhodnejší čas na fotografovanie. Na ďalších fotkách miestni ľudia zbierajú ovocie, pasú zvieratá, sedia v krčme, hrajú karty. Dom po Venciho starých rodičoch Piriankovovci premenili na centrum súčasného umenia a fotografie tam vystavili. Na vernisáž prišla celá dedina. Ľudia boli nadšení.

Potom sa rozhodli urobiť niečo aj mimo starého domu. „Začali sme maľovať na múry. Našou hlavnou inšpiráciou boli miestni ľudia. Počúvali sme ich príbehy. Mnohí hovorili o deťoch, ktoré žijú v zahraničí, a vyslovili túžbu, aby sa vrátili domov. Iní snívali o cestách a živote na inom mieste. Aby sme im priniesli niečo zvonku, začali sme maľovať slávnych ľudí. Miestni, voláme ich lokálne celebrity, s nimi sedia alebo stoja a rozprávajú sa. Nevieme o čom, či o politike, živote, rodine. Ale vieme, že svetové celebrity a miestni hrdinovia sú si na tých maľbách rovní,“ vysvetľuje Katarzyna.

Staro Železare je dnes obyčajná, trochu ošumelá bulharská dedina. Bulharsku sa ekonomicky veľmi nedarí a hlavne na vidieku vidno chudobu. V neďalekej Chisarji sú aspoň jazerá, liečivé pramene, rímske vykopávky. Staro Železare nič z toho nemá. Žije tu päťsto ľudí, väčšinou starších. Škola už dávno nefunguje. Zopár mladých obyvateľov zamestnáva výroba sušeného ovocia na kraji dediny. Ináč tu nie je veľa možností.

V minulosti to bolo iné. Nečudo, že ľudia radi spomínajú na komunizmus, na 70. a 80. roky minulého storočia. Staro Železare bolo pre iné bulharské dediny príkladom prosperity. Fungovalo tu veľké poľnohospodárske družstvo a moderný chov kráv. Kravín bol známy dokonca za hranicami Bulharska. Vďaka nemu navštívil dedinu Fidel Castro aj Indira Gándhiová. Veľkochov potom nazvali Družstvo bulharsko-kubánskeho priateľstva. V dedine vtedy žilo 2 500 ľudí. Každý mal dobrú prácu, bola tu škola, škôlka, niekoľko obchodov, reštaurácia, veľký kultúrny dom a futbalový štadión.

Piriankovovci prichádzajú do Starého Železare vždy v lete. Venci tam má veľa príbuzných, polovica dediny sú Piriankovovci. Bulharská pohostinnosť nedovoľuje iné, než stráviť veľa času na návštevách, nekonečnými rozhovormi pri domácich dobrotách, rakiji a víne. Zvyšok času maľujú. Keď prišiel nápad zobrazovať miestnych so svetovými celebritami, Venci a Katarzyna sa pýtali ľudí, s kým ich majú namaľovať. Mnohí menovali Castra a Gándhiovú. Až tak sa vlastne Piriankovovci dozvedeli o ich návšteve v dedine. Nakoniec ich namaľovali na kostol. Aby sa ľudia nedohadovali, kto s nimi má byť.

Na múroch a domoch Staroželezarčanov sa postupne ocitol aj Barack Obama, pápež František, John Lennon, Karl Lagerfeld (pomáha do kroja jednej miestnej dáme), Muammar Kaddáfí, Vladimir Putin, Michail Gorbačov, Angela Merkelová, Margaret Thatcherová... Mám pocit, že na jednom dome vidím jeho obyvateľov dokonca s Hitlerom. „To je bulharský cár Boris,“ upokojuje ma Katarzyna. „Ale všetci si ho mýlia.“ Zato Stalin má v Starom Železare čestné miesto. „Keď ho susedia zbadali prvýkrát, boli veľmi prekvapení a žiadali od nás iného silného lídra,“ pokračuje Katarzyna. „Tak sme im namaľovali Laru Croft.“

Väčšine obyvateľov sa pouličné umenie páči. Piriankovovci už majú kopu objednávok na nasledujúce leto. No občas sa stane, že sa pre maľby ľudia medzi sebou nepohodnú. „Napríklad vlani. Tošo a jeho svokor Ivan. Toša opustila žena, no on zostal žiť v dome so svokrovcami. Nemali ideálne vzťahy. Tošo nás poprosil, aby sme ho namaľovali na múr jeho svokrovcov s Ilievom, slávnym bulharským wrestlerom. Ale jeho svokrovci s tým nesúhlasili. Nechceli tam mať namaľované nič. Naštvaný Tošo sa opil a kričal na nich, že ich zabije. Po hádke s Ivanom odišiel a nikto ho viac v dedine nevidel.“

Ostatné príbehy sú však veselé. Napríklad ten s verejnými záchodmi. Záchody sú pekný priestor, dobre viditeľný, v centre dediny. Nikto tam však nechcel byť. Namaľovali tam teda Venciho babku s Angelou Merkelovou. Ale nebola spokojná so záchodmi. Aby ju Venci presvedčil, že je to okej, domaľoval tam seba - a rovno s Lady Dianou. Babka sa hneď cítila lepšie. Čestné miesto na múre má aj Katarzyna. Namaľovala sa ako poľská turistka, ktorú miestni vítajú chlebom a soľou.

Inštalatér Rangel, ktorý má umelecké centrum na starosti, kým sú Piriankovovci preč, má dokonca dve maľby. Na jednej nafukuje balón pre dcéru, na druhej diskutuje s Albertom Einsteinom.

„Ľudí vždy maľujeme s tým, koho chcú oni. Je to veľmi autentické,“ vysvetľuje Katarzyna. „Sú súčasťou umeleckého diela. Možno majú pocit, že s celebritami na múroch sa vracia kozmopolitná a slávna minulosť dediny. Cítia, že sa stáva dôležitou. Prichádzajú turisti a spoznávajú ich - Aha, to je ten chlapík zo steny!“

Staro Železare sa pomaly, ale určite stáva miestom pre turistov so záujmom o umenie. Dedina premenená na open-air galériu priťahuje pozornosť. Dnes je tam približne dvesto malieb, v lete pribudnú ďalšie. Už tretíkrát prídu spolu s Vencim a Katarzynou študenti výtvarného umenia z niekoľkých krajín. Prácu na dedinských múroch berú ako netradičný workshop. Dedina tak každé leto ožíva mladými. Obyvateľom sa sčasti plní ich sen o návrate mladosti a smiechu.

Na toto leto majú Piriankovovci pripravených niekoľko noviniek. Staro Železare žije okrem Castra a Gándhiovej svojou revolučnou minulosťou. Počas 2. svetovej vojny tu bolo aktívne partizánske hnutie proti fašistickým okupantom. Najslávnejšou hrdinkou sa stala štrnásťročná partizánka Ivanka Paškulovová, prezývaná Ruža. Odboj neprežila. Toto leto však jej odkaz ožije v dedine vďaka umeleckým happeningom Piriankovovcov. Avantgardné umenie, rovnako ako revolúcie, sa predsa často rodí práve na dedine.

Debaty o umení sa stali prirodzenou súčasťou rozhovorov medzi ľuďmi. Po pracovnom lete vždy nasleduje vernisáž, na ktorú príde celá dedina. Piriankovovci však organizujú aj ďalšie projekty. Miestni sú doslova obkolesení umením a zaangažovaní doň. Napríklad raz urobili v záhrade centra moderného umenia projekt želaní - každý tam mohol zavesiť papieriky so svojimi životnými snami. „Cítili sme vtedy veľmi veľa emócií,“ usmieva sa Katarzyna. „Súčasné umenie máme radi práve preto, že je veľmi autentické. Páčia sa nám aj múzeá a galérie, ale tie sú ďaleko od skutočných ľudí. My robíme umenie v praxi. Medzi reálnymi ľuďmi. Máme dôkaz, že to funguje.“

Navyše, prichádzajú turisti. Jeden z miestnych už buduje malý penzión. Možno opäť otvoria aj reštauráciu. Ktovie.

Kde býva najviac celebrít pokope? Neuveríte, ale v bulharskej dedine

Výber pre vás