Plus 7 dní

Podobne ako legendárna Kleopatra aj ďalšia egyptská kráľovná staroveku inšpirovala mnohých maliarov a sochárov dlho po svojej smrti. Nefertiti žila približne v rokoch 1370 až 1330 pred naším letopočtom.

Bolo to obdobie takzvanej novej ríše počas panovania v poradí osemnástej egyptskej dynastie. Jej meno a hlavne zachované vyobrazenia sa stali symbolom krásy známym po celej planéte.

Existujú dve známe verzie o pôvode Nefertiti. Prvá, veľmi rozšírená hypotéza rozpráva príbeh princeznej z ríše Mitanni. Na upevnenie dobrých vzťahov s Egyptom dal kráľ Mitanni Tušratta svoju dcéru Taduchepu egyptskému faraónovi Amenhotepovi III. za manželku. Kým však Taduchepa dorazila do Egypta, Amenhotep III. zomrel. Stala sa manželkou jeho syna Amenhotepa IV., známeho pod menom Achnaton.

Príbeh krásnej ženy z cudziny sa odrazil v egyptskom príbehu O dvoch bratoch. V ňom sa egyptský faraón zaľúbil do cudzinky privoňaním k jej vlasom. Taduchepu stotožňujú s druhou významnou manželkou faraóna Achnatona - Kijou. Iní historici, ako Petrie, Drioton alebo Vandier, však stotožňujú Taduchepu práve s Nefertiti. Meno Nefertiti v preklade znamená „kráska, ktorá prišla“.

Druhá verzia o jej pôvode hovorí, že Nefertiti bola dcérou egyptského pisára a vezíra Ajeho, čiže pôvodná Egypťanka. Práve v súvislosti s týmto zväzkom mal Aje nadobudnúť vysoké postavenie a neskôr sa sám stať faraónom. Už predtým bol skutočným vládcom v pozadí dvoch alebo až troch predchádzajúcich faraónov. Obe verzie majú svojich zástancov aj neprajníkov.

V Berlíne: Návštevníci múzea môžu obdivovať bustu legendárnej krásky. Foto: profimedia.sk

Isté je, že žena menom Nefertiti bola hlavnou manželkou faraóna Achnatona. Achnaton vládol sedemnásť rokov. Ako jediný egyptský faraón sa odklonil od uctievania tradičných božstiev a zaviedol kult jediného boha Atona, ktorý bol zobrazovaný v podobe slnečného kotúča. Vybudoval nové hlavné mesto Achetaton - Atonov obzor, dnešná el-Amarna, kde ho manželka Nefertiti aj celý dvor nasledovali.

Zmenil si meno z Amenhotepa na Achnatona, v ktorom zahrnul meno nového a jediného boha Atona. Mesto el-Amarna objavil v 19. storočí anglický egyptológ Flinders Petrie. Spolu s ním bolo odkrytých množstvo reliéfov a vyobrazení Achnatona, Nefertiti a ich šiestich dcér.

Charakteristické sú najmä tým, že zo slnečného kotúča vyrážajú lúče zakončené rukami a dotýkajúce sa každého z členov rodiny.

Symbolizujú spojenie kráľovskej rodiny s bohom Atonom. Nefertiti a Achnaton sú často zobrazovaní v intímnych okamihoch manželského spolužitia. Časté sú aj vyobrazenia zachytávajúce materinskú nehu kráľovnej. Ďalšou zvláštnosťou je revolúcia v umení. Počas tohto obdobia neboli zobrazované postavy idealizované, egyptskí umelci ich zachytili v čo najreálnejšej podobe so všetkými nedokonalosťami.

Achnaton si svojou reformou narobil mnoho nepriateľov a po jeho smrti bolo mesto opustené a upadlo do zabudnutia. Medzinárodné postavenie Egypta sa zhoršilo a jeho nasledovníci dôkladne ničili jeho sochy a akékoľvek záznamy o existencii faraóna, jeho rodiny a boha Atona.

Príbeh dejín Egypta je hlavne príbehom archeológie. Tím nemeckých archeológov pod vedením Ludwiga Borchardta 6. decembra 1912 na nálezisku v el-Amarne objavil dielňu sochára Thutmoseho. Medzi množstvom nedokončených prác našli aj jednu z najčastejšie napodobňovaných pamiatok Egypta - bustu Nefertiti.

Práve vďaka tejto 47-centimetrovej vápencovej buste, vážiacej zhruba dvadsať kilogramov, sa stala Nefertiti jednou z najslávnejších žien staroveku a ikonou ženskej krásy. Ludwig Borchardt si v ten deň do denníka zapísal: „Odrazu sme mali v rukách živé egyptské umenie. Nedá sa to opísať slovami. Musíte to vidieť.“

Aby tento objav mohol priviezť do domovského Nemecka, Borchardt musel oklamať egyptských úradníkov. Aj keď to neskôr popieral, Borchardt zatajil skutočnú hodnotu objavu. Klamal, že busta je vyrobená iba zo sadrovca a egyptským kontrolórom ukázal nevýrazne osvetlené fotografie nafotené pod zlým uhlom. Busta Nefertiti je vystavená v Novom múzeu v Berlíne, ktoré je otvorené od roku 2009. Stala sa kultúrnym symbolom Berlína a Nemecka rovnako ako starovekého Egypta.

Stále sa vedú rozhovory o egyptských požiadavkách na jej vrátenie, dokonca pod hrozbou vypovedania všetkých nemeckých archeológov z krajiny. Bývalý egyptský prezident Husní Mubarak sa na oficiálnej návšteve Nemecka vyjadril, že busta Nefertiti je „najlepším veľvyslancom Egypta v Berlíne“.

Nemecký literát Philipp Vandenberg opísal jej prevoz do Nemecka ako „s ničím neporovnateľné dobrodružstvo“ a časopis Time ju zaradil medzi top desiatku ukoristených artefaktov.

Busta kráľovnej Nefertiti, ktorá jej zabezpečila nesmrteľnosť, sa stala predmetom mnohých výskumov. Viacerí autori o nej napísali odborné aj menej odborné knihy a štúdie. Dodnes sa nevie, na čo slúžila. Špekuluje sa, že mohlo ísť o model, podľa ktorého sochár Thutmose vyrábal ďalšie podobizne kráľovnej.

Počítačovou tomografiou z roku 1992 a neskôr z roku 2006 sa zistilo, že sochár sa snažil vytvoriť na tvári Nefertiti jemné vrásky. Naznačuje to, že sa Thutmose snažil zachytiť známky starnutia, čo korešponduje so snahou o realistické stvárnenie osôb v tomto období. Napriek tomu sa toto zobrazenie ženy s dlhým krkom, elegantne klenutým obočím, výraznými lícnymi kosťami, tenkým nosom a tajomným úsmevom na červených perách považuje za najkrajšiu tvár staroveku.

Nefertiti sa vytratila z histórie v štrnástom roku vlády faraóna Achnatona. Dôvodov môže byť viacero. Jej náhlu smrť by dokazovali hojne nachádzané sošky zvané vešebt. Boli to malé sošky v podobe múmie, ktoré sa používali ako súčasť pohrebnej výbavy. Staršie teórie poukazovali na isté rodinné nezrovnalosti. Do popredia sa mohla dostať iná Achnatonova manželka, čo by dokazoval oddelený súkromný palác Nefertiti nájdený v el-Amarne.

Ďalšia teória stotožňuje Nefertiti so ženou, ktorá sa nakrátko chopila moci po Achnatonovi pod menom Neferneferuaten. Jej vláda sa datuje niekde medzi vládu Achnatona a jeho syna Tutanchamóna, ktorého neporušenú hrobku s nesmiernym bohatstvom našiel britský archeológ Howard Carter v roku 1922.

Je možné, že krátko pred svojou smrťou pôsobila aj ako regentka neplnoletého Tutanchamóna. Tento faraón, pôvodným menom Tutanchaton, sa vrátil k uctievaniu tradičných egyptských božstiev a započal obdobie, v ktorom sa v Egypte mala vymazať akákoľvek spomienka na Achnatona, Nefertiti a mesto el-Amarna.

Výnimočné umelecké diela stvárňujúce kráľovnú Nefertiti, vynesené na svetlo sveta archeológmi, jej zaručili nesmrteľnosť, po ktorej egyptskí faraóni tak túžili.

Kráska z Egypta: Nefertiti očarila faraóna vôňou vlasov

Výber pre vás