Plus 7 dní

Do Európy prúdia utečenci a čoraz viac nás zaujíma, z akých krajín prichádzajú, aké majú korene, na aký štandard sú zvyknutí a aký spôsob života doma viedli. Z Jemenu ich zatiaľ prichádza málo, no situácia sa môže zmeniť.

Najchudobnejšia krajina Arabského polostrova zápasí s vnútornou nestabilitou, konfliktmi a v posledných mesiacoch i so skutočnou občianskou vojnou.

Poloha na juhu polostrova predurčila Jemen na izoláciu na mnohé stáročia, otvárať svetu sa začal až v šesťdesiatych rokoch minulého storočia. Dodnes je živým múzeom arabskej kultúry a tradícií, ktoré nie sú pokrivené modernou dobou. Európski cestovatelia to považujú za veľké šťastie.

Všetkých sa preto dotklo, keď medzinárodné koaličné sily pod vedením Saudskej Arábie v júni tohto roku zbombardovali a zničili časť historického centra hlavného mesta Saná.

Jemen má v zozname svetového dedičstva UNESCO hneď tri zápisy - staré mesto metropoly Saná, islamské mesto Zabid a tiež Šibam, najvýznamnejšie sídlo v púštnom údolí Vádí Hadramaut. Porekadlo vraví, že „Saná treba vidieť, akokoľvek dlhá bude cesta či akokoľvek nízko ťava pokľakne“.

Asi pred päťdesiatimi piatimi rokmi hradby okolo celého obvodu mesta ešte strážili a na noc ho zamykali. „Toto dedičstvo je dušou jemenského ľudu a symbolom tisícročnej histórie poznania, čo patrí celému ľudstvu,“ uviedla generálna riaditeľka UNESCO Irina Bokovová, keď bomby dopadli na Saná.

Hlavné mesto Jemenu vyzerá ako z medovníka. Napadne vám to pri pohľade na architektúru. Má asi dvetisícpäťsto rokov a v siedmom storočí bolo hlavným centrom šírenia islamu. Je údajne jedným z najstarších miest na svete.

Za čias kráľovnej zo Sáby ležalo Saná na jednej z dvoch hlavných karavánových ciest. Vtedy mesto žilo obchodom a novinkami, neskôr sa priam zakonzervovalo. Ešte pred päťdesiatimi rokmi tu nemali kanalizáciu, správy sa šírili ústne a ľudia sa namiesto hodiniek riadili postavením slnka alebo hlasom muezína, ktorý zvolával ľudí na modlitbu.

Žiadne asfaltové cesty ani autá v krajine neboli. Po hlinených cestách sa tovar prevážal na ťavách a za pomoci oslíkov. Obyvatelia Jemenu sa potom preniesli v priebehu niekoľkých desaťročí zo stredoveku do dvadsiateho storočia.

V spletitých uličkách starého Saná stojí viac ako sto mešít, tisícdvesto starých kúpeľov zachovaných z éry tureckej nadvlády a množstvo bazárov.

Mesto leží v nadmorskej výške dvetisícdvesto metrov, takže tu vládne takmer celý rok príjemný chládok. Rozširujúca sa metropola si aj teraz zachováva ráz rozprávkového mesta obklopeného prstencom hôr. Dnes už síce vidíte v meste oceľové vodovodné rúrky popri múroch budov, elektrické káble, satelitné antény, ale celkový dojem medovníkového mesta to nepokazilo.

Takáto architektúra je nielen v hlavnom meste, ale v celom štáte jedinečná. Domy, ktoré majú aj štyristo rokov, sú postavené v rovnakom prastarom štýle. Hlavným stavebným materiálom je kameň a nepálená hlina.

Prírodne hnedé steny sú ozdobené dekoráciou z bieleho vápna. Okná sú vyplnené sklenenou mozaikou a vytvárajú zaujímavé svetelné efekty najmä v noci pri umelom osvetlení.

Jemen je chudobný, ale prírodu má úchvatnú. Na západe sú vysoké hory, smerom na východ sa pohorie postupne mení na rovinu. Krajina je monumentálna, divoká a nespútaná. Horské púštne údolie sa otvára náhle a jeho priepastné hĺbky berú dych. Dole krúžia dravce a na ľudské sídla sa pozeráte hore k nebu.

Kamenné dediny sú vystavené na obdiv na tých najneuveriteľnejších miestach. Na horských štítoch aj na okrajoch hlbín. Vidno, že ľudia stavali svoje domovy so zmyslom pre dramatický efekt, ale aj so zvláštnym citom pre harmóniu v krajine. Roľníci tisíce rokov budovali na strmých kopcoch terasovité políčka. Tiahnu sa hlboko dole pod kamennými domami.

Bývajú tu príslušníci hrdých horských kmeňov, kde miestni vládcovia uplatňujú dodnes staré zvykové právo. Centrálna vláda tu vždy mala obmedzenú moc. Prázdny priestor Rub al-Chálí, najväčšej súvislej piesočnej púšte na svete, preniká až na juh Arabského polostrova.

Neďaleko Indického oceánu sa končí mesačná krajina, stolové hory a skaly. Ťažko si predstaviť, že v tomto horúcom púštnom vzduchu žijú ľudia. A zrazu sa uprostred pustatiny objaví zelené údolie. Oblasť s najstarším kultúrnym osídlením na svete Vádí Hadramaut.

Vádí je riečne údolie, strž, roklina. Hadramaut je najdlhšie vádí celého Arabského polostrova a bolo osídlené od staroveku. Hadramautské kráľovstvo spomína Biblia aj Korán. Písomných informácií o jeho hlavnom meste Šibam sa dochovalo málo, ale zrejme existovalo už v 2.-3. storočí nášho letopočtu.

Dôvod, prečo vzniklo mesto Šibam práve na tomto odľahlom mieste, je jednoduchý. Voda. Táto životodarná tekutina predstavuje v Jemene jeden z najväčších problémov. Vo Vádí Hadramaut je však dosť vody na zásobovanie obyvateľstva i na zavlažovanie polí. Udržuje sa v plytkých podzemných horizontoch, hoci tu v lete vystupujú teploty nad štyridsať stupňov Celzia.

Na prelome 13. a 14. storočia tu miestni obyvatelia dokonca zažili devastujúcu povodeň a odvtedy sa vraj začali stavať hlinené domy tak, ako ich môžeme vidieť dnes.

Šibam je najväčšie jemenské cestovateľské lákadlo pre svoje typické vežové stavby z nepálenej hliny. Uprostred púšte sa odrazu z prachu vynorí vyše päťsto „mrakodrapov“ z ílu, jediného stavebného materiálu, ktorý tu bol v stredoveku k dispozícii.

Budovy prevažne zo 16. storočia sú dnes známe pod označením „Manhattan púšte“. Úzke, päť- až deväťposchodové hlinené domy sa týčia do výšky až tridsať metrov. Medzi nimi sú úzke prašné ulice, v ktorých sa okrem ľudí prechádzajú ovce, kozy a iné domáce zvieratá. Je tu zopár áut, ale motorky poslúžia oveľa lepšie.

Všetko je tu pôvodné okrem drôtov elektrického vedenia, ktoré kazia celkový historický dojem. A ešte niečo. Komunisti tu na konci osemdesiatych rokov minulého storočia postavili kanalizáciu. Rúra sa vinie úzkymi tmavými uličkami ako nekonečný had.

Pôvodne tu boli iba suché toalety. Fekálie v zberných nádržiach rýchlo vyschli a používali sa ako palivo vo verejných kúpeľoch. Popol ďalej slúžil na hnojenie mestských záhrad. Stovky rokov odtekala voda ulicami. Teraz občas praskne potrubie a voda podmáča hlinené múry domov a to ich ohrozuje.

Budovy Šibamu sú i dnes bežne obývané. Najspodnejšie podlažia sú obyčajne z kameňa kvôli izolácii, zvyšok je z nepálených hlinených tehál. Mesto si žije vlastným životom. Stretávame zopár žien v čiernom oblečení. Jedna nesie na pleciach koberec, iná búcha na vchodové dvere u kamarátky, ďalšia naháňa deti domov.

Obďaleč sedia muži v kruhu na koberci a hrajú miestnu stolovú hru. Detí stretávame na uliciach veľa. Hrajú sa a rady sa nechajú odfotiť turistami. Školstvo je v krajine na veľmi nízkej úrovni. Vzdelanie je síce bezplatné, ale pre množstvo detí, ktoré nebývajú priamo v meste, je prakticky nedostupné.

Tak ako v Saná, aj tu obýva päť- až deväťposchodové domy vždy niekoľko generácií jednej rodiny. Na prízemí sú ustajnené zvieratá alebo sú tu dielne a obchody. So zvyšujúcimi sa podlažiami rastie i dôležitosť priestorov.

Tesne pod strechou sa ukrýva miestnosť na spoločenské stretnutia. Slúži skoro ako naša obývačka, s jedným veľkým rozdielom. Nepozerá sa tu televízia, ale debatuje sa tu pri šálke čaju, vodnej fajke a predovšetkým sa tu „katuje“. Jemen je jediná arabská krajina, kde sa môže zákonne žuť povzbudzujúca droga kata jedlá.

Kata, Catha edulis, je rastlina, ktorá sa stala spoločenským fenoménom pre mierne halucinogénne účinky. Má zelené tuhé listy mandľového tvaru, veľké asi ako polovička dlane. A práve tieto lístky žujú všetci a všade.

Upozornili nás, že ak chceme niečo vybaviť, treba to do jednej hodiny poobede, lebo potom „katuje“ celý štát. Bez rozdielu. Mužov s guľou v líci, kde majú napchaté rozžuvané listy katy, stretávame na ulici, trhovisku aj v úrade.

Žujú predavači aj nakupujúci, šoféri, vojaci, aj policajti. Za najlepšiu katu sa považuje tá, ktorá sa dostane na trh najneskôr do dvoch hodín po natrhaní.

Žuvanie navodí vďaka rozjarenému vnímaniu pocit, že ste zjedli všetku múdrosť sveta a chcete viesť chytré reči. Kata neovplyvňuje myslenie ľudí a je menej škodlivá ako napríklad alkohol. Smutná je skutočnosť, že domácnosti utratia za túto zelenú drogu aj polovicu rozpočtu.

Pre boje sú zatvorené štátne úrady aj banky, takže ľudia nedostávajú peniaze. Ale na trhovisku s katou je stále rušno a o každý balíček sa živo zjednáva. Obchodníci neváhajú prebiehať cez frontovú líniu, kde bojujú šiiti, milícia a členovia al-Káidy.

Približne stodvadsať kilometrov od jemenskej metropoly Saná leží mesto Marib, ktoré bolo súčasťou legendárneho Sábskeho kráľovstva, domova kráľovnej zo Sáby. Viedla cezeň obchodná cesta a mesto bohatlo. Karavány prevážali hlavne kadidlo, slonovinu a korytnačie panciere.

Zaujímavosťou obchodných dejín Jemenu je fakt, že ešte nedávno sa na miestnych trhoch bežne platilo starými striebornými tereziánskymi toliarmi, najčastejšie s podobizňou Márie Terézie. Miestny panovník ich nakúpil v Rakúsko-Uhorsku, mnohé vyrazili aj v Kremnici.

Od návštevy oblasti Marib miestne úrady zahraničných turistov odrádzali už aj pred vypuknutím posledných konfliktov. Zopár ich tu uniesli miestne kmene. Vláda napokon zaviedla kontrolné stanovištia na cestách, kde sa bolo treba preukázať povolením.

Aj my sme museli súhlasiť s policajným sprievodom. Pri návšteve ruín Starej priehrady, Novej priehrady, starého mesta, Chrámu slnka aj Mesačného chrámu nás sprevádzali traja policajti so zbraňami.

Dnes sa sem turisti už nedostanú, Marib nazývajú aj hlavným mestom al-Káidy v Jemene. Mnohí teroristi dostali výcvik práve tu a al-Káida dostala pod kontrolu územia v južnej a vo východnej časti krajiny.

Na listine UNESCO sa nachádza okrem miest aj ostrov Sokotra, ktorý je pozemským rajom obývaným množstvom endemických živočíchov a rastlín. Nikde inde na svete ich nenájdete.

Ostrov má bohatú históriu a mytológiu. Zdá sa však, že Saudská Arábia mieni na tomto panenskom mieste vybudovať vojenskú základňu. Vojenský konflikt na Arabskom polostrove tak už neohrozuje len nešťastných ľudí, ale aj zvieratá a kvety.

Medovníkové mesto, zahalené bábiky a omamná kata: To je Jemen

Výber pre vás