Plus 7 dní

Česko, krajinu považovanú v Európe za jednu z najateistickejších, postavila do pozoru správa o ambíciách tamojších moslimov. Vyznávači islamu žijúci za riekou Moravou nevylučujú, že zabojujú o možnosť učiť na štátnych školách, zakladať svoje vlastné či o právo, aby ich duchovní mohli sobášiť.

Mnohí Česi netaja obavy a pýtajú sa, čo bude nasledovať. Nie všetkým sa myšlienka výučby islamu na školách či prítomnosť moslimských duchovných v armáde páči.

V septembri uplynie požadovaných desať rokov odvtedy, čo Ústredie moslimských obcí (moslimská autorita, ktorej korene siahajú až do čias Rakúsko- Uhorska - pozn. red.) získalo u našich západných susedov štátnu registráciu. České médiá upozorňujú, že moslimovia môžu teraz požiadať o udelenie takzvaných zvláštnych práv, ktoré by význame posilnili ich spoločenské postavenie.

Patrí k nim napríklad právo vyučovať islam na štátnych školách, zakladať školy, sobášiť budúcich manželov či vykonávať duchovnú službu v armáde a za múrmi väzníc. Súčasťou takzvaných zvláštnych práv je aj to, že štát oficiálne uzná zachovávanie povinnosti mlčanlivosti moslimských duchovných v súvislosti s výkonom spovedného tajomstva.

Pred pár rokmi by bol v hre aj príspevok štátu na platy duchovných, opravu pamiatok a prevádzku. Nárok na finančnú podporu hradenú z peňazí všetkých daňových poplatníkov však novovzniknuté cirkvi v Česku nemajú, dôvodom je vyrovnanie štátu s cirkvami prostredníctvom cirkevných reštitúcií. Štátnu podporu tak dostáva sedemnásť cirkví, ktoré na ňu mali nárok aj pred spustením uvedených reštitúcií.

Vyznávači islamu však musia splniť ešte jednu dôležitú podmienku - zhromaždiť podpisy najmenej od jedného promile občanov Českej republiky alebo cudzincov s trvalým pobytom v Česku, ktorí sa hlásia k ich cirkvi. Prepočítané na reálne čísla, českí moslimovia potrebujú na získanie takzvaných zvláštnych práv 10 437 podpisov, čo je menej ako u nás.

Akákoľvek cirkev pôsobiaca na Slovensku vrátane moslimov potrebuje na registráciu najmenej dvadsaťtisíc podpisov plnoletých členov, ktorí majú trvalý pobyt na našom území a sú občanmi Slovenska. Slovenská republika pritom uznáva len tie cirkvi a náboženské spoločnosti, ktoré sú registrované.

Pri poslednom sčítaní ľudu v roku 2011 sa v Česku k islamu prihlásilo 3 699 ľudí. Nie je však vylúčené, že skutočné počty sú vyššie, keďže necelý milión opýtaných nevyplnil kolónku vierovyznanie. Josef Škrabal z Českého štatistického úradu predpokladá, že moslimov bude v Česku pribúdať. Číslo prezentované niektorými sociológmi - tridsaťtisíc vyznávačov islamu v Česku - odmietol komentovať.

Viacerí znalci pomerov však nevylučujú, že zhromaždiť potrebný počet podpisov nemusí byť pre tamojších moslimov až taká neprekonateľná prekážka. Konvertitov, zahraničných študentov, podnikateľov a obchodníkov hlásiacich sa k islamu žije v Česku viac, ako napovedajú štatistiky, a práve petícia môže odhaliť realitu.

Nepriamo to potvrdzuje i šéf brnianskych moslimov a predseda Ústredia moslimských obcí v Českej republike Muneeb Hassan Alrawi, podľa ktorého je šanca získať potrebných desaťtisíc podpisov.

„Podľa mňa to nie je nemožné. Začali sme to tento rok preberať na našich schôdzkach, no netreba sa ponáhľať. Určite sa však budeme usilovať o to, aby sme boli uznaní ako plnohodnotná cirkev. Bude to tiež významné plus aj pre vzťahy Českej republiky s moslimským svetom,“ zhodnotil Alrawi.

Pravosť podpisov na prípadnej petícii by kontrolovalo české ministerstvo kultúry. Neoverovalo by meno po mene, ale náhodne vybrané mená. Zisťovalo by, či podpísané osoby skutočne existujú a k akej cirkvi sa hlásia. Následne by úradníci cirkevného odboru preverili výročné správy a účtovné závierky za uplynulých desať rokov.

Hoci by mali byť verejne dostupné, na internetovej stránke ústredia ich nemožno nájsť. Odkiaľ tečú peniaze: Financovanie moslimskej komunity v Česku preto vyvoláva otázniky. Na podivné finančné toky opakovane upozorňuje napríklad analytik Da Vinci Prague Institute a bývalý moslim Lukáš Lhoťan.

Autor kontroverznej knihy Islam a islamizmus v Českej republike, ktorá vykresľuje tunajších moslimov ako extrémistov, hovorí o závislosti českých mešít od arabských peňazí. Odvoláva sa na dokumenty, ktoré odcudzil či skopíroval z archívu brnianskej moslimskej komunity.

„Ak spočítame, koľko desiatok miliónov už stál nákup pozemkov a budovanie mešít a koľko ich prevádzka, je viac než jasné, že šírenie islamu v Českej republike nie je financované iba z miestnych zdrojov našou minikomunitou,“ uvádza vo svojom komentári Lhoťan.

Tvrdí tiež, že českí vyznávači Koránu sa radia s fundamentalistami zo Saudskej Arábie a bez ich súhlasu sa nič neobíde. Na odpadlíka od islamu Lhoťana podal už riaditeľ Islamského centra v Prahe Vladimír Sáňka trestné oznámenie pre podnecovanie nenávisti, dôvodom sú tvrdenia v spomínanej knihe.

Šéf brnianskych moslimov Alrawi však tento krok príliš neschvaľuje. „Policajné vyšetrovanie mu prinesie iba publicitu. Po ničom inom netúži,“ povedal pre český Týden. Zároveň upozornil, že práve „vďaka“ Lhoťanovi prišli o všetky dokumenty od začiatku výstavby brnianskej mešity v roku 1995 až do roku 2010. „Dokumenty si zobral domov s tým, že ich spracuje. Už sme ich nikdy nevideli. Viete, čo je za tými papiermi peňazí a energie?“ poznamenal pre Týden.

Časť českej verejnosti nie je moslimom naklonená, existuje aj niekoľko protiislamských iniciatív. Polícia napríklad preverovala trestné oznámenie na Alrawiho, že v roku 2010 prekladal v brnianskej mešite kázeň saudskoarabského duchovného. Ten zastával názor, že mladých ľudí treba vychovávať k nenávisti voči všetkému, čo ide proti viere v Alaha. Polícia nakoniec prípad odložila.

Vášne vzplanuli aj pre pripravovanú stavbu novej mešity v Brne. Pražskí moslimovia zas našli svoju mešitu posprejovanú nápismi a s visiacou prasacou hlavou. Česko registruje i niekoľko prípadov, keď moslimky ukončili štúdium, pretože im škola nedovolila nosiť šatku z náboženských dôvodov. Známa je tiež kauza juhočeskej učiteľky v materskej škole Ivy Špírkovej. Konvertitka, ktorá sa rozhodla nosiť do práce moslimskú šatku hidžáb, narazila na problém.

Českú verejnosť šokovala i kázeň konvertitu Lukáša Větrovca, ktorý podnecoval nenávisť voči židom a vyzýval na boj proti nim. Dokonca sa dal odfotografovať v brnianskej mešite so zbraňou. Ide síce o zbraň na airsoft, na prvý pohľad je však na nerozoznanie od skutočného samopalu na ostré náboje.

Bezpečnostná informačná služba, česká obdoba Slovenskej informačnej služby, varovala v minulosti pred šírením šaríe (islamského práva - pozn. red.) a džihádu (veľký džihád je snaha dodržiavať božie príkazy a žiť podľa nich, malý džihád je svätá vojna proti pohanom - pozn. red.) v Česku.

Najvýraznejšou aktivitou je vraj facebooková diskusná skupina s názvom Sharia4Czech. Bezpečnostná informačná služba nevylučuje radikalizáciu jednotlivcov, hoci zatiaľ ide len o „osamelých vlkov“.

Nepriamym potvrdením prepojenia niektorých českých vyznávačov Koránu na radikálne skupiny môže byť i to, že keď po teroristickom útoku na školu v Beslane v roku 2004 ruská polícia zatkla Nataliu Chalkajevovú, ukázalo sa, že opakovane volala do Česka. Na ženu, ktorá údajne verbovala čečenských teroristov, podľa polície mal väzby dagestanský podnikateľ Artur Mugadov žijúci v Ostrave.Ten to však poprel.

Zástupcovia palestínskych militantných organizácií a hnutia Taliban zas údajne v minulosti využívali Česko na rekreáciu a naberanie nových síl. V roku 2003 vyšlo najavo, že v Prahe fungovala sudánska vetva al-Káidy. Oficiálny názor organizácie bol Third World Relief Agency (TWRA), čo možno voľne preložiť ako Agentúra na podporu tretieho sveta. Dlho sa tiež špekulovalo o pražských návštevách strojcu atentátov z jedenásteho septembra Muhammada Attyho.

Nedostatok informácií a strach z neznámeho sa podpisujú pod odmietavý postoj českej verejnosti. A nejde len o obyčajných ľudí. Prezident Miloš Zeman sa pred časom posťažoval, že niečo ako „umiernený moslim“ neexistuje, rovnako ako „umiernený nacista“.

Skupina používateľov Facebooku s názvom „Islam v Českej republike nechceme“ sa dostala medzi najobľúbenejšie české skupiny tejto sociálnej siete. Na internete sa tiež objavila petičná akcia proti úplnému uznaniu islamu štátom.

Islamské náboženské spoločnosti nie sú na Slovensku registrované. V praxi to znamená, že sa u nás nemôžu vykonávať moslimské pohreby, náboženské sobáše nemajú formálnu platnosť a podobne. Osemnásť registrovaných cirkví a náboženských spoločností má tiež nárok na finančný príspevok od štátu na platy duchovných, môžu vyučovať náboženstvo v školách i zakladať vlastné.

Základnou podmienkou registrácie je žiadosť s minimálne dvadsaťtisíc podpismi veriacich, čo je takmer dvojnásobok oproti susednému Česku. „Moslimské organizácie sa viackrát informovali o podmienkach, avšak návrh nebol nikdy podaný,“ hovorí Natália Mizerová z tlačového oddelenia ministerstva kultúry. Na Slovensku žije podľa odhadov okolo päťtisíc moslimov, hoci oficiálne čísla sú o čosi nižšie. V sčítaní ľudu z roku 2011, nateraz poslednom, sa k islamu prihlásili necelé dve tisícky, čo je výrazný nárast oproti roku 2001.

Stúpol i počet tých, ktorí sa prihlásili k inému, nešpecifikovanému náboženstvu (viac ako 23-tisíc ľudí oproti 6 214 v roku 2001). Čo sa týka našincov, čo prestúpili na islam, zástupca Islamskej nadácie na Slovensku Mohamad Safwan Hasna hovorí o niekoľkých stovkách.

Moslimovia nemajú k dispozícii oficiálnu mešitu ani islamské centrum, ani sa žiadne nestavia. Správu o výstavbe mešity v centre Bratislavy, ktorá pred časom rozvírila hladinu, označil magistrát za poplašnú. Mesto doteraz nevydalo žiadne záväzné stanovisko, nehovoriac o ďalších nevyhnutných krokoch spojených s výstavbou objektu.

Mešita pritom mala stáť na Kamennom námestí na mieste stánku so zmrzlinou už koncom júla. Na prvý pohľad nemiestny žart vyvolal rozhorčenie, ktoré môže byť podľa Hasnu hrozbou pre moslimov. „Najmä pre ženy v šatách, ktoré sú ľahko identifikovateľné.“

Aféra tiež podľa neho ukazuje, že islamofóbia v spoločnosti nie je okrajová záležitosť. Vyznávači islamu využívajú na svoje náboženské potreby niekoľko provizórnych priestorov. Najviac - podľa dostupných informácií tri - by malo byť v Bratislave. Záujmy vyznávačov Koránu zastupuje viacero organizácií, spoločný inštitút zatiaľ neexistuje. Ministerstvo kultúry pripomína, že islam nie je jednoliate náboženstvo. „Na Slovensku máme niekoľko nezávislých organizácií,“ dopĺňa Mizerová.

Strach Slovákov z moslimov vysvetľuje Jozef Klavec z Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave rozdielnosťou kultúr. Odmieta automatické spájanie vyznávačov islamu s terorizmom. Za hrozbu považuje skôr rasovú a náboženskú nenávisť. „Odmietanie moslimov en bloc naháňa ďalších stúpencov do radov radikálov.“

Situácia na Slovensku je podľa neho jednoduchšia ako napríklad v Nemecku či vo Veľkej Británii s mnohonásobne početnejšou komunitou. „Je veľmi malá pravdepodobnosť, že by radikáli vyvíjali na Slovensku aktivity ohrozujúce našu bezpečnosť.“ Pripomína, že existuje zoznam extrémistov pohybujúcich sa po Európe i výmena informácií medzi členskými štátmi.

Aj keď pripúšťa, že u nás môžu pôsobiť „spojky“ či spiaci agenti pripravení nastúpiť v prípade potreby, „všetko je to skôr v rovine úvah“. Skoršie analýzy ministerstva vnútra upozorňujú, že napriek umiernenosti moslimov na Slovensku polícia monitoruje osoby s väzbami na členov teroristických skupín.

„Skryté aktivity a komunikácia osôb napojených na islamistov a radikálne skupiny prebiehajú najmä osobne, prostredníctvom mobilných telefónov, četov, blogov na internete, e-mailovej pošty alebo cez internetové domény,“ píše sa v jednej zo starších analýz.

Ministerstvo tiež upozorňuje, že dochádza k účelovému uzatváraniu manželstiev kvôli získaniu pobytu či štátneho občianstva v krajinách únie. Existujú vraj signály o nepriamom vplyve fundamentalistických výkladov islamu zo zahraničia. (Mira Sojková)

Moslimovia v Česku chcú presadiť islam na školách

Výber pre vás