<p>zahraničie, zahraničná politika, život v zahraničí, zaujímavosti zo zahraničia
dlhé roky sa venuje zahraničnej politike, začínala v denníku, pokračovala v elektronických médiách, pracovala ako spravodajkyňa Rádia Slovensko v Poľsku</p>

Zuzana Kohútková

Nepriazni osudu sa nikdy nepoddal. „Narodil som sa bez končatín, ale žijem plnohodnotný život,“ hovorí Nick Vujicic (39). Je príkladom, ako si možno plniť sny aj s&nbsp;obrovským hendikepom a&nbsp;je tiež jedným z&nbsp;najznámejších motivačných koučov a&nbsp;rečníkov na svete. Taký Dale Carnegie 21. storočia. „Sedemkrát spadneš, osemkrát vstaneš,“ citoval raz austrálsky evanjelista srbského pôvodu pred divákmi japonské príslovie: „Bol by som tu s&nbsp;vami, keby som istého dňa nevstal?“

Keď Dushka Vujicicová otehotnela, mala 25 rokov a&nbsp;ako pôrodná asistentka presne vedela, ako sa starať o&nbsp;bábätko. Keď sa 4. decembra 1982 v&nbsp;austrálskom Melbourne narodil Nick, zostala v&nbsp;šoku. Ani ona ani manžel Boris neboli pripravení na správu, že dieťatko sa narodilo bez rúk a&nbsp;bez nôh, že trpí zriedkavým tetra-amelia syndrómom. Nikto blízky im neposlal gratulácie, všetci boli šokovaní, prečo Boh niečo také dopustil.&nbsp;

&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp; Dushka dostala strach, že sa o&nbsp;dieťa nebude vedieť postarať, Borissi spočiatku želal, aby bábätko radšej zomrelo, než vyrástlo do života, v&nbsp;ktorom bude stále odkázané na opateru iných. Manželia zvažovali mnohé scenáre, nakoniec sa však rozhodli syna vychovať najlepšie, ako vedia.

„V prvých rokoch svojho života som si myslel, že som milovaným rozkošným deckom v&nbsp;ničom sa nelíšiacim od iných. Blažená nevedomosť bola vtedy pre mňa veľkým darom! Neuvedomoval som si, že som iný a&nbsp;že v&nbsp;budúcnosti ma čaká množstvo problémov,“ spomína Nick vo svojej autobiografickej knihe Život bez hraníc. „Moje telo bolo iba torzo, ale inak som bol typický nezbedný chalan. Moje detstvo bolo prekvapivo veľmi normálne, nechýbali hádky starších a&nbsp;mladších súrodencov,“ vraví Nick. A&nbsp;keďže rodičia odmietali, že by bol ich syn „iný“, stal sa Nick prvým hendikepovaným dieťaťom v&nbsp;Austrálii, ktoré navštevovalo bežnú školu. Ale nebolo to ľahké. Ponižovali ho, šikanovali. Nenávistné poznámky spolužiakov na margo jeho výzoru mu znížili sebavedomie a&nbsp;doviedli ho k&nbsp;depresiám. Ako osemročný sa pokúsil spáchať samovraždu. A&nbsp;boli to opäť rodičia, ktorí urobili všetko pre to, aby Nick začal v&nbsp;seba veriť. Mama mu raz ukázala v&nbsp;časopise článok o&nbsp;mužovi, ktorému sa napriek telesnému hendikepu darí výborne. Vtedy si Nick uvedomil, že fyzický hendikep, aj keď veľký, je len výhovorka a&nbsp;jemu len chýba odvaha žiť plnohodnotný život.

Nick začal za seba bojovať. Každý deň sa začal učiť robiť samostatne niečo nové – čistiť si zuby, učesať sa, vziať telefón, piť z&nbsp;pohára, a&nbsp;dokonca jazdiť na skateboarde! Ako osemnásťročný sa začal venovať charite a&nbsp;následne založil neziskovú organizáciu Život bez končatín Dokázal a&nbsp;dokazuje, že všetko závisí len od nás samých. „My ľudia máme možnosť voľby, môžeme sa vzdať, alebo ísť dopredu. Ale krásne a&nbsp;veľké veci sa stanú len vtedy, keď sa rozhodneš pre to druhé,“ hovorí. Sám píše knihy, vie strhnúť dav, inšpiruje. Má jednu malú nohu, ktorá mu vyrástla v&nbsp;oblasti pásu a&nbsp;bokov. Pomocou nej udržiava rovnováhu, prstami dvíha predmety a&nbsp;dokáže aj kopnúť loptu. Cestuje po svete, skáče padákom, hrá golf a&nbsp;najmä je naplnený najdôležitejšou životnou rolou manžela a&nbsp;otca. A&nbsp;to si pôvodne myslel, že nemá šancu popri konkurencii mužov, „ktorým nič nechýba“. A&nbsp;predsa nakoniec našiel svoju princeznú.

Bola to láska na prvý pohľad. „Keď stála pri mne, vedel som, že všetko je v&nbsp;poriadku,“ vyznal Nick. „Pre mňa nebol horší. Keď som uvidela jeho láskavé oči, pomyslela som si, že je to veľký fešák. Je očarujúci, a&nbsp;hoci nie je dokonalý, pre mňa je dokonalou polovicou jabĺčka,“ priznala dnes už manželka Kanae Myaharaová. Zaľúbenci sa rýchlo zasnúbili, hoci typická žiadosť o&nbsp;ruku to veru nebola! „Nasunúť Kanae na prst prsteň bola pre mňa obrovská výzva, keďže nemám ruky. Vtedy som dostal nápad, dal som prsteň do zákuska a&nbsp;poprosil som Kanae, aby ma ním pomaly nakŕmila a&nbsp;keď by som ho zacítil, podal by som jej ho ústami. Počul som totiž o&nbsp;chlapovi, čo dal prsteň priateľke do hamburgera a&nbsp;ona sa ním zadusila,“ píše Nick v&nbsp;knihe Láska bez hraníc. Lenže aj tak prišiel neočakávaný problém. „O&nbsp;ruku som ju chcel požiadať na lodičke, priniesli sme prenosnú chladničku, lenže jedna zo silných vĺn nám loď rozkývala a&nbsp;takmer chladničku – aj so zákuskami – zmietla z&nbsp;paluby,“ spomína motivačný kouč.

Všetko našťastie dobre dopadlo, Kanae povedala áno a&nbsp;pred oltár sa postavili v&nbsp;roku 2012. O&nbsp;rok neskôr prišiel na svet prvorodený Kiyoshi James, v&nbsp;roku 2015 sa narodil druhý syn Dejan Levi. O&nbsp;dva roky presne na Deň otcov si vypočul Nick Vujicic ďalšiu skvelú správu, dokonca dvojnásobnú! A&nbsp;potom 20. decembra 2017 Kanae porodila dvojičky Oliviu a&nbsp;Ellie.

&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp; Nick má necelé dva mesiace pred štyridsiatkou, stále cestuje, motivuje ľudí a&nbsp;nabáda ich naplno žiť. Dnes tak robí už spolu s&nbsp;milovanou ženou. A&nbsp;napriek menším krízam vo vzťahu, kedy sa nevedeli otvorene porozprávať, dnes pestujú svoj vzťah podľa motta svätej Gianny Berettovej Mollovej: „Čo môžem urobiť, aby som ťa urobil/a šťastnou/šťastným?! Každý deň ďakujú sa seba, za rodinu a za všetko šťastie, čo majú. A&nbsp;ako hovorí evanjelický motivátor: „Vždy existuje nádej, pokiaľ sa nevzdáte.“

Nick Nádej: Bez rúk a bez nôh dodáva odvahu miliónom ľudí. Pomáha mu táto úžasná kočka!

Výber pre vás