O Čiang Mai sa traduje, že je kultúrne najrozmanitejším centrom severného Thajska, v skutočnosti sa táto kultúrna rozmanitosť pomaly stráca. Bývalé kráľovské mesto sa stalo obeťou vlastného turistického úspechu.

Je to iné mesto, ak sem zavítate v hlavnej turistickej sezóne, iné mimo nej. Pred nízkymi zimnými teplotami do Čiang Mai utekajú tisíce západných turistov, v novembri sa preto musíte predierať pomedzi davy návštevníkov na úzkych chodníkoch historickej časti metropoly. V júli a auguste, keď tu vládne obdobie dažďov, nie je v druhom najväčšom meste krajiny takmer nikto - okrem bielych mužov v staršom veku, ktorí sa sem presťahovali na dôchodok.

Bývalé hlavné mesto kráľovstva Lanna z 13. až 18. storočia láka rôzne skupiny ľudí. Tých, ktorí si chcú urobiť kurzy thajskej masáže, aj turistov, ktorí chcú spoznať okolité hory, zajazdiť si na slonoch či vyfotiť sa s tigrami. Často sem zavítajú aj dobrodruhovia, ktorí sa bezcieľne túlajú svetom a vyhľadávajú najmä lacné destinácie, akou Čiang Mai rozhodne je. A potom tu stretnete aj takzvaných expatov, cudzincov, ktorí sa tu usadili natrvalo. Buď učia angličtinu, alebo sa živia biznisom online - pracujú pre zamestnávateľov v domovských krajinách, ibaže tu majú nižšie náklady a celoročne slnko a teplo.

Kráľovské mesto má všetko - v okolí vysoké kopce a divokú prírodu, jazero, pri ktorom sa dá spokojne piknikovať v ktorýkoľvek deň v týždni, kráľovskú botanickú záhradu s ukážkami stromov, rastlín, ale aj umenia zo všetkých kútov sveta. Takisto nočné safari, kaviarne v hipsterskom štýle s najlepšou a navyše často aj takzvanou fairtradovou kávou, za ktorú dostávajú jej pestovatelia férovú odmenu. Na masáž si môžete zájsť za štyri eurá za hodinu a máte záruku, že bude kvalitná, a na miestnom jedle si pochutnáte aj za euro.

O tom, aká farebná - čo do vizuálnych aj chuťových vnemov - je miestna kuchyňa, azda ani netreba písať. Pouliční predajcovia jedla s pojazdnými vozíkmi sú všade, kam sa pohnete. A ak by to náhodou nestačilo, v sobotu a v nedeľu zatvárajú v meste pre autá vybrané ulice. Stávajú sa pešími a nákupnými zónami. Zoženiete tu všetko - od tielka so sloníkmi, takými príznačnými pre túto oblasť, až po maľby miestnych maliarov. Alebo vás nakreslia karikaturisti. Ochutnať môžete vyprážaný hmyz, šalát zo zelenej papáje i tradičné thajské sladkosti.

Čerstvé exotické ovocie z miestnych zdrojov kúpite každý deň v roku. Motorku na presuny po veľkomeste aj jeho okolí si môžete požičať rýchlo a lacno. To, že nie je poistená, tu nikto nerieši.Napokon, v meste nechýbajú bary, v ktorých sa večer môžete zabaviť. Tak ako v celom Thajsku, aj sem prichádzajú mnohí za lacnou zábavou, v prvom rade za sexom. Vo vybraných uliciach mesta do očí bije protiklad medzi bezstarostným životom turistov a neľahkými príbehmi dievčat, ktoré sa stali obeťami obchodovania s ľuďmi.

O ôsmej večer kráčame k slávnemu nočnému trhu, ktorý je obľúbený aj vďaka travesty šou. Vystúpenie sa koná každý deň. Transvestiti patria k Thajsku. Neraz sa stane, že na ulici sa otočím a neviem rozoznať, či ma zaujal muž, alebo žena. Prechádzame popri desiatkach barov. Útle Thajčanky v krátkych sukničkách a s veľkými výstrihmi pozývajú osamelých mužov dovnútra.

Tí sa zväčša bez ostychu pristavia a v hádankách sa pýtajú na podmienky usadenia v bare aj všetkého, čo sa odohrá potom. Sexturizmus do Thajska prenikal postupne. „Keď sa krajina začala propagovať ako turistická destinácia, cudzinci prichádzali hľadajúc nové možnosti zábavy,“ vraví Sompop Jantraka z organizácie Rozvojový a vzdelávací program pre dcéry a komunity na thajsko-mjanmarských hraniciach.

„V tej chvíli nešlo o sex, skôr o masáže, spev, tanec, karaoke. Turisti z Číny, Japonska, Austrálie i z Európy mali peniaze a chceli ich minúť. Prichádzali za novými skúsenosťami, skúšali aj drogy. Dodnes je to tak, že tí, čo sem chodia, si to chcú naplno užiť. Pár ľudí prichádza za kultúrou, ale oveľa viac ich vyhľadáva krásne ženy a lacné drogy,“ myslí si riaditeľ organizácie, ktorá pomáha „zachraňovať“ obete obchodovania s ľuďmi.

Dievčatá často nešľapú čiangmaiské chodníky dobrovoľne. Mnohé z nich pochádzajú z etnických horských kmeňov, ktorých členov thajská vláda neuznáva ako právoplatných občanov - nemajú doklady. A tak často nemajú inú možnosť, než ísť zarábať takýmto spôsobom. Inokedy ich priekupníci nalákajú na dobrú prácu, napríklad v reštaurácii. V dôsledku neuznania statusu príslušníci horských kmeňov majú výrazne sťažený prístup do škôl, takže nevzdelané dievčatá spravidla nedokážu rozlíšiť falošnú ponuku.

„Do obchodovania môže byť zapojených aj tisíc agentov. Stovky prostredníkov hľadajú dievčatá, posielajú ich šéfom. Je to obrovský trh, do veľkej miery monopolizovaný,“ vysvetľuje Jantraka. „Cena za dievča môže byť aj tisíc eur, záleží na tom, či má preukaz. Ak áno, je to aj viac,“ vraví. Kedysi putovali takto získané mladé ženy na juh Thajska, dnes ich nájdete aj v uliciach Čiang Mai.

Počas dňa vás pozývajú do svojich tmavých kancelárií s klímou predajcovia výletov do hôr. Ponúkajú autentický život horských kmeňov, nedotknutú prírodu i jazdu na slonoch či fotenie s tigrami. Príroda v okolí je skutočne nádherná. Hneď za hranicou veľkomesta, stúpajúc smerom k známemu chrámu Doi Suthep, pocítite svieži vánok dažďového lesa. Všetky odtiene zelenej lahodia oku i duši. V tomto kancelárie neklamú. Ďalšie atrakcie vám síce môžu urobiť radosť, ale radosť z nich určite nemajú viacerí miestni ľudia a zvieratá.

Napríklad slony a tigre, ktoré preferujú život vo voľnej prírode. Majestátne slony túži vykúpať asi každý. Či sa na nich povoziť. Mahuti, sloní tréneri, ich pre vás držia so zviazanými nohami a trénujú ich na poslušnosť drevenou palicou s kovovým hákom na konci. Aj slon cíti, napriek svojej hrubej koži. No a napokon sú tu horské kmene.

„Dediny, kam prúdia turisti, z turizmu často nemajú žiaden úžitok, takže si musia privyrobiť na vlastnú päsť. Pokúšajú sa vám niečo predať spred svojho domu alebo v snahe zarobiť vám tovar strčia pred nos,“ vysvetľuje Alberto C. de la Paz z neziskovej organizácie PDA, ktorá pracuje na zachovaní kultúry a tradícií horských kmeňov.„Ak je v dedine staršia zvráskavená žena, ktorá fajčí fajku a vyzerá fotogenicky, vypýta si od vás 20 bathov (pol centa) za fotku. To nie je pre turistu veľmi pekná skúsenosť. Ale nemôžete za to viniť dedinčanov, oni len chcú niečo získať z turistickej aktivity,“ vysvetľuje.

Turistické agentúry sa spoliehajú na to, že ako turista si niečo kúpite, je to pre nich výhovorka, aby dedinčanom nič nedávali zo svojich ziskov. Začarovaný kruh. Čím je kmeň zaujímavejší, tým viac sa doň zamotá. Ľudskoprávne organizácie napríklad upozorňujú na obchodovanie s dlhokrkými ženami z kmeňa Karen z Mjanmarska na turistické účely.

Našťastie, dnes si už môžete vychutnať Čiang Mai aj bez toho, aby ste podporili jeho tienisté stránky. Namiesto jazdy na slonovi môžete ísť pomáhať do niektorého zo sloních sirotincov. V meste je veľa agentúr, ktoré vás zavedú na zodpovedný trek. Počas neho sa dozviete veľa o tamojšej prírode a v horskej dedine prespíte s rešpektom k domácim. A namiesto sexturizmu sa môžete nechať zlákať thajskými masážami - ozajstnými.

Majiteľka salónu nás zavedie na ležadlá za záclonou. Nakáže nám vyzliecť sa, keďže sme si želali olejovú masáž. Vraj zavolá kolegyni. Poslúchneme rozkaz a čakáme, čo sa bude diať. Po chvíli pribehne a umyje nám nohy - tak sa začína správna thajská masáž. Aby ste sa správne naladili na relax. Umývanie nôh je prejavením rešpektu. Thajčanka odíde a my čakáme ďalej. Asi po desiatich minútach sa vráti a oznámi nám, že kolegyňa nemôže prísť. Kým sa oblečieme, ospravedlní sa aspoň päťkrát. Nemusí, sme v Ázii. Vieme, že tu ľudia zarábajú, ako sa dá. A niekedy sa to jednoducho nedá.

Nenechajte sa podobnou skúsenosťou odradiť. Či už si zájdete do poriadneho spa, kde sa vám budú dve hodiny venovať, alebo sa zastavíte v lacnejších salónoch, kde bude vaše ležadlo dva centimetre od toho vedľajšieho, takmer zaručene si budete môcť vychutnať kvalitnú thajskú masáž. So všetkým, čo k nej patrí - aj s troškou bolesti spôsobenej pritlačením lakťov či kolien na vaše telo, aj s jogovými pozíciami, do ktorých vás masérka bude dostávať. Pri tradičnej thajskej masáži si aj zacvičíte.

Čiang Mai je rozdelené na nové mesto a staré mesto. Jedno od druhého oddeľujú hradby a okolo nich vodný kanál z čias kráľovstva. V historickom centre sa môžete celé dni túlať medzi budhistickými chrámami a ukryť sa v nich pred horúčavou. Len neukazujte chodidlá smerom k Budhovi a majte zahalené plecia i kolená. Malé i veľké chrámy sú všade, v najzapadnutejších uličkách. A tie, v ktorých môžete desať dní meditovať, nájdete aj mimo mesta, v horách.

Staré mesto je ako labyrint, kde sa veľmi ľahko stratíte. Ak sa držíte iba hlavných ťahov, uvidíte všetky suvenírové obchody a reštaurácie ponúkajúce kuchyňu zo všetkých častí sveta - aby ste sa tu cítili ako doma. Ak sa však nebojíte stratiť, v najmenších uličkách sa môžete zastaviť pred otvorenými príbytkami Thajčanov a nakuknúť na ich každodenný život.

Niektorí len tak posedávajú pod tradičnými papierovými dáždnikmi a čítajú noviny. Ženy možno budú prať v rukách alebo krájať zeleninu a hlavy mužov možno neuvidíte, lebo budú skryté v motorkách, ktoré opravujú. Všetko pomaly - tak, ako dovoľujú slnečné lúče. Ďalšia výhoda Čiang Mai pre tých, čo by sa tu chceli usadiť - hoci čas tu plynie rovnako rýchlo, zdá sa, akoby plynul pomalšie. Ak sa inšpirujete miestnymi.

V Čiang Mai je teplo stále, ale neznesiteľným sa stáva až v týchto dňoch. Najhorúcejšími mesiacmi sú totiž marec a apríl. Horúčavy často spôsobujú vzplanutie lesov, čo v kombinácii s výparmi z desaťtisícov motoriek a áut dodatočne komplikuje situáciu. Vzduch v meste a jeho okolí sa stáva nedýchateľným, rúška nosia aj domáci.Podnikaví Thajčania aj v tomto období dokážu prilákať turistov. Návštevníci prichádzajú na vodný festival, ktorý je zároveň oslavou thajského Nového roka Songkran.

Odvrátená tvár Čiang Mai: Drogy a prostitúcia

Výber pre vás