Ofrflala, čo mohla: Šimkovičová zhodila prezentáciu Slovenska v Benátkach. Mala na to dôvod?

Šimkovičová sa obula aj do našej expozície na bienále v Taliansku: Čo jej tak veľmi prekážalo?

Zametaniu v kultúre sa nevyhla ani naša prezentácia  v Benátkach. Ministerka tvorcov nešetrila

Felícia Boronkayová

Do areálu Giardini sme prišli pol hodiny pred otvorením. Už od rána bolo pekelne horúco, kým sme z&nbsp;neho vyšli, horúčavy sa šplhali na dobrých 38 stupňov. Milovníkov umenia z&nbsp;celého sveta však takáto drobnosť rozhodne neodradila.

Do spočiatku prázdneho rozľahlého parku sa zrazu začali z&nbsp;rôznych kútov valiť davy ľudí. Niektorí prišli pešo, iní lodnou hromadnou dopravou, ktorá stojí takmer desať eur. Ako nás vtipne upozornili uvádzači, skutočných milovníkov umenia a&nbsp;odborníkov naň vraj spoznáme na prvý pohľad – prichádzajú s&nbsp;vopred preštudovaným katalógom a&nbsp;s&nbsp;poznámkami v&nbsp;ruke. Za krátky čas sa pri vstupe vytvorili dlhé rady. Pokladníčky totiž dodržiavajú otváracie hodiny na sekundu presne. O&nbsp;jedenástej unisono zašramotili všetky predajné okienka a&nbsp;každý dospelý, ktorý zaplatil 30 eur, dostal vytúženú vstupenku na toto prestížne umelecké podujatie. Areál je obrovský, človek v&nbsp;ňom strávi pol dňa, behá z&nbsp;jedného národného pavilónu do druhého a&nbsp;stále má „desivý“ pocit, že vlastne ešte skoro nič nevidel.

My sme sa mu rozhodli nepodľahnúť a&nbsp;išli na to systematicky. Najprv do centrálnej lákavo pomaľovanej budovy rovno od vchodu cez rôzne pavilóny jednotlivých krajín, až sme zastali pri jednom prázdnom. Patril Izraelu, ale za jeho sklenými stenami nebolo nič okrem oznamu: „Organizátori a&nbsp;kurátori izraelského pavilónu otvoria výstavu, keď sa dosiahne dohoda o&nbsp;prímerí a&nbsp;prepustia rukojemníci.“ Nuž, aj takéto situácie do umenia prináša vojna. Namiesto výstavy sme vedľa nej našli strážiť prázdnu budovu troch ozbrojených talianskych vojakov, a&nbsp;tak sme sa popri obrovskom americkom pavilóne pobrali ďalej. Kým vás vovedieme do tohto krásneho sveta, treba vedieť, že v&nbsp;Benátkach sa Bienále umenia každý rok strieda s&nbsp;Bienále architektúry, na ktorom sa Slovensko takisto zúčastňuje. Tento ročník bol výročný, šesťdesiaty. Organizátor určí tému vopred, takže väčšinou má daná krajina dva roky na to, aby pripravila čo najzaujímavejšiu prezentáciu. Tohoročná téma znela Foreigners Everywhere – Cudzinci všade. Krajina ju môže a&nbsp;nemusí dodržať. Američania, podobne ako vystavovatelia v&nbsp;hlavnom pavilóne, sa jej zmocnili v&nbsp;umení aktuálnou témou dekolonizácie sveta. Ešte pár krokov a&nbsp;ocitáme sa „doma“. POKRAČOVANIE NA ĎALŠEJ STRANE

Presnejšie, pri „pochybnej“ prezentácii Slovenska. Pavilón Československa stále nesie svoj pôvodný názov z&nbsp;roku 1926. Je umiestnený v&nbsp;strede malebného priestoru medzi stromami akoby na príjemnej čistinke, hoci sa nachádza na skutočne lukratívnej adrese. Pôsobí ako oáza pokoja a&nbsp;ticha, kde máte čas si sadnúť a&nbsp;premýšľať o&nbsp;tom, čo vám chce expozícia povedať. Oproti cez cestu vystavujú Japonci, vpravo od nás Francúzi a&nbsp;hneď vedľa nich Spojené kráľovstvo. Naši bohatší „susedia“ majú oveľa väčšie výstavné priestory, Angličania poschodovú vilu. Obidve krajiny sa už na priečelí prezentujú veľkoplošnými obrazovkami a&nbsp;hlučnou hudbou alebo hovoreným slovom. A&nbsp;nie sú jediní. Využívajú všetky možné médiá na to, aby vyvolali potrebný divácky efekt. U&nbsp;nás je pokoj a&nbsp;ticho.

Stará budova v&nbsp;tvare obdĺžnika s&nbsp;plochou strechou už zažila svoje. V&nbsp;roku 2019 na ňu spadol strom, poškodil ju a&nbsp;momentálne je provizórne prekrytá. Rekonštrukciu má na starosti česká strana, ktorá je dvojtretinovým vlastníkom pavilónu. Proces rekonštrukcie sa aj pre zdĺhavé administratívne procesy a&nbsp;pandémiu kovidu predĺžil, jeho zavŕšenie sa však plánuje na rok 2026, keď oslávi storočnicu. Netušiaci návštevník to však nevidí – kde je strecha poškodená, sme zistili aj my až vďaka talianskej mediátorke výstavy, ktorá má na starosti náš pavilón. Už na prvý pohľad upúta hostí biela loďka, na ktorej tróni veľká plastika šišky borovice limbovej, stromu, ktorý je v&nbsp;Tatrách ohrozený. Slovenská prezentácia je umiestnená pred budovou a&nbsp;na jej stenách. Plávajúce arborétum košického umelca Ota Hudeca je postavené na príbehoch stromov z&nbsp;rôznych kútov sveta. Každý má svoj ochranársky príbeh, a&nbsp;keď si naskenujete príslušný QR kód, môžete si vypočuť pesničku v&nbsp;angličtine venovanú práve jemu. Takto to vyzerá počas bežných dní, ale jeden týždeň v&nbsp;mesiaci robíme trikrát denne ,performance‘ so živými spevákmi, ktoré trvá 20&nbsp;minút. Oblečení v&nbsp;žltom a&nbsp;s&nbsp;megafónom v&nbsp;ruke, tak ako väčšina ekoaktivistov, spievajú spomínané piesne naživo.

Podľa našej mediátorky sa ľuďom vystúpenie páči. Je venované ekológii, ktorá úzko súvisí aj s&nbsp;Benátkami. Tie sú stáročia známe tým, že ich bohatí obyvatelia dovážali do svojich záhrad rôzne cudzokrajné rastlinstvo. Samotné mesto je výrazne ohrozené klimatickými zmenami, o&nbsp;čom svedčí aj strom spadnutý na našom pavilóne. Mimochodom, ten zahrnuli do Plávajúceho arboréta tiež. No a&nbsp;keď prekročíte jeho prah, ocitnete sa už v&nbsp;českej expozícii, čo môže nepozorného diváka trochu miasť. Väčšina vojde hneď dnu, kde natrafí na príbeh žirafy, ktorá zahynula v&nbsp;pražskej zoo. Na druhej strane sa pekne dopĺňajú – Slováci riešia flóru a&nbsp;Česi faunu, čiže toto spojenie má logiku. Mohlo sa však pokojne stať, že pre narušenú strechu sa tohto roku na bienále nezúčastní Slovenská národná galéria ani tá česká. POKRAČOVANIE NA ĎALŠEJ STRANE

„Toho roku sa všetko udialo na poslednú chvíľu, s&nbsp;expozíciou sme pôvodne nepočítali, lebo pavilón mal byť zatvorený,“ vysvetľuje spletitý príbeh kurátorka výstavy Lýdia Pribišová, s&nbsp;ktorou sme sa stretli v&nbsp;Bratislave. „Teraz sa stala taká vec, že vzhľadom na poškodený pavilón si Česko vybralo iný priestor, ale neuhradilo včas preddavok a&nbsp;prišlo o&nbsp;rezerváciu. Česi mali teda rozbehnutý projekt, ale nemali ho kde prezentovať. Tak sa rozhodli, že ho urobia v&nbsp;našom provizóriu a&nbsp;následne padlo rozhodnutie, že keď bude česká prezentácia, urobíme aj slovenskú, čo už bolo dosť neskoro,“ dodáva. Napriek tomu sa do nej pustili. „Za normálnych okolností by sme robili konkurz, hoci slávni umelci sa naň väčšinou veľmi nehlásia. My sme mali šťastie, že sme mohli rozvíjať jeden už započatý projekt umelca, s&nbsp;ktorým sme ďalej pracovali,“ pokračuje kurátorka. Začali pomerne neskoro, riaditeľka SNG oslovila kurátorku koncom októbra, cez vianočné sviatky dokončovali katalógy a&nbsp;v&nbsp;marci začali so samotnou inštaláciou. A&nbsp;ako to už býva, situácia sa komplikovala. „Taliani, špeciálne Benátky, si potrpia na ekológiu, a&nbsp;keďže naša prezentácia je vonkajšia, museli sme vybavovať množstvo povolení, potom meškali s&nbsp;náterom budovy, neskôr začalo pršať a&nbsp;nemohli sme maľovať na fasádu,“ vymenúva prekážky, ktoré museli v&nbsp;krátkom čase prekonať. Samotná inštalácia trvala mesiac, loď vytvárali od januára.

„Napriek tomu sme mali veľmi dobré ohlasy. Oto Hudec je rešpektovaný umelec a&nbsp;téma aktuálna v&nbsp;slovenskom i&nbsp;celosvetovom kontexte aj vzhľadom na to, čo sa deje v&nbsp;národných parkoch na Slovensku,“ prepne do politiky. „Odborníkom sa páčilo, že na rozdiel od iných expozícií, ktoré sú silné, pôsobí naša veľmi komorne, vyzdvihli, že je to dôstojné, že to nie je ukričané, že to má viacero ideových vrstiev, aj to, že do výstavy zapájame verejnosť, ktorá môže interaktívne posielať svoje príbehy stromov,“ hovorí kurátorka. „Toho roku sme dostali aj niekoľko medzinárodných recenzií, čo nie je zvykom.“ POKRAČOVANIE NA ĎALŠEJ STRANE

„Vedenie Slovenskej národnej galérie by malo verejnosti vysvetliť, ako dospelo k&nbsp;vyššie uvedeným nákladom pri prezentácii, ktorú pripravila bývalá kurátorka Kunsthalle Bratislava (Lýdia Pribišová – pozn. redakcie). Pani Alexandry Kusej sa na to budeme určite pýtať,“ avizovala ešte v&nbsp;apríli ministerka Šimkovičová. Spomínala najprv 300 a neskôr 200-tisíc eur, ktoré z&nbsp;ministerstva kultúry naozaj dostali. „Na základe predošlých skúseností výstava trvá od apríla do novembra 2024, SNG vyčlenila na projekt sumu 150-tisíc eur a&nbsp;zvyšok odložila ako rezervu na deinštaláciu či prípadné problémy, ktoré by bolo treba riešiť,“ prichádza na rad vždy háklivá otázka peňazí. „Inštalácia v&nbsp;exteriéri je vždy náročnejšia na údržbu aj realizáciu. Aktuálne sme doteraz na projekt minuli 180 532 eur,“ hovorí kurátorka Pribišová. Na porovnanie, Francúzi dostali na bienále 700-tisíc eur, s&nbsp;takouto sumou sa oveľa ľahšie útočí na všetky zmysly obrazom i&nbsp;zvukom, a&nbsp;Česi 400-tisíc eur. POKRAČOVANIE NA ĎALŠEJ STRANE

Viac FOTO z aktuálneho ročníka Bienále umenia v Benátkach v GALÉRII

V&nbsp;hre však nie sú len peniaze, tento konflikt má oveľa zložitejšie pozadie. Samozrejme, navyše je to ich povinnosť, ministerku Šimkovičovú na aprílovú vernisáž pozvali. Neprišla, do Benátok poslala svojich ľudí. Jeden z&nbsp;nich, Peter Lukáč, mal dokonca príhovor, počas ktorého sa udial protest umeleckej obce. Umelci z&nbsp;Otvorenej kultúry a&nbsp;ďalší návštevníci sa počas jeho reči otočili chrbtom a&nbsp;nechali prehovoriť kartónové „transparenty“ s&nbsp;nápismi „Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky nás nereprezentuje“.

„Mysleli sme si, že na vernisáž príde, že sa budeme musieť konfrontovať,“ otvorene hovorí kurátorka. „Keď chce niekto niečo kritizovať, musí to vidieť,“ poznamená. Navyše umelecký tím Plávajúceho arboréta zverejnil v&nbsp;deň vernisáže svoje kritické stanovisko k&nbsp;politickej a&nbsp;ku kultúrnej situácii na svojich súkromných účtoch na Instagrame a&nbsp;Facebooku. „Bolo to na Slovensku prvýkrát, keď sa autori otvorene vymedzili voči vedeniu rezortu a&nbsp;pomenovali politický stav v&nbsp;krajine. Chceme, aby sa umenie vnímalo nepoliticky, aby diváci vnímali samotnú tému. Takže my sme po tej vernisáži ani nečakali, že nás bude chváliť,“ priznáva kurátorka. „Napriek tomu by sme boli radi, keby si návštevníci odniesli z&nbsp;tohto spoločného projektu aj hudobné a&nbsp;vizuálne dojmy a&nbsp;zamysleli sa nad jeho veľmi aktuálnou témou.“

Ofrflala, čo mohla: Šimkovičová zhodila prezentáciu Slovenska v Benátkach. Mala na to dôvod?

Súvisiace články

Moderátor Miro Frindt odišiel po 24 rokoch z verejnoprávnej televízie: Nebolo to hŕŕŕ, hovorí

Môžu jej závidieť! Herec Martin Dejdar vystrúhal manželke takú poklonu, že by ho chcela každá

Ander z Košíc o súčasnom standupe: „Je to humor na podlahe a ja humor na podlahu nepustím.“

Eva Máziková žila roky v Nemecku, Taliansku a Španielsku. Dom na Ibize už prepísala na syna

Speváčka Marcella Molnárová sa znova sťahovala. Chcela väčšiu záhradu a takto to tam vyzerá

Záhrada Karin Majtánovej je po generálke: Antickí anjeli, vírivka a 2,5-metrové byliny sú preč

Výber pre vás