Päťtisíc kalórií denne, prísna hierarchia a drsné tréningy. Stať sa sumo šampiónom je drina

Sumo zápasníci nemusia vážiť viac ako 100 kíl. Aj chudší muži či ženy môžu vstúpiť do ringu

Paul McCartney a Donald Trump sú fanúšikmi sumo zápasníkov. Čo na nich fascinuje celebrity?

Vivien Cosculluela

„Keď sa na seba obaja súperi pozerajú, čítate im v&nbsp;očiach všetku intenzitu sveta,“ povedal bývalý prezident Francúzska Jacques Chirac o&nbsp;japonskom bojovom umení sumo. Politik celý život obdivoval týchto mohutných ázijských zápasníkov. Tak veľmi, že pravidelne chodil na turnaje do zeme vychádzajúceho slnka. A&nbsp;nebol jediný. Paparacovia na súbojoch niekoľkokrát odfotili bývalého člena britskej skupiny Beatles Paula McCartneyho. Otázka znie – čo ich mohlo tak fascinovať na dueli dvoch vysokých zavalitých mužov? Odpoveď sčasti tkvie v&nbsp;tom, že sumo okrem svojho športového aspektu stelesňuje idealistický spôsob života. „Zápasníci sa musia vždy správať skromne a&nbsp;srdečne k&nbsp;druhým, a&nbsp;to na verejnosti aj v&nbsp;súkromí. Pred fanúšikmi sú jemní a&nbsp;pokojní, no počas súperenia bojujú s&nbsp;plným nasadením,“ uvádza pre PLUS 7 DNÍ Akiko Komura, lektorka japonských štúdií na Univerzite Komenského v&nbsp;Bratislave.

Pravidlá pochopí každý. „Po začatí zápasu sa bojovníci môžu dotknúť zeme iba chodidlami. Aby ste soka porazili, stačí, ak ho prinútite, aby so zemou prišiel do kontaktu hoc aj špičkou prsta na ruke, alebo ak ho vykopnete z&nbsp;kruhu. Môžete tlačiť, hádzať, používať páky či udierať otvorenou rukou,“ vysvetľuje nám Thibaud Ricci, riaditeľ klubu Paris Sumo. Na začiatku súperi stoja oproti sebe v&nbsp;kruhu obkolesenom čiastočne zakopanými zväzkami ryžovej slamy s&nbsp;priemerom 4,55 metra. Hlavný rozhodca sa nachádza tiež v&nbsp;ringu. Ďalší sudcovia, ale aj hlásatelia, moderátori či nasledujúci zápasníci sledujú dianie mimo arény. Pred duelom bojovníci odháňajú duchov. Počas tradičnej rozcvičky dvíhajú nohy vysoko po bokoch a&nbsp;udierajú nimi o&nbsp;zem. Na znak očistenia potom hádžu za hrsť soli do kruhu a&nbsp;ústa si vyplachujú „vodou sily“. Keď hlavný rozhodca obracia svoj vejár, zápas sa môže začať. Po krátkom pozorovaní sa zápasníci musia dotknúť zeme oboma rukami, aby prijali boj, po čom sa môže rozpútať fyzická konfrontácia.

Stať sa profesionálnym sumo bojovníkom nedokáže len tak hocikto. Nádejní šampióni trénujú denne v&nbsp;„stajniach“, v&nbsp;ktorých všetci žijú spoločne. „Cvičenia sa konajú v&nbsp;dopoludňajších hodinách. Najskôr sa im venujú mladší zápasníci,“ približuje Komura. Pred obedom stíhajú aj pár kôl v&nbsp;ringu. „Ďalej sa majster školy a&nbsp;starší zápasníci kúpu, zatiaľ čo si mladší rozdeľujú prácu pri upratovaní tréningovej miestnosti a&nbsp;príprave jedla,“ pokračuje japonská lektorka s&nbsp;tým, že pre tento svet je charakteristická striktná hierarchia. Pri obede platí rovnaký úzus – majster a&nbsp;skúsení bojovníci ho konzumujú ako prví, začínajúci žiaci až neskôr. „Potom driemu alebo odpočívajú približne dve hodiny. Večer mladší zápasníci znova upratujú a&nbsp;varia večeru. Nasleduje voľný čas a&nbsp;vo všeobecnosti zaspávajú o&nbsp;23. hodine,“ opisuje japonská lektorka. Upozorňuje, že športovci sa môžu ľahko zraniť, čo by ohrozilo ich kariéru. „Ak však sumo zápasník postúpi do divízie makuuči, čo je najvyššia kategória, dokáže, že môže prekonať akýkoľvek náročný tréning. Ten, ktorý nielen vyhráva, ale správa sa aj veľmi dôstojne, sa môže stať jokozunom,“ dodáva Komura. Ide o&nbsp;najvyššiu hodnosť, ktorú môžu títo muži dosiahnuť. Po povýšení jokozuna nemôže svoj titul stratiť, no očakáva sa, že ak už nebude dosahovať výsledky hodné svojho postavenia, odíde sám od seba do dôchodku.

Vzhľadom na ich mohutnosť si mnohí myslia, že sumo zápasníci nie sú v&nbsp;dobrej fyzickej kondícii. V&nbsp;skutočnosti majú obrovskú silu, rýchlosť, rovnováhu a&nbsp;flexibilitu. Ulambayaryn Byambajav, štvornásobný majster sveta, mal pri váhe 350 kilogramov iba jedenásť percent tuku, pričom u&nbsp;priemerného muža je to osemnásť až dvadsaťštyri percent. Je však pravda, že ich kalorický príjem značne prevyšuje režim bežných ľudí. Kým dospelý muž s&nbsp;miernou fyzickou aktivitou by mal denne prijať približne 2 200 kalórií, u&nbsp;japonských bojovníkov sa to šplhá na štyri– až päťtisíc. Svoje atletické tréningy preto podporujú tradičnou špecialitou čankonabe. Ide o&nbsp;druh guláša. Hoci neexistuje fixný recept, zvyčajne pozostáva z&nbsp;kuracieho vývaru ochuteného misom, sójovou omáčkou alebo inými japonskými koreninami. Bielkoviny pochádzajú z&nbsp;kuracieho či hovädzieho mäsa, rýb alebo tofu. Hodí sa doň takmer akákoľvek zelenina – medzi obľúbené druhy patrí kapusta, cibuľa, zelená cibuľka, mrkva, huby, reďkovka či koreň lopúcha. Ako by mala vyzerať ideálna postava sumo bojovníka? Neplatí nutne rovnica – čím ťažší, tým lepší. „Najvyšší jokozuna Hakuho meral 192 centimetrov a&nbsp;vážil 155 kilogramov. To je asi ideálna veľkosť – dostatočne vysoký, aby mal dosah, a&nbsp;primerane ťažký, aby mal silu, ale nestratil obratnosť,“ hovorí Ricci.

Zápasenie sumo sa podľa väčšiny zdrojov prvýkrát objavilo približne pred 1 500 rokmi vo forme šintoistických náboženských rituálov. Súboje boli venované bohom a&nbsp;sprevádzané modlitbami za dobrú úrodu. Aj preto dodnes ide o&nbsp;vystúpenie s&nbsp;jasným scenárom. Rovnako prísne pravidlá platia aj pre výzor bojovníkov. Počas zápasov nosia iba mawaši, pás látky omotaný okolo pása a&nbsp;rozkroku, ktorý umožňuje jediný povolený úchop. Meria deväť až štrnásť metrov. Dlhé vlasy, ktoré si udržiavajú počas celej aktívnej kariéry, nosia narovnané olejom a&nbsp;učesané v&nbsp;drdole. Tak ako každá starobylá tradícia, aj toto japonské bojové umenie má svoje tabu. „Profesionálne sumo je čisto mužská záležitosť. Ženy dokonca nesmú vkročiť do kruhu,“ pripomína Ricci. Tento zákaz spôsobil veľmi nešťastné situácie. Keď starosta mesta Maizuru Rjózo Tatami v&nbsp;roku 2018 vstúpil do ringu, aby pozdravil zápasníkov a&nbsp;publikum, prišlo mu nevoľno. „V&nbsp;čase, keď sa stala nehoda, pokúsila sa ho zachrániť diváčka. Rozhodca jej však povedal, aby čo najskôr opustila arénu, pretože je posvätná a&nbsp;žiadna žena do nej nemôže vojsť,“ vraví Komura. Dodáva, že incident vyústil do celonárodnej debaty. „Istá skupina sa snaží zachovať tradíciu, no ďalšia verí, že by sa mala prispôsobiť spoločenským normám. Nie je však ľahké prinútiť časť starodávnej kultúry, aby zmenila pravidlá smerom k&nbsp;súčasnosti,“ dopĺňa.

Mimo profesionálneho prostredia podobné problémy neexistujú. „V&nbsp;amatérskom sume nastala radikálna zmena. Čoraz viac japonských žien sa venuje tomuto športu a&nbsp;v&nbsp;európskych pomeroch súťaží už veľa zápasníčok,“ poznamenáva Ricci. Príležitostní nadšenci nenosia dlhé vlasy v&nbsp;drdole či tradičný pás. „Sme len skromní amatéri a&nbsp;všetko, čo chceme robiť, je odovzdávať techniky a&nbsp;ducha suma. Nemáme záujem ani priberať, pretože to má fyzické následky,“ uzatvára šéf parížskeho klubu.

Päťtisíc kalórií denne, prísna hierarchia a drsné tréningy. Stať sa sumo šampiónom je drina

Súvisiace články

Zločin z nenávisti alebo obyčajný vandalizmus? Na východe páchateľ postriekal značky obce

Ruskí tajní sa zbavili slovenského bieleho koňa. Nastrčená spoločnosť v Bratislave skončila

Alain Delon zanechal mrazivý odkaz. Prečo sa už tešil na chvíľu, keď odíde z tohto sveta?

KOMENTÁR Naozajstní umelci pomaly umierajú. Kto ich nahradí?

Desivý festival. Surové bitky obyvateľov, krv, modriny, a to všetko úplne legálne

Výber pre vás