Venuje sa témam z domácej politiky, občas ju to zaveje aj k príbehom ľudí, ktorí poukazujú na to, ako štát niekedy nefunguje

Veronika Cosculluela

Práve na toto mieste prišiel sláviť svoj úspech po prvom kole 39-ročný kandidát na francúzskeho prezidenta, Emmanuel Macron. Vstupujeme. Prichádzam k šéfovi sály, hovorím mu, že máme rezerváciu pre dve osoby. Očakávam, že moje meno bude vo svojich zápiskoch hľadať dlhšie, ale nie. Jeden pohľad mu stačí a už nás vedie k stolu.

Hneď ako si sadáme, prídu prvé rozpaky. Stoly sú malé a miesta medzi nimi ešte menšie. Obzeráme sa, kde dať moju brašnu s notebookom. Fotograf tiež márne pokukáva, či strčiť svoj skorokufrík s tromi objektívmi pod stôl. Už ľutujem, že sme sa zašli pozrieť, prečo Francúzi urobili z párty Macrona, toho 23. apríla, veľkú kauzu. „Nablýskaný večierok Macrona“, „Chirac neslavíl svoje víťazstvo, keď mal za súpera v druhom kole Front National“, „Macron oživil spomienky na Sarkozyho Fouquet’s,“ písali noviny. Francúzi exbankárovi a exministrovi hospodárstva vyčítali luxus a nedostatok pokory.

Čo sa týka luxusu, určite nájdete v Paríži aj naškrobenejšie miesta. Prostredie v okolí reštaurácie nie je noblesné. Sexshopy, krikľavé kiná, pouličné stánky s palacinkami, ľudia, ktorí sa ponáhľajú na neďalekú vlakovú stanicu. Hoci sme na ľavej strane Seiny, Montparnasse nie je buržoázna štvrť.

Čašníci La Rotonde majú bystré oko. Nainštalovaní pri tesnom stole sme len niekoľko sekúnd, už k nám jeden priletí sa jedálnym lístkom. Niekoľko strán predjedál, hlavných chodov, asi desiatka dezertov. Krúti sa nám z toho hlava. Možnosť nakombinovať si trojchodové menu za 44 eur nevyužijeme.

Obsluhe hlásime, že nám bude stačiť tá lacnejšia voľba – len hlavný chod a káva. Keby nám slovenská gastrokarta fungovala v zahraničí, asi ju zahrejeme, ale takto sa uspokojíme s lososom a jeho bylinkovým maslom a s kávou namiesto dezertu. 20 eur za osobu, veď máme diéty.

Ani jeden z nás nie je z toho druhu moderných turistov, ktorí si fotia všetko, čo im dovolenka prinesie na tanier. Druhá vlna rozpakov, ako text zdokumentujeme. Zamestnancovi La Rotonde hovorím, že sme novinári a chceli by sme fotiť. Máme povolenie, ale trápny pocit z pohľadov, na ktoré máme od stálych zákazníkov nárok, zostal.

Krásny losos na stole, prichádza riaditeľ a rozkladá papierové prestieranie. „To sú podpisy ľudí, ktorí sem pravidelne chodili. Vidíte? Modigliani, Matisse, Picasso, Soutine, Jacob,“ menuje hrdo. Tuší, že nás velikáni, ktorí sa sem chodili v 20-tych rokoch opíjať, ani tak nezaujímajú a prišli sme kvôli Macronovi?

„Čo jedáva Macron?“ „A čo obľubuje jeho žena Brigitte?“ „Chodí sem často?“ Riaditeľa podniku, Gérarda Tafanela, zjavne teší reklama, ktorú mu priniesol tento možno čochvíľa budúci francúzsky prezident. „Je to predovšetkým česť. Množstvo ľudí je zvedavých. La Rotonde nepoznali a teraz sem prichádzajú, aby videli, čo sme,“ vraví.

Kritike, ktorá sa spustila po večeri, keď sem prišli Macronovci s niekoľkými známymi osobnosťami a ďalšími spolupracovníkmi zapiť úspech, riaditeľ La Rotonde nerozumie. „Bolo to zle interpretované novinármi. Len chcel poďakovať svojim ľuďom, vôbec to neslávil tak, ako keby si užíval úplné víťazstvo,“ vysvetľuje Tafanel v predvečer druhého kola. V ňom je Macron síce favoritom, ale samozrejme, nič ešte nie je rozhodnuté.

„Prišiel odvtedy?,“ pýtam sa. „Nie,“ znie jasná odpoveď. „Myslím, že sa vráti. Pán Macron sem už chodí 10 rokov, je častý zákazník,“ dodáva však. „Koľko tak zvykne minúť?,“ skúšam. „Neviem. Rozumiete, že to vám neprezradím.“ Škoda.

„Rád si pochutí na plodoch mora, rovnako aj jeho žena. Často sem chodia totiž spolu a objednajú si ich pre dvoch,“ prezradí riaditeľ o chutiach centristu. Akí sú? „Veľmi milí. Poznal som ho, keď ešte nebol známy a za tých 10 rokov sa nezmenil. Myslím si, že je to znak, akú má dobrú povahu,“ dodáva.

No a ako nám chutilo? Malý mix čiernych a zelených olív v bylinkách z Provence zadarmo k aperitívu bol sympatický, ale to nerátame do práce kuchyne. Fotograf si pochutil aj na chlebe. Losos nebol suchý, maslo na ňom na môj vkus príliš slané. V tom sme sa s kolegom názorovo rozišli. V hre na gastronomických kritikov sme nešli ďalej. Cena obedného výberu je aj na Paríž trochu vyššia ako inde.

Je popoludnie, v sále stále plno. Japonský pár oproti sa však stále pasuje s ustricami. Černosi v uhladených sakách sa dostávajú konečne k dezertu. Starší muž, ktorý obeduje sám, vytiahol noviny.

My si kávu sme vypijeme pri našom stole, hoci mnoho klientov si ju vyjde užiť s cigaretou na terasu. O chvíľu si k nej zákazníci pôjdu kúpiť večerník Le Monde. Macronovi sa dnes titulka neušla. „Marine Le Penová: Stratégia klamstva,“ píše hrubým známy denník nad fotografiou blonďavej hlavy šéfky nacionalistov.

„Le Penová v La Rotonde? Nie, ešte tu nebola. Ale keby prišla, radi ju obslúžime,“ hovorí profesionálne Gérard Tafanel. Aby bolo jasné, že reštaurácia nie je len baštou socialo-centristov, na malej knižnici, ktorú má riaditeľ pri knihe rezervácií, sú vystavené knihy pravicových autorov: napríklad od Sarkozyho exministerky Natalie Kocsiusko-Morizet alebo dielko poslanca Philippa de Villiers, ktorého názory sa približujú krajnej pravici.

Na hoteli si čítam na webe, ktorý hodnotí podniky po celom svete, názory zákazníkov na La Rotonde. Vraj jeho sláva trochu opadla, hoci táto typická parížska reštauračná ustanovizeň stále zostáva pomerne obľúbeným miestom pre pracovné obedy politickej, umeleckej a mediálnej sféry. Tak tak. Ktovie, či bude dosť dobrá pre Macrona, keď sa stane prezidentom. Možno o pár rokov povie Gérard Tafanel, že sláva jeho najznámejšiemu súčasnému zákazníkovi predsa len stúpla do hlavy.

PLUS 7 DNÍ v Paríži : Jedli sme tam, kde Macron oslavoval prvé kolo prezidentských volieb!

Výber pre vás