TASR

Ako pripomenula agentúra AFP, Muskova neurotechnologická spoločnosť v januári nainštalovala implantát do mozgu Nolanda Arbaugha, ktorý po nehode pri potápaní pred ôsmimi rokmi zostal ochrnutý od pliec nadol. Už krátko po voperovaní implantátu hral Arbaugh šach, videohru Civilization a absolvoval hodiny japončiny a francúzštiny.

Americký Úrad pre kontrolu potravín a liekov (FDA) dal vlani v máji Neuralinku povolenie na testovanie čipov na ľuďoch. Ide o technológiu, pri ktorej robot chirurgicky umiestni 64 flexibilných vlákien tenších ako ľudský vlas na časť mozgu, ktorá riadi "zámer pohybu". Tieto vlákna umožňujú experimentálnemu implantátu zaznamenávať a bezdrôtovo prenášať mozgové signály do aplikácie, ktorá dekóduje, ako sa chce osoba pohybovať.

Spoločnosť Neuralink však priznala problém s vláknami spájajúcimi implantát s Arbaughovým mozgom, čo malo za následok pokles schopnosti pacienta ovládať počítačový kurzor.

Hoci spoločnosť neponúkla žiadne vysvetlenie tohto javu, uviedla, že vykonala úpravy, aby bol implantát citlivejší na nervové signály. Spolu s ďalšími vylepšeniami to "vytvorilo rýchle a trvalé zlepšenie v bitoch za sekundu". O poklese účinnosti implantátu ako prvý informoval denník Wall Street Journal.

Cieľom startupu, ktorý Musk založil v roku 2016, je vybudovať priame spojenie medzi komunikačnými linkami mozgu a počítača. Ambíciou je posilniť ľudské schopnosti, liečiť niektoré neurologické ochorenia, ako je napríklad Parkinsonova choroba či amyotrofická laterálna skleróza, a jedného dňa možno dokonca dosiahnuť symbiózu človeka a umelej inteligencie.

Problém s kurzorom odstránený: Prvý pacient s implantovaným čipom v mozgu hlási zlepšenie

Výber pre vás