Bez dobrých možností: Napriek 61-miliardovému balíku z USA hrozí Ukrajine ponižujúci mier

Do posledného Ukrajinca? Mnohí analytici chmúrne prognózy radšej nezverejňujú. Obávajú sa, že

Do posledného Ukrajinca? Bez vojakov ani 61-miliardový balík situáciu u našich susedov nezvráti

Zameriava sa predovšetkým na domáce a zahraničné reportáže, sociálno-ekonomické témy, či problematiku pracovného trhu

Peter Galan

Státisíce zmarených ľudských životov, stovky miliárd eur, desaťtisíce zničených domov, škôl a&nbsp;nemocníc, zdevastovaná infraštruktúra... To je doterajší účet za ruskú agresiu na Ukrajine. Bez vízie konca. Americký Kongres síce po mesiacoch dohadovania odsúhlasil 61-miliardovú vojenskú a&nbsp;ekonomickú pomoc, ale keď konečne dorazí, podľa expertov dá slabnúcej armáde našich východných susedov nanajvýš rok účinnej bojaschopnosti. Pritom samotná technika a&nbsp;munícia im už nestačia. „Ak sa nevyrieši nedostatok ľudského potenciálu, potom tento balík nebude stačiť,“ hovorí pre The Washington Post Rob Lee z&nbsp;amerického Výskumného ústavu zahraničnej politiky. Lenže ako? Mužov a&nbsp;žien v&nbsp;zbroji dramaticky ubúda a&nbsp;milióny utečencov sa nehrnú z&nbsp;azylu v&nbsp;zahraničí domov bojovať za rodnú hrudu. Čo bude ďalej? Má Ukrajina skloniť hlavu a&nbsp;prijať ponižujúci „mier“ alebo bojovať do posledného muža s&nbsp;perspektívou, že Západ skôr či neskôr odmietne vyhadzovať peniaze z&nbsp;okna a&nbsp;zostane v&nbsp;boji sama? V&nbsp;situácii, keď NATO, aj z&nbsp;obavy vypuknutia jadrového konfliktu, ani neuvažuje nad otvoreným vojenským zásahom proti Moskve, prakticky neexistuje dobrá voľba.

Ťažko možno Američanom vyčítať, že s&nbsp;rozsiahlou pomocou otáľali. Zvlášť, keď niektorí experti poukazujú na malý talent ukrajinských vojvodcov pre veľké operácie. Faktom však je, že mesiace odkladov prispeli k&nbsp;ďalším stratám na životoch, demoralizácii obrancov a&nbsp;k&nbsp;ruskému posunu dovnútra napadnutej zeme. V&nbsp;posledných mesiacoch sú ukrajinské sily nútené ustupovať vo východnej oblasti Donbasu a&nbsp;velitelia neraz zvažujú, či obetovať vojakov alebo územia. Medzitým rakety padajú na vnútrozemie oboch štátov, zabíjajú civilistov a&nbsp;likvidujú infraštruktúru. No hoci tie ukrajinské smerujúce na ruské vnútrozemie i&nbsp;čiernomorskú flotilu určite zvyšujú morálku v&nbsp;ich armáde, situáciu na bojisku výrazne neovplyvňujú. Čo je horšie, boj o&nbsp;Donbas, z&nbsp;ktorého sa pomaly stáva mŕtva zem, sa zdá márny. A&nbsp;Krym? Podľa výskumného pracovníka Centra pre východoeurópske štúdiá na Univerzite Brémy Nikolaja Mitrochina je jeho návrat Ukrajine už nereálny. Moskva mala dosť času i&nbsp;peňazí na jeho vojenské zabezpečenie i&nbsp;elimináciu odporcov. Aj viera Ukrajincov v&nbsp;úspech dramaticky upadá. Zatiaľ čo vlani až 74 percent obyvateľov verilo, že by sa hranice mohli vrátiť na úroveň spred roka 2014, dnes už je to menej ako polovica.

Zmes mierneho optimizmu ponúka profesor Hal Brands z&nbsp;American Enterprise Institute na portáli Bloomberg. „Ak nič iné, americká pomoc výrazne znižuje možnosť, že ukrajinské sily sa vojensky zrútia len preto, že im chýba munícia. Rakety dlhého doletu, ktoré im Spojené štáty predtým odmietali poskytnúť, zase umožnia Kyjevu zasiahnuť ciele hlboko v&nbsp;zadnej línii Ruska.“ Ako Brands, bývalý špeciálny asistent ministra obrany, pokračuje, vo Washingtone panuje názor, že ak Ukrajina vydrží tento rok, nasledujúci nemusí byť katastrofálny. „Rusko utrpelo veľké straty, aby získalo skromné ​​územné zisky. Bude sa musieť ponoriť hlboko do zásob starých zbraní a&nbsp;vybavenia, aby ich nahradilo. Ich výdavky na armádu podľa odhadov predstavujú až desať percent HDP. Ruská výdrž je pôsobivá, ale nie nekonečná."

Washington Post však upozorňuje, že nasledujúce mesiace budú mimoriadne náročné. Ani s&nbsp;masívnou podporou v jej aktuálnej podobe sa&nbsp;Ukrajinci technickou vybavenosťou, zásobami munície a&nbsp;počtom vojakov nevyrovnajú Rusom. Pokus dostať utečencov domov nariadením, podľa ktorého si môžu obnoviť pasy len v&nbsp;Kyjeve, zlyháva na neochote niektorých štátov v&nbsp;tomto smere spolupracovať. Napríklad Nemecko oznámilo, že Ukrajinci môžu na ich území zostať, aj keď im platnosť cestovných dokladov vyprší. Rovnako zákon, ktorý znižuje vek brannej povinnosti, nemusí priniesť želaný efekt, keďže mobilizácia a&nbsp;výcvik nových vojakov môžu trvať mesiace. Preto sa očakáva, že Rusi získajú ďalšie územia. „A&nbsp;čím viac ich Ukrajina stratí, tým ťažšie bude ukončiť vojnu za prijateľných podmienok.“

Na veľký nepomer síl poukazuje aj bývalý spravodajský dôstojník americkej rady National Intelligence Council Eugene Rumer. Nič na tom nemení ani fakt, že ruská armáda v&nbsp;počiatočných fázach robila chyby a&nbsp;pôsobila „nešikovne“. Podľa neho to bolo spôsobené faktom, že Kremeľ nečakal vážnejší odpor a&nbsp;generáli zmanipulovaní propagandou si mysleli, že ich Ukrajinci budú vítať ako osloboditeľov. Ešte pred necelým rokom, keď prebiehala ukrajinská protiofenzíva, existovala nádej na prelomenie ruskej línie, odrezanie Krymu a&nbsp;prinútenie Putina prijať podmienky výhodné pre Kyjev. Márna. „V&nbsp;Moskve sa spamätali, zmenili taktiku a&nbsp;teraz čoraz intenzívnejšie cítiť veľkosť ruskej populácie, ekonomiky, zásob vojenskej techniky a&nbsp;obrannopriemyselnej základne,“ myslí si Rumer.

Stojíte na strane Ukrajiny alebo Ruska?

Aby toho nebolo málo, západné sankcie neobmedzili prístup Ruska ku kľúčovým vstupom pre jeho vojenskopriemyselný komplex ani neochromili ekonomiku. Darí sa im obchádzať ich a&nbsp;západné technológie údajne dovážajú dokonca z&nbsp;členských štátov NATO. Washington Post k&nbsp;tomu dodáva, že akákoľvek ujma, ktorú im sankcie spôsobili, bola kompenzovaná spojencami v&nbsp;Severnej Kórei, Iráne a&nbsp;Číne. Ako hovorí Alexandra Prokopenko z&nbsp;think tanku Carnegie Endowment for International Peace, príjmy Ruska, naopak, rastú. V&nbsp;prípade ropy a&nbsp;zemného plynu takmer o&nbsp;osemdesiat percent v&nbsp;porovnaní s&nbsp;rovnakým obdobím minulého roka, v&nbsp;iných oblastiach hospodárstva zhruba o&nbsp;24 percent. Tvrdí, že aj keď Kremeľ tento maratón nevyhrá, ich financie sa zdajú stabilné, čo znamená, že podpora Ukrajiny zo strany Západu bude nevyhnutná aj po roku 2025.

„Ukrajina už nemá dobré možnosti ani s&nbsp;masívnym balíkom zo Spojených štátov,“ konštatuje opäť Eugene Rumer. „Pritom je takmer určite posledným takéhoto rozsahu, bez ohľadu na to, kto bude zvolený za prezidenta USA.“ Ako pokračuje, podľa pozorovateľov má 61-miliardová pomoc prispieť k&nbsp;stabilizácii ukrajinskej armády. Vytvoriť priestor na preškolenie a&nbsp;prezbrojenie vojenských síl, vybudovanie silnejších obranných línií naprieč rozsiahlym bojiskom, poskytnúť veleniu čas na analýzu chýb z&nbsp;vlaňajšej neúspešnej ofenzívy a&nbsp;hlavne pripraviť plán útočných operácií na rok 2025. „Obávam sa však, že ukrajinská armáda nebude schopná spustiť ďalšiu rozsiahlu proti­ofenzívu,“ domnieva sa Rumer. Dodáva, že k&nbsp;tomuto záveru dospeli viacerí analytici, ale nie sú ochotní ho verejne prezentovať, aby nemuseli čeliť obvineniam z&nbsp;„porazeneckého“ postoja.

„Aby sme Putina presvedčili, že jeho invázia nemôže uspieť, musia americkí a&nbsp;európski lídri prijať oveľa metodickejší a&nbsp;dlhodobý prístup k&nbsp;zásobovaniu ukrajinskej armády. Túto podporu treba zabezpečiť proti meniacim sa politickým vetrom v&nbsp;rôznych západných hlavných mestách,“ zdôrazňuje redaktor Ukraine Alert Atlantic Council Peter Dickinson. Rovnaký názor prezentuje agentúra Reuters. Podľa nej by jasne deklarovaná podpora na roky dopredu mohla zmeniť Putinove kalkulácie. „Volodymyr Zelenskyj by pravdepodobne ani tak nedokázal získať späť všetky zabrané územia, mohol by však vyjednať mierovú dohodu zo silnejšej pozície. Alebo zmraziť konflikt, podobne ako Severná a&nbsp;Južná Kórea pred 71 rokmi.“

Ťažko odhadnúť, aké mocenské chúťky sa ukrývajú v&nbsp;hlave Vladimira Putina. Zaznievajú hlasy, že Ukrajina je len jeho prvým cieľom, že chce hranice „veľkej Rusi“ posunúť bližšie k&nbsp;Západu a&nbsp;postupne pohltiť ďalšie krajiny. Hlavne tie, ktoré v&nbsp;minulosti patrili do sovietskeho bloku. Mnohí politici, analytici i&nbsp;vojenskí pohlavári idú ďalej, tvrdiac, že skutočným cieľom Kremľa sú členské krajiny NATO. Americký politológ Stephen M. Walt o&nbsp;tom nie je presvedčený. „Aby bolo jasné, aj ja som za pokračovanie pomoci Ukrajine a&nbsp;posilňovanie potenciálu európskej vojenskej sily. Čo mi prekáža, je reflexívne zveličovanie hrozieb, spolu s&nbsp;tendenciou zaobchádzať s&nbsp;nimi ako s&nbsp;overenými pravdami a&nbsp;označovať každého, kto ich spochybňuje, za naivného alebo proruského poskoka. Nevylučujem, že sa Putin pokúsi zopakovať (prípadný) úspech, ale je tiež možné, že jeho ambície nepresahujú to, čo za obrovskú cenu získal.“

FOTO ruskej agresie na Ukrajine v GALÉRII

Podľa neho Moskva nebude schopná začať nové konflikty, keď sa ten na Ukrajine skončí. Počet jej obetí presahuje 300-tisíc, obrovské sú tiež straty na vojenskej technike. Mobilizácia ďalších brancov by vyvolala odpor verejnosti a&nbsp;ohrozila ekonomiku krajiny. Sankcie ju síce nepoškodili tak, ako mocnosti dúfali, no dlhodobé dôsledky budú citeľné. Ďalšia, ešte nákladnejšia vojna by bola hlúpejšia ako pôvodné Putinovo rozhodnutie odštartovať ,jednoduchú špeciálnu operáciu‘ na Ukrajine.

Bez dobrých možností: Napriek 61-miliardovému balíku z USA hrozí Ukrajine ponižujúci mier

Autor článku

Peter Galan

Výber pre vás

Bez dobrých možností: Napriek 61-miliardovému balíku z USA hrozí Ukrajine ponižujúci mier

Autor článku

Peter Galan

Súvisiace články

Do basy za hriechy syna: Rodičom mladého vraha na strednej škole vymerali vysoké tresty

Zuzana Čaputová v slzách: Pani prezidentka, prepáčte, že sme sa za vás dostatočne nepostavili

Slovenka v Las Vegas: Obsluhovala svetové celebrity, za jednu zmenu zarobila aj 2000 dolárov

Chystá sa rozvod storočia? Miliardár Babiš trávi čas s touto ryšavkou. Je o 37 rokov mladšia

Víkendovky: Protest polonahých policajtov, preteky dinosaurov i solárna kozmická loď

Výber pre vás