Vivien Cosculluela

Naozaj ste podpálili stôs vlastných šiat? – opýtal sa vyčačkaný mladý novinár s&nbsp;košeľou zapnutou až po posledný gombík Marie Callasovej. „Áno,“ priznala operná speváčka. „Smiem vedieť, z&nbsp;akých dôvodov?“ pokračoval redaktor. „Nesmiete,“ odvrkla diva. Hviezda mu jednako o&nbsp;pár minút neskôr prezradila, prečo založila oheň. Jedným dychom mu dala aj rýchlu lekciu novinárčiny. Žurnalistovi vytkla, že viac nevytrval pri zisťovaní faktov. Sopranistka gréckeho pôvodu, ktorej sté výročie narodenia sme oslávili v&nbsp;decembri, mala rozporuplnú osobnosť. V&nbsp;tomto roku si pripomíname aj jej smrť prostredníctvom filmu Maria, ktorý skúma posledné týždne Callasovej života, v&nbsp;podaní americkej herečky Angeliny Jolieovej. „Zarezervujte mi stôl v&nbsp;kaviarni, kde ma čašníci poznajú,“ prosí svojho komorníka na premietacom plátne. „Dnes chcem, aby ma ľudia obdivovali,“ dodáva. Keď majiteľ podniku spustí jej platňu, umelkyňa vyhlási, že nikdy nepočúva svoje štúdiové nahrávky. „Lebo sú dokonalé. Skladby by sa mali spievať v&nbsp;danom momente,“ argumentuje. Na nasledujúcom zábere ju vidíme, ako si dychtivo prezerá album zo živého vystúpenia. Hľadá svoj starý hlas, svoje staré ja. Tak sme po ňom pátrali aj my.

Maria Kalogeropoulos – ide o&nbsp;Callasovej rodné priezvisko odvodené z&nbsp;otcovho tvaru mena – absolvovala prvú cestu loďou z&nbsp;Grécka do Spojených štátov v&nbsp;matkinom lone, narodila sa 2. decembra 1923 v&nbsp;New Yorku. Vyrastala v&nbsp;neúplnej rodine, s&nbsp;nestálym, neprítomným otcom. Jej frustrovaná matka Evangelia uprednostňovala staršiu sestru Jackie, no všetky sklamané nádeje na úspech vkladala do Marie. Tešilo ju, že najmladšia dcéra spieva s&nbsp;radosťou. Jej hlas bol na jej vek vzácne kvalitný. Uzavreté bucľaté a&nbsp;mimoriadne krátkozraké dieťa akoby našlo liek na svoj komplex menejcennosti. Matka si predsavzala, že z&nbsp;neho urobí hviezdu. V&nbsp;roku 1947 sa Evangelia rozhodla vrátiť bez manžela do Grécka, kde sa s&nbsp;dcérami usadila. Maria mala sotva štrnásť rokov, ale výnimočnosť jej talentu sa čoskoro potvrdila. Už vedela, aký osud ju čaká, a&nbsp;bola presvedčená, že ju na ceste za slávou nič nezastaví.

Pred prijatím na aténske konzervatórium sa prvýkrát stretla s&nbsp;Elvirou de Hidalgo. Bývalá španielska operná speváčka obdivovala u&nbsp;študentky to, čo nazvala kaskádou zvukov, nie celkom kontrolovanou, ale plnou snov a&nbsp;emócií. Stanovila si za úlohu usmerniť ju. Serióznu žiačku naučila ovládať hlas či skôr tri hlasy – nízky violončelový, stredný husľový a&nbsp;vysoký flautový. Zmiešanie registrov nebolo jednoduché a&nbsp;pri prepínaní z&nbsp;jedného do druhého často dochádzalo ku kolíziám. Maria však usilovným štúdiom dokázala skrotiť svoj hlas a&nbsp;urobila z&nbsp;neho nástroj poddajný svojej vôli, schopný najjemnejších nuáns a&nbsp;s&nbsp;výnimočným rozsahom takmer troch oktáv. Profesionálny debut absolvovala v&nbsp;roku 1942 v&nbsp;Aténach v&nbsp;opere Tosca od talianskeho skladateľa Giacoma Pucciniho. Po vojne Callasová opustila krajinu, kde musela spievať pre okupačné vojská, a&nbsp;odišla do Spojených štátov, aby sa opäť stretla so svojím otcom. V&nbsp;rodnej krajine sa jej však nepodarilo preraziť

Nakoniec získala hlavnú úlohu v&nbsp;opere Amilcareho Ponchielliho La Giocondea v&nbsp;Taliansku v&nbsp;amfiteátri vo Verone, kde vystúpila v&nbsp;auguste 1947. Bola to životná príležitosť. Sopranistkina kariéra sa konečne začala aj vďaka dvom mužom, ktorí jej poskytli potrebnú podporu. Boháč Giovanni Battista Meneghini, ktorý bol od nej o&nbsp;28 rokov starší, ju vzal pod svoje krídla a&nbsp;v&nbsp;roku 1949 sa s&nbsp;ňou oženil. Dirigent Tullio Serafin sa stal jej mentorom a&nbsp;snažil sa zabezpečiť pre svoju chránenkyňu angažmány v&nbsp;Taliansku. Postupne si podmanila pol­ostrov a&nbsp;v&nbsp;šialenom tempe sa ujala každej úlohy. Mladú umelkyňu však neuznávali všetci, mnohí sa sťažovali na chrapľavosť a&nbsp;nerovnomernosť tónu, ale jej technické majstrovstvo, schopnosť modulovať zvuky do nekonečna a&nbsp;dramatický inštinkt si napokon získali publikum.

Callasovej medzinárodná kariéra sa rozbehla, a&nbsp;to rovnako intenzívnym tempom ako zvyšovanie honorárov, ktoré starostlivo vyjednával jej manžel Meneghini. Mala však stále pred sebou najťažšiu úlohu – dobyť najvyšší chrám operného umenia milánsku La Scalu. V&nbsp;roku 1950 tam debutovala ako náhradníčka za inú speváčku, no publikum vystúpenie prijalo vlažne. O&nbsp;rok neskôr prišiel revanš – otvorila sezónu a&nbsp;bol to triumf. V&nbsp;tomto slávnom divadle však nikdy nezískala jednomyseľné uznanie. Jej nepriatelia vyhlasovali, že má nemožný hlas. Zúrivé útoky podnecovali neistoty umelkyne, ktorá ustavične o&nbsp;sebe pochybovala. Z&nbsp;Callasovej urobila hviezdu predovšetkým opera Norma od Vincenza Belliniho. Predstavenie divy v&nbsp;Londýne v&nbsp;roku 1952 ukázalo lásku tamojšieho publika, ktoré ju privítalo obzvlášť vrúcne, veľmi neanglickým spôsobom. Toto dielo jej o&nbsp;dva roky neskôr otvorilo dvere do Spojených štátov. Debutovala v&nbsp;Chicagu, kde zožala veľký úspech. Sústreďovali sa okolo nej najprestížnejšie osobnosti. Jej kúzlu podľahol aj obávaný rakúsky dirigent Herbert von Karajan. „Pre ňu by som režíroval čokoľvek. Hľadala vždy absolútny vzťah medzi slovom, hudbou a&nbsp;akciou,“ povedal. Práve v&nbsp;La Scale nahrala v&nbsp;roku 1953 album, ktorý ju preslávil u&nbsp;miliónov poslucháčov – Tosca. V&nbsp;ňom sa ukázala na vrchole svojho umenia. V&nbsp;tomto čase stretla režiséra Luchina Viscontiho. S&nbsp;ním začala spoluprácu, ktorá ich oboch priviedla k&nbsp;vrcholu.

Visconti mal zmyselné potešenie z&nbsp;toho, že mohol divu obliekať do skvostných šiat. Bolo to aj preto, že vysoká silná žena dokázala v&nbsp;rokoch 1953 až 1954 schudnúť viac ako tridsať kilogramov. Jej nová postava priťahovala záujem módnych návrhárov. Speváčka si vytvorila mediálny obraz a&nbsp;stala sa medzinárodnou osobnosťou, ktorej sláva sa rozšírila aj mimo sveta opery. Začali sa množiť klebety a&nbsp;škandály, a&nbsp;to najmä preto, že sa dostala do sveta boháčov, ktorý bývalá chudobná dievčina spoznala s&nbsp;nemým úžasom. Zoznámila sa s&nbsp;mužom, ktorý bol rovnako okázalý ako zvodný – jej krajanom gréckym lodiarom Aristotelisom Onasisom. Miliardár si kládol jasný cieľ – zviesť svetoznámu sopranistku. Podarilo sa mu to a&nbsp;ona sa, oneskorene objavujúc vášnivú lásku, rozhodla spomaliť kariéru, aby sa podľa vlastných slov pokúsila realizovať ako žena. Po plavbe na Onasisovej jachte v&nbsp;lete 1959 sa Callasová oddelila od manžela, aby žila prepychový život s&nbsp;milencom. O&nbsp;štyri roky neskôr zistila neveru svojho Ariho, ktorý sa nakoniec v&nbsp;roku 1968 oženil s&nbsp;vdovou po zavraždenom americkom prezidentovi Johnovi Fitzgeraldovi Kennedym. Callasová mu však zostala oddaná.

Medzitým sa speváčka postupne stiahla z&nbsp;operného javiska a&nbsp;zároveň sa zhoršili jej hlasové nedostatky, o&nbsp;ktorých sa toho písalo veľa – nervové problémy, ťažkosti s&nbsp;dýchaním súvisiace s&nbsp;úbytkom hmotnosti, sebadeštruktívna povaha. Zoznam je dlhý. Snažila sa dať dokopy, ale stratila sebadôveru. Na druhej strane jej verní fanúšikovia boli čoraz vášnivejší, a&nbsp;to najmä vo Francúzsku. Krajinu galského kohúta objavila oneskorene, ale stala sa jej útočiskom. V&nbsp;roku 1961 sa presťahovala do Paríža, kde ešte párkrát vystúpila. Callasová sa napokon rozlúčila so scénou v&nbsp;Londýne v&nbsp;roku 1965. Speváčka sa stiahla zo sveta do parížskeho bytu na treťom poschodí, kde sa venovala len počúvaniu svojich starých nahrávok a&nbsp;každodennej prechádzke s&nbsp;pudlami po tej istej trase. Onasisova smrť, ktorého sprevádzala až do konca v&nbsp;roku 1975, ju uvrhla do samoty. Pokúsila sa spáchať samovraždu tabletkami na spanie. Zomrela náhle na pľúcnu embóliu 16. septembra 1977 vo veku 53 rokov. Na nočnom stolíku sa našli tablety hypnotika, ktorého možno užila príliš veľkú dávku.

Príbeh utrápenej speváčky: schudla 30 kilogramov, milenec ju opustil, ale zostala mu oddaná

Výber pre vás

Príbeh utrápenej speváčky: schudla 30 kilogramov, milenec ju opustil, ale zostala mu oddaná

Súvisiace články

Slovensko míňa na armádu nutné minimum. Prečo sa neinšpirujeme Poľskom?

Koho by za prezidenta zvolili Adela Vinczeová či Boris Kollár? Ich voľba vás prekvapí

Ľudia chcú návrat cisára Napoleona. Prečo často spomíname na diktátorov v dobrom?

Výber pre vás