Milan Žitný

Americký sériový vrah a sexuálny násilník, známy ako Killer Klaun. Bol odsúdený za sexuálne násilie a vraždy najmenej 33 dospievajúcich chlapcov a mladých mužov. Vraždy spáchal v rokoch 1972 až 1978 v Chicagu vo svojom dome a obete pochoval na svojom pozemku. Vo väzení začal maľovať. Jeho najznámejším dielom je príznačný obraz Pogo the Clown.

Sériový vrah, odsúdený za jedenásť vrážd. Sám ich uviedol viac ako 600, tento údaj neskôr znížil na 350. Jeho prvou obeťou bola vlastná matka, tvrdil, že ju zabil v sebaobrane. Odsúdili ho na 40 rokov, ale pre preplnené väznice ho prepustili po desiatich rokoch, aj vzhľadom na jeho pozitívne tvorivé aktivity. Po prepustení spáchal sériu vrážd. V roku 1983 ho zatkli a obžalovali. Vo výpovediach sa jeho priznania črtali čoraz bizarnejšie. Tvrdil, že je súčasťou kanibalistického satanského kultu a že zabil odborárskeho predáka Jimmyho Hoffu. Niektoré jeho obrazy, ktoré namaľoval vo väzení, ako napríklad Zasnežená krajina, vyžarujú pokoj a mier. Ťažko uveriť, že autorom je masový vrah.

Známy ako Genesee River Killer. Patologický luhár a sériový vrah. Osúdený za sexuálne útoky a vraždy dvoch detí na 25 rokov, po 14 rokoch väzenia ho v roku 1987 prepustili. O rok znovu začal zabíjať, obeťami boli predovšetkým prostitútky. Svoje obete často znetvoroval a jedol. Vo väzení prejavil nielen výtvarný, ale aj obchodný talent a predával svoje diela cez eBay pomocou svojich priateľov, až kým mu na to väzenská správa neprišla. Maľoval jasnými farbami motýle, divú zver a vodné motívy. Jeho decentné obrazy nijako nekorešpondovali s monštrom, ktoré sa v ňom skrývalo. Zomrel v roku 2008 vo väzení vo veku 63 rokov.

Sú považovaní za najvýznamnejších páchateľov organizovaného zločinu v Londýne v 50. a 60. rokoch 20. storočia. Šéfovali gangu, známemu ako Firma, ktorý sa podieľal na rôznych zločinoch vrátane ozbrojených lúpeží, výpalníctva a nájomných vrážd. Vo svojej dobe sa stali slávnymi osobnosťami aj preto, že boli majiteľmi nočných klubov, ktoré navštevovali prominenti ako Frank Sinatra alebo Judy Garland spolu s rôznymi vtedajšími politikmi. Bratia využívali tieto stretnutia na vlastnú prezentáciu, objavovali sa v televíznych interview. V roku 1968 ich zatkli a o rok odsúdili na doživotie. Za ich prepustenie sa angažovali významné osobnosti.

Napriek tomu, že sedeli v rôznych väzniciach, dokázali naďalej riadiť svoje podnikanie v poskytovaní telesnej ochrany hollywoodskym hviezdam, medzi ich klientmi bol i Frank Sinatra. Ich životné príbehy sa stali predlohou pre film The Krays (Krayovci). Obaja vo väzení maľovali, Ronnie okrem toho napísal knihu My Story (Môj príbeh), ktorá sa stala bestsellerom. Ronnie zomrel v roku 1995, jeho brata Reggieho na príhovor ministra vnútra Jacka Strawa prepustili na slobodu v auguste roku 2000 s diagnostikovanou rakovinou. Zomrel o šesť týždňov. V roku 2012 boli niektoré z ich väzenských umeleckých diel vydražené a vyniesli celkovo 26 500 dolárov za 40 kusov.

Charles Ng Chi-Tat a jeho komplic Leonard Lake

Majú na svedomí 11 až 25 vrážd, vrátane mučenia a znásilňovania ich obetí, medzi nimi ženy, mužov a dokonca deti. Obaja vrahovia si nakrúcali videá niektorých svojich brutálnych činov, čím pomohli justícii pri usvedčovaní. Po zatknutí v Kanade v roku 1985 Leonard Lake spáchal samovraždu kyanidom. Charles Ng bol deportovaný do USA a v roku 1999 odsúdený za 11 vrážd na smrť. Zatiaľ čo čaká na výkon trestu v štátnej väznici San Quentin v Kalifornii, absolvoval korešpondenčný kurz v umeleckej tvorbe. Istý internetový portál, obchodujúci s „murderabíliami“ sériových vrahov, úspešne vydražil viacero jeho papierových origami motýľov, ktoré Charles Ng počas čakania na popravu vytvoril. Od roku 2006 nebol v štáte California nikto popravený.

Jeden z dvoch vrahov, o ktorých Truman Capote napísal knihu Chladnokrvne (The Cold Blood). Kriminálnik Smith spolu s Richardom Hickockom, bývalým spoluväzňom, chcel po prepustení v novembri 1959 olúpiť rodinu Clutterovcov v Kansase a brutálnym spôsobom ju zavraždili. Herbertovi Clutterovi Smith prerezal hrdlo. Jeho manželku Bonnie a ich dve deti zabili výstrelmi zblízka do hlavy. Oboch vrahov boli po šiestich týždňoch intenzívneho pátrania dolapili a v apríli 1965 popravili. Počas práce na knihe Capote viedol rozhovory s obvineným Smithom a zblížil sa s ním. Capote popieral, že by boli niečím viac okrem priateľov, existovali však náznaky, že sa medzi nimi vyvinulo čosi viac. Smith mal len základné vzdelanie, ale zaujímal sa o umenie, literatúru a hudbu. Počas čakania na popravu čítal a písal poéziu a maľoval portréty pre iných väzňov z fotografií ich rodín. Okrem toho maľoval náboženské motívy. <br><br>

Psychopat a masový vrah 20. storočia číslo jeden sa pred prvou svetovou vojnou dvakrát neúspešne uchádzal o štúdium na viedenskej akadémii umenia. Odporúčanie z akadémie, aby skúsil radšej šťastie na architektúre, nemohol poslúchnuť, pretože nedokončil ani strednú školu. Po smrti matky zostal bez prostriedkov a živil sa maľovaním a predajom akvarelových pohľadníc s motívmi viedenských ulíc a zákutí. Výtvarným prácam sa venoval aj ako vojak počas prvej svetovej vojny. Údajne vytvoril okolo dvetisíc až tritisíc kresieb, akvarelov a olejomalieb. Jeho bezvýznamné práce by dnes vôbec nikto nepoznal, nebyť toho, že má na svedomí životy miliónov ľudí. Svet si ho bude navždy pamätať nie ako umelca, ale ako šialeného masového vraha.

Psychopatické beštie umeleckej scény: Takto maľovali Hitler či chladnokrvné mafiánske dvojičky

Výber pre vás

Psychopatické beštie umeleckej scény: Takto maľovali Hitler či chladnokrvné mafiánske dvojičky

Súvisiace články

Krutá realita vs fikcia: Tu je 7 rozdielov medzi vraždou Daniela Tupého a filmom o nej

Vrahovia Jozefa Mišenku žiadajú obnovu konania: Oháňajú sa listom od muža, ktorý podnikateľa zastrelil

Mafiánsky trojuholník: Medzi Sereďou, Šaľou a Galantou to poriadne vrelo

Výber pre vás