zahraničie, zahraničná politika, život v zahraničí, zaujímavosti zo zahraničia
dlhé roky sa venuje zahraničnej politike, začínala v denníku, pokračovala v elektronických médiách, pracovala ako spravodajkyňa Rádia Slovensko v Poľsku

Zuzana Kohútková

Nikto s&nbsp;nami nechce hovoriť, nikto sa nechce stretnúť. Majitelia poľských bitúnkov majú strach, s&nbsp;médiami sa stretnúť nechcú, mediálny záujem po inkriminovanom videu z&nbsp;nelegálneho bitúnku na severovýchode Poľska považujú za poľovačku na svoje remeslo. Takzvané poľské hovädzie sa dostalo aj na naše slovenské stoly. Lenže… nie vždy je poľské poľským.

„Každý chovateľ sa o&nbsp;svoje kravy stará, majú ich radi. Pozrite sa na tieto, sú čisté, majú seno aj vodu, oddychujú,“ hovorí Karol Chwastek, majiteľ veľkého bitúnku na Tešínsku v&nbsp;Dębowci, veľmi blízko českých hraníc. Jediný, kto nám dovolil pozrieť sa dovnútra svojej prevádzky, a&nbsp;jediný, kto súhlasil s rozhovorom. Práve vážia kravy, ktoré doviezol na porážku z&nbsp;Českej republiky. Vyše štvrtiny jeho produkcie - čiže porazeného hovädzieho dobytka - pochádza zo Slovenska a&nbsp;z&nbsp;Česka. Po vypuknutí afé­ry však až o&nbsp;98 percent klesol záujem slovenských aj českých odberateľov o&nbsp;hovädzie mäso z&nbsp;bitúnku.

„Do Česka klesol odbyt o&nbsp;40 percent. Na Slovensku nám všetci odberatelia odmietli kupovať hovädzie mäso,“ hovorí Karol Chwastek. Zdá sa mi to trochu nelogické a&nbsp;čuduje sa aj on sám: „Na všetko máme certifikáty, od narodenia kravičku sprevádzajú potvrdenia, pravidelne ju kontroluje veterinár.“ Počas našej návštevy sa stretávame aj s&nbsp;pravidelnou veterinárnou kontrolou, ktorá sa koná každý deň. „Pred každou porážkou zviera preskúma lekár, ak sa mu niečo nezdá, zviera na porážku nejde, odoberajú sa vzorky, ktoré idú do laboratória,“ dodáva majiteľ.

Prísne veterinárne kontroly obhajuje aj okresný veterinár Bogusław Kubica. „Nie je možné, aby choré zviera prešlo kontrolou, máme prísne normy. Kontroly sa robia pravidelne,“ hovorí a&nbsp;dodáva, že teraz po škandále s&nbsp;inkriminovaným bitúnkom možno aj častejšie. Mimochodom, na bitúnok pána Chwasteka sme dorazili práve v&nbsp;čase krajskej veterinárnej kontroly, takej mimoriadnej. „Všetky výsledky boli v&nbsp;poriadku,“ vraví vedúci produkcie.

Fakt je, že na nepoctivosť jednotlivca doplatia všetci poctiví podnikatelia. Mäso z&nbsp;problematického bitúnku sa dostalo do trinástich krajín Európskej únie. Väčšina z&nbsp;nich chcela okamžite ukončiť import poľskej hovädziny. Rezort chovateľov hovädzieho dobytka a&nbsp;producentov hovädzích výrobkov očakáva veľké straty. Odhaduje sa, že škandál ich môže stáť až 150 miliónov eur. Pre mnohé bitúnky bude úpadok záujmu o&nbsp;výrobky z&nbsp;hovädzieho mäsa likvidačný. „Vlastnoručne by som vyfackal toho špekulanta, nech ho posadia za mreže!“ rozčuľuje sa majiteľ firmy na výrobu mäsových výrobkov z&nbsp;juhopoľských Giłowíc Marek Loboda.

„Poľsko je prosto fackovací panák. Holandsko malo aféru s&nbsp;vajcami (obsahovali jedovatý fipronil, afé­ra vypukla pred dvoma rokmi - pozn. red.), Francúzi majú aféry, Nemci tiež a&nbsp;všetko sa zametie pod koberec. Ale keď sa niečo stane v&nbsp;Poľsku, tak sa to rozmazáva,“ dodáva nahnevane. „Takéto aféry vychádzajú najavo so železnou pravidelnosťou. Žiaľ, zovšeobecňuje sa to, ľudia si neuvedomujú, že ak kradne jeden, tak kradne jeden, nie všetci,“ hovorí s&nbsp;pokojom Tomasz Wilczek, majiteľ ďalšieho mäsospracujúceho závodu rovnomenného mena.

„Môj dodávateľ z&nbsp;Podhalanska narieka, že po vypuknutí škandálu nemá odbyt,“ hovorí Tomasz Wilczek, ktorému vraj odbyt mäsových výrobkov neklesol, ale možno aj preto, lebo neexportuje. Podhalansko je región na poľskej strane Tatier a&nbsp;dobytok tam dávajú porážať - tak ako u&nbsp;Karola Chwasteka - aj Slováci. Istá veľká poľská mäsospracujúca firma so sídlom v&nbsp;Jabłonke (pri hraniciach so slovenskou Oravou) a&nbsp;s&nbsp;vlastnými bitúnkami až v&nbsp;50 percentách prípadov poráža práve slovenský hovädzí dobytok. A&nbsp;to porážajú okolo 40-tisíc kusov ročne!

Máme u&nbsp;nás vari málo bitúnkov? Podľa informácií Štátnej veterinárnej a&nbsp;potravinovej správy SR máme na Slovensku pre hovädzí dobytok 103 bitúnkov. Ale nemenovaní chovatelia zo severu Slovenska tvrdia, že aj oni väčšinou vozia hovädzí dobytok na porážku do Poľska. Vraj je to lacnejšie. Na druhej strane, ďalší chovateľ tvrdí, že výhoda poľských bitúnkov je tá, že ich majitelia majú vyriešený obchod. „Naše bitúnky mäso nevedia predať ďalej,“ hovorí a&nbsp;odmieta zverejniť svoju identitu.

„Poliaci sú obchodníci, keď kúpia mäso, majú ho aj kde predať.“ Podľa jeho informácií dávajú Slováci na poľské bitúnky porážať aj takzvané uľahnuté kravy. Čiže také, ktoré na bitúnok samy nedôjdu a&nbsp;ktoré by teoreticky mali ísť do kafilérie. „Lenže ak majú napríklad zlomenú nohu, mäso je v&nbsp;poriadku,“ dodáva. Tieto údaje vysvetľujú aj neskôr modifikované informácie, že v&nbsp;prípade siedmich školských a&nbsp;predškolských stravovacích zariadení sa zistilo, že skutočný pôvod dodaného hovädzieho mäsa bol slovenský.

Ľudia v&nbsp;pohraničí sa poľskej hovädziny ani poľských potravín neboja. „Fakt? Bol nejaký škandál? Ani neviem,“ smeje sa pani Eva, ktorá je v&nbsp;Českom Těšíne s&nbsp;kamarátkou na prechádzke. „Jasné, chodíme kupovať do Poľska, majú lepšie ceny a&nbsp;kvalita je rovnaká. Aj čo sa mäsa týka,“ dodáva pani Mária, ktorá si vyšla na prechádzku s&nbsp;vnučkou. „Hovädzie hamburgery idú na odbyt, najmä mladí si to objednávajú, im je nejaký škandál ukradnutý,“ smeje sa čašníčka Brigita z&nbsp;poľského Skoczowa, kde veľmi významnú časť menu tvoria práve hamburgery s&nbsp;hovädzím mäsom. Slováci sú trochu zdržanlivejší.

„Nie, nechodievame nakupovať do Poľska. Myslím si, že potraviny majú nekvalitné,“ hovorí pani Anna z&nbsp;Čadce. „My máme len slovenské a&nbsp;maďarské mäso, takže neviem. Podľa mňa Poliaci majú niečo kvalitné a&nbsp;niečo nekvalitné, tak ako u&nbsp;nás,“ dodáva Iveta z&nbsp;istého čadčianskeho mäsiarstva. Poľské hovädzie sa podľa nášho malého prieskumu predáva stále a&nbsp;ľudia veľký strach nemajú. „Viete, chodia k&nbsp;nám stáli zákazníci, aj dvadsať rokov, my si nemôžeme dovoliť dať im niečo nekvalitné,“ vysvetľuje manželka majiteľa malého rodinného mäsiarstva v&nbsp;Krásne nad Kysucou. Kupujúca, takisto stála zákazníčka, horlivo pritakáva.

„Veď to by si nikto z&nbsp;nás nevzal na svedomie, aby sme našim deťom dali niečo zlé,“ dodáva spolumajiteľka mäsiarstva, ktoré hovädzie mäso odoberá práve od Poliakov cez slovenského distribútora. Keďže, ako dodáva, majú všetky potrebné certifikáty aj potvrdenia, ľudia im veria a&nbsp;oni dôveru sklamať nechcú. Potvrdenia nám ukazuje aj Viera z&nbsp;rodinného mäsiarstva v&nbsp;Českom Těšíne: „Pri každom druhu máme doklady, je to taký rodný list, kde sa zviera narodilo, kde ho vychovali a&nbsp;kde ho porazili,“ hovorí a&nbsp;dodáva, že všetko dôkladne kontrolujú veterinári. Podľa nej je tá kontrola dôkladnejšia, keďže mäso ide cez hranice. „Máme aj náhodné kontroly, nečakané, odoberú vzorky mäsa a&nbsp;tie idú na rozbor,“ dodáva Viera.

Zdá sa teda, že ľudia veria overeným firmám a&nbsp;overeným predajniam. Nebezpečenstvo však môže nastať pri takzvanom pouličnom predaji. Nie vždy je čas skontrolovať kvalitu tovaru. „Každý predajca, ktorý chce v&nbsp;obci predávať na ulici, sa musí nahlásiť na obecnom úrade, inak si ho do rúk berie polícia,“ vysvetľuje nám Lucia Dudeková, starostka Poviny, obce na Kysuciach.

„Dnes u&nbsp;nás už potraviny takto nepredávajú, chodieva jedna pani z&nbsp;Poľska, ale tá predáva vianočné a&nbsp;veľkonočné dekorácie,“ dodáva starostka. Dokonca tvrdí, že kedysi poľskí predajcovia potravín - zrejme si uvedomujúc všeobecnú mienku o&nbsp;(ne)kvalite poľských potravín - sami žiadali, aby nemuseli byť identifikovaní. „Ale to nemôžeme, vždy musíme ľudí upozorniť, odkiaľ pouliční predajcovia sú,“ uzatvára Lucia Dudeková.

Reportáž z poľských bitúnkov: Zabíjajú aj slovenské kravy!

Výber pre vás