Jedna z&nbsp;najvzácnejších kresťanských relikvií, ľanová plachta, v&nbsp;ktorej údajne pochovali umučeného Krista, bola podľa prelomovej štúdie z&nbsp;roku 1988 falzifikát vyrobený v&nbsp;stredoveku. Pred pár dňami sa však na Turínske plátno opäť zamerali pohľady odbornej verejnosti. Tím pod vedením doktora fyziky Liberata De Cara z&nbsp;talianskeho Inštitútu kryštalografie v&nbsp;Bari totiž upozorňuje na viacero nezrovnalostí v&nbsp;predchádzajúcich skúmaniach a&nbsp;tvrdí, že rubáš, okolo ktorého sa stovky rokov vedú polemiky, by mohol byť ten, v&nbsp;ktorom spočinul kráľ Nazaretský.

Ako píše britský Daily Mail, talianski vedci pri svojej práci využili technológiu (WAXS), ktorá pomocou röntgenového žiarenia umožňuje identifikovať spôsob, akým celulóza v&nbsp;ľanových vláknach prirodzene starne, a&nbsp;tak odhadnúť vek materiálu. Ich výsledky naznačujú, že plátno skutočne pochádza približne z&nbsp;obdobia Ježišovho života. Teda spred dvetisíc rokov.

Aby sa čo najviac priblížili k&nbsp;istote, porovnali rozpad celulózy v&nbsp;rubáši s&nbsp;inými plátnami nájdenými v&nbsp;Izraeli, ktoré sa datujú do 1. storočia nášho letopočtu. V&nbsp;štúdii publikovanej v&nbsp;časopise Heritage uviedli, že dátové profily boli plne kompatibilné s&nbsp;látkami spred dvoch tisícročí nájdenými v&nbsp;izraelskom Masade.

Od 80. rokov minulého storočia, keď Vatikán začal podporovať vedecké štúdium Turínskeho plátna, sa o&nbsp;ňom publikovalo vyše 170 akademických prác. No napriek tomu, že mikroskopické skúmania, analýza krvných vzoriek, lokalizácia materiálu a&nbsp;teraz aj určenie približného veku dokazujú, že rubáš sa mohol použiť tak, ako tvrdí cirkev, niektorí odborníci ho stále považujú za falzifikát vyrobený v&nbsp;Európe dávno po Kristovej smrti. Vychádzajú zo spomínanej štúdie z&nbsp;roku 1988, v&nbsp;rámci ktorej špecializované tímy v&nbsp;troch rôznych laboratóriách na základe metódy uhlíkového datovania s&nbsp;95-percentnou pravdepodobnosťou zaradili vytvorenie spornej látky medzi roky 1260 a&nbsp;1390. Ďalší výskum publikovaný v&nbsp;časopise Journal of Forensic Sciences, využívajúci moderné kriminalistické techniky, zase vylúčil, že by krvné pozostatky na plátne mohli vzniknúť spôsobom, ktorý by sa zhodoval s&nbsp;biblickou verziou.

Francúzsky nezávislý výskumník Tristan Casabianca však poukázal na viaceré nezrovnalosti vo vedeckej práci, ktorá takmer 36 rokov nahráva odporcom „svätosti“ tajomného plátna. Keď sa totiž zameral na nespracované údaje, ktoré mu na vyžiadanie poskytlo Britské múzeum, zistil, že vek jednotlivých vzoriek stanovený v&nbsp;laboratóriách v&nbsp;Oxforde, Zürichu a&nbsp;Arizone sa od nezverejnených dát a aj medzi týmito inštitúciami v&nbsp;niektorých prípadoch líšil o&nbsp;celé stovky rokov. Pravda, je to stále málo na to, aby sa látka mohla použiť za čias Krista, hodnovernosť výskumu sa tým však podľa Casabiancu významne znižuje. „Môžeme s&nbsp;istotou povedať, že proces rádiokarbónového datovania v&nbsp;roku 1988 zlyhal,“ skonštatoval francúzsky historik a&nbsp;lektor na univerzite v&nbsp;Nice.

O&nbsp;sfalšovanej relikvii pochybuje aj profesor Giulio Fanti z&nbsp;Univerzity v&nbsp;Padove. Zameral sa na vzorky zozbierané ešte v&nbsp;roku 1978. Vtedy nebolo možné s&nbsp;istotou učiť, či obsahujú krv. No moderné mikroskopy mu poskytli viac možností. Podľa jeho štúdie, publikovanej v&nbsp;Archives of Hematology Case Reports and Reviews, v&nbsp;skúmaných časticiach zaznamenal prítomnosť hemoglobínu aj dvoch typov krvi vykazujúcej známky zlyhania orgánov i&nbsp;ťažkej traumy. Zároveň objavil stopy prvkov typických pre územie Jeruzalema.

Aj keď Fanti nemôže dokázať, čia krv je na plátne, jeho poznatky spolu s&nbsp;výsledkami najnovších výskumov, podľa ktorých bol rubáš pravdepodobne vyrobený v&nbsp;Izraeli a&nbsp;môže byť starý až dvetisíc rokov, otvárajú priestor na ďalšie bádanie.

Sporný Ježišov rubáš: Vedci volajú po nových analýzach Turínskeho plátna. Môže byť predsa pravé

Výber pre vás