Zameriava sa predovšetkým na domáce a zahraničné reportáže, sociálno-ekonomické témy či problematiku pracovného trhu.

Peter Galan

Vlaňajší štrajk v&nbsp; Dopravnom podniku Bratislava (DPB) nedopadol slávne. Trval tri hodiny, takmer z 1 500 vodičov sa na ňom zúčastnilo ani nie dvadsať a keby o ňom hojne nepísali médiá, cestujúca verejnosť by ho prakticky nepostrehla. Podľa skupiny zamestnancov DPB, ktorá sa na nás pred niekoľkými dňami obrátila, však dôvodom mizernej účasti nebol nesúhlas vodičov so všetkými požiadavkami jednej zo štyroch odborových organizácií v mestskom podniku, ale skôr výhrady voči osobe konkrétneho odborárskeho predáka. „Okrem toho, ľudia sa boja štrajkovať,“ prezradil nám muž, budeme mu hovoriť Ivan, ktorý za volantom autobusu MHD v hlavnom meste sedí už šiesty rok. „Majú hypotéky, pôžičky, nemôžu si dovoliť prísť o príjem, ktorý je za normálnych okolností, keď máme možnosť odrobiť aspoň dvesto hodín, na slovenské pomery relatívne slušný.“

Urobiť veľa nadčasov v&nbsp;minulosti nebýval problém. Dopravný podnik sa dlhodobo boril s&nbsp;nedostatkom vodičov a, ako hovorí Ivan, istý čas doslova prehovárali aj ľudí na&nbsp;dôchodku, aby sa vrátili a&nbsp;pomohli. Pred dvoma rokmi, keď dopravný podnik uzavrel dohodu s&nbsp;niekoľkými personálnymi agentúrami na&nbsp;nábor vodičov zo zahraničia, sa však situácia výrazne zhoršila. „Nikto by proti pracovníkom z&nbsp;tretích krajín nenamietal, žiadalo si to však zdravú mieru. Najprv sa hovorilo, že príde 20-30 vodičov z&nbsp;Ukrajiny, ale postupne ich počet narástol zhruba na&nbsp;150. Nielen z&nbsp;Ukrajiny, ale aj z&nbsp;ďalších krajín bývalého Sovietskeho zväzu. Väčšina z&nbsp;nich vedela po&nbsp;slovensky málo alebo vôbec. Ešte aj preskúšanie robili v&nbsp;rodnom jazyku. Pochopil by som to, keby ich prijímali do&nbsp;fabriky k&nbsp;pásu. Ale v&nbsp;MHD musí vodič komunikovať s&nbsp;cestujúcimi, byť pripravený na&nbsp;mimoriadne situácie, keď je problém alebo skolabuje cestujúci, musí vedieť privolať záchranku, dohovoriť sa s&nbsp;dispečingom.“

Naši sťažovatelia tvrdia, že cudzinci mali aj lepšie pracovné podmienky. Dostávali vraj nové alebo novšie autobusy aj za&nbsp;cenu, že našich skúsených šoférov preradili na&nbsp;staršie, jednoduchšie linky, lebo neraz blúdili a&nbsp;navigovať ich museli pasažieri, platové podmienky im nastavili také, ako Slovákom s&nbsp;päť-šesťročnou praxou. „Škodové udalosti, za&nbsp;ktoré by nám strhli prémie, sa u&nbsp;nich zaobišli napomenutím.“

Čo zamestnancov dopravného podniku štve najviac, je, že im výrazne ubudlo z&nbsp;nadčasových hodín. Nielen vinou krízy. „Cudzinci jazdia viac a stáva sa, že v rozpise vyzmizíkujú meno Slováka a napíšu tam Ukrajinca. Keď sme sa pýtali, prečo ich uprednostňujú, dostali sme odpoveď, že stáli podnik veľa peňazí a&nbsp;musia ich využiť.“

Keďže zmluvy sa zverejňujú na&nbsp;stránke DPB, zamestnanci na&nbsp;ne, pochopiteľne, reagujú. „Na&nbsp;nábor ľudí z&nbsp;tretích krajín vyhradil dopravný podnik vyše 400-tisíc eur!“ upozorňuje Ivan. „Za&nbsp;jedného vodiča platia agentúre aj okolo 3&nbsp;600 eur! Veď toto nie je súkromná firma. Šafária s&nbsp;peniazmi mesta, daňami občanov.“

Dodáva, že medzi vodičmi je dusná atmosféra, boja sa, že ich zahraniční pracovníci nakoniec pripravia o&nbsp;prácu. Zvlášť teraz, keď už aj tak musia jazdiť v&nbsp;prázdninovom režime. „Všade vo svete je normálne, že ak sa prepúšťa, prví idú cudzinci. Nie sme si istí, či to tak bude aj u&nbsp;nás.“

Miroslav – ani uňho nejde o&nbsp;skutočné meno, z&nbsp;obáv o&nbsp;zamestnanie chcel zostať v&nbsp;anonymite - má odrobených v&nbsp;DPB vyše desať rokov a&nbsp;tvrdí, že takto sa k&nbsp;nim vedenie nikdy nesprávalo. „Je to postavené na&nbsp;hlavu,“ hovorí nahnevane. „Vodičov s&nbsp;déčkom máme dosť aj na&nbsp;Slovensku. Keby im zaplatili to, čo investujú do&nbsp;cudzincov, záujemcov by mali. Namiesto toho som počul o&nbsp;prepúšťaní. Vraj prví pôjdu ľudia pred dôchodkom. Pritom práve oni podniku pred časom pomohli, aby verejná doprava neskolabovala! Ťahali hodiny od&nbsp;nevidím do&nbsp;nevidím! A&nbsp;teraz ich len tak odstavia? Dokonca sme sa dozvedeli, že sa spisuje zoznam nepohodlných zamestnancov. Načo asi?“

Miroslav podotýka, že problémov v&nbsp;DPB je oveľa viac. „V&nbsp;mnohých autobusoch nefunguje kúrenie, klíma, majú zodrané pneumatiky, z&nbsp;motorov tečie olej, niektoré majú zle nastavené svetlá a&nbsp;v&nbsp;noci nedostatočne vidíme na&nbsp;cestu. Málokto vie, aké problémy môžu narobiť dotykové tlačidlá. Často ani v&nbsp;nových vozidlách nefungujú všetky. Ak je zastávka na&nbsp;znamenie, musíme kontrolovať cez spätné zrkadlo, či niekto nechce vystúpiť. To je však v&nbsp;súčasnej premávke, keď musíte mať oči aj na&nbsp;chrbte, veľmi nebezpečné.“ Dodá, že mnohí kolegovia radšej odišli, lebo už nevydržali s&nbsp;nervami. „Tí, ktorí zostali, sa radšej neozývajú, aby sa nedostali na&nbsp;zoznam. Cítime neustály tlak, sme vystresovaní, viacerí v&nbsp;noci nevieme spať. Tie chyby potom prichádzajú samy.“

Bratislavský dopravný podnik obvinenia rozhodne odmieta. „Túto tému považujeme za&nbsp;niekoľkokrát recyklovanú a&nbsp;jej otváranie za&nbsp;snahu vytvárať sociálne napätie v&nbsp;ťažkých časoch,“ hovorí vedúci odboru marketingu a&nbsp;komunikácie DPB Matej Michlík. Tvrdí, že na&nbsp;všetkých zamestnancov sa kladú rovnaké nároky, majú tie isté práva, povinnosti aj formu odmeňovania. „Nikto z&nbsp;vodičov nemá nárok na&nbsp;toleranciu priestupkov, nie sú im prideľované novšie vozidlá, lepšie zmeny či možnosť odpracovať väčší počet nadčasových hodín.“

Ako pokračuje, dôvodom využitia náborových agentúr bola zúfalá personálna situácia v&nbsp;mestskom podniku. Agentúry, ktoré mali sprostredkovať vodičov MHD v&nbsp;rámci Slovenska, nedokázali odporučiť ani jediného kandidáta. Uspokojivý výsledok nepriniesli ani rozsiahle aktivity DPB, pričom riziko nutnej redukcie mestskej hromadnej dopravy bolo čoraz akútnejšie. Preto na&nbsp;nábor vodičov zo zahraničia uzatvorili v&nbsp;roku 2018 zmluvy s&nbsp;troma personálnymi spoločnosťami so súhrnným objemom predpokladaných nákladov 415-tisíc eur. „Tento objem DPB nebol povinný vyčerpať a&nbsp;ani sa tak nestalo,“ upozorňuje Michlík. Do&nbsp;polovice apríla 2020 zamestnali 131 zahraničných (z&nbsp;celkového počtu 466 nových) vodičov a&nbsp;personálnym agentúram za&nbsp;to vyplatili 355&nbsp;087,50 eura. V&nbsp;prepočte 2&nbsp;710 eur na&nbsp;jedného nového pracovníka, čiže menej než DPB ponúkal v&nbsp;rámci náborového príspevku - 3-tisíc eur. Žiadna z&nbsp;týchto zmlúv už nie je účinná a&nbsp;v&nbsp;súčasnosti ďalšie neplánujú uzatvárať.

Podľa hovorcu DPB princíp rovnakého prístupu k&nbsp;zamestnancom uplatňujú aj pri dopravných nehodách. Zahraničným pracovníkom pri škodových udalostiach krátia prémie rovnako ako našincom a&nbsp;nikomu netolerujú prípadný nástup či výkon služby pod vplyvom alkoholu. Znalosť slovenčiny zabezpečujú jazykovými kurzami a&nbsp;všetkým vodičom je na&nbsp;riešenie akýchkoľvek problémov v&nbsp;premávke k&nbsp;dispozícii dopravný dispečing.

Matej Michlík nevylučuje možnosť znižovania stavov, považuje to však za&nbsp;krajné riešenie, ktorému by sa DPB za&nbsp;každú cenu rád vyhol. „V&nbsp;súvislosti s&nbsp;masívnym výpadkom tržieb pre koronakrízu sa však toto opatrenie spomína ako jedna z&nbsp;možností, ak DPB nedosiahne na&nbsp;štátnu pomoc pri udržaní zamestnanosti,“ uzatvára.

Keďže zamestnanci DPB, ktorí sa obrátili na našu redakciu, poukazovali na prehnanú sumu, ktorú personálnym agentúram vyplácali za nábor vodičov zo zahraničia, a vyjadrili podozrenia, že tieto agentúry prisľúbili cudzincom lepšie podmienky, ktoré následne musel DPB naplniť, dali sme zmluvy preskúmať dvom právnikom, ktorí si neželali, aby ich mená v tomto spore figurovali. Z ich stanoviska vyplýva, že v danom období bolo bežnou praxou využitie sprostredkovateľov na získanie pracovníkov z tretích krajín hlavne preto, že to bolo administratívne náročné a zamestnávať ich prostredníctvom agentúr nemožné. Samotné zmluvy považujú za štandardné, hoci v niektorých bodoch trochu všeobecné. Rovnako zdôraznili, že ani v prípadoch iných spoločností neboli poplatky za sprostredkovanie nízke.

Oslovili sme tiež jednu z agentúr, ktorá na nábore cudzincov pre DPB pracovala - Europersonal &amp; Fabrika. „Naša spoločnosť získala kontrakt na základe výberového konania, ktoré prebiehalo elektronickou aukciou,“ reaguje jej výkonný riaditeľ Branislav Kaniansky. „Fakturovaná suma je porovnateľná so sumami, aké účtujeme iným firmám v prípade náboru zamestnancov z krajín, ktoré nie sú členskými štátmi Európskej únie alebo Európskeho hospodárskeho priestoru. V rámci sprostredkovania sme zabezpečovali celý proces - náborovú kampaň zameranú výhradne na kvalifikovaných vodičov s oprávnením na vedenie vozidiel MHD, predselekciu kandidátov, výber a odborné testovanie v zahraničí, kompletnú agendu súvisiacu s legalizáciou ich pobytu a výkonu zamestnania na území SR či sprostredkovanie uzavretia pracovných zmlúv.“

Zdôrazňuje, že títo vodiči nie sú agentúrni pracovníci, ale stali sa zamestnancami DPB. „Z našej strany nebola vznesená požiadavka na garanciu vyššieho jazdného výkonu, novšie autobusy alebo lepšie linky, ani sme pri náborových aktivitách v zahraničí nedávali potenciálnym kandidátom v tomto smere žiadne prísľuby.“ Na záver dodáva, že spolupráca medzi agentúrou a DPB trvala 24 mesiacov, toto obdobie sa pominulo a momentálne nie sú s dopravným podnikom v žiadnom zmluvnom vzťahu.

Strach za volantom: Vodiči bratislavskej MHD sa boja, že ich Ukrajinci pripravia o prácu

Autor článku

Peter Galan

Výber pre vás