<p>zahraničie, zahraničná politika, život v zahraničí, zaujímavosti zo zahraničia
dlhé roky sa venuje zahraničnej politike, začínala v denníku, pokračovala v elektronických médiách, pracovala ako spravodajkyňa Rádia Slovensko v Poľsku</p>

Zuzana Kohútková

Rusi totiž pracujú na vlastnom seriáli o Černobyle, ktorý má priniesť „pravdu“. Niektoré skupiny dokonca žiadajú zakázať seriál v Rusku, a tiež žiadajú žalobu voči režisérovi, scenáristovi i producentovi. A nechýbajú konšpiračné teórie. Napríklad Komsomoľská Pravda podozrieva, že za seriálom HBO sa skrývajú konkurenti Rosatomu, ktorí chcú pripomínaním černobyľskej havárie poškodiť obraz Ruska, ako krajiny vlastniacej i exportujúcej jadrové technológie. Niektorí zasa tvrdia – ako napríklad „oficiálne“ aj Gennadij Oniščenko, bývalý likvidátor v Černobyle a dnes poslanec Dumy – že ak sa do výroby filmu zamiešali Američania, tak to za žiadnych okolností nemôže byť objektívne dielo. Rusi nemajú radi, ak o histórii Sovietskeho zväzu píšu iní, najmä Američania, a to s úmyslom útočiť na minulý režim.

Treba podotknúť, že americký seriál hlboko zasiahol aj mladých Rusov, ktorí predtým o Černobyle nemuseli počuť, alebo málo. Preto Rusko pripravuje vraj svoju „naozaj pravdivú“ verziu o udalostiach z roku 1986. Štátna televízia teda pracuje na seriáli, ktorý má dokázať, že za haváriou v Černobyle stáli Američania, konkrétne SIA. Režisér seriálu Akexej Muradov presviedča, že niektorí historici nevylučujú, že v ten tragický deň pred 33 rokmi medzi zamestnancami pracoval aj špión z „nepriateľských tajných služieb“. V ruských médiách sa dokonca objavila informácia, že práce na seriáli začali na odporúčanie samotného Vladimira Putina. Je celkom možné, že ruský prezident sa chce vraj takto obrátiť na mladých obyvateľov, ale aj na ešte žijúcich likvidátorov následkov havárie. Tí živí i tí mŕtvi zachránili milióny ľudí v Európe. Mnohí zomreli na následky ožiarenia a tí preživší trpia následkami chorôb z ožiarenia. A pritom na nich najvyššie miesta myslia veľmi zriedkavo, snáď len pri okrúhlych výročiach havárie.

Miniseriálový hit spoločností HBO a Sky mal za cieľ presne sa pridŕžať historických faktov. Drží sa ich čo najvernejšie, ale niečo je však predsa len vyfabulované, niektoré osoby sú vymyslené, niektoré situácie vyzerajú trošku inak, ako v skutočnosti vyzerali. A tak je časť divákov, ale aj samotní preživší aktéri vtedajších udalostí sklamaná. To je však v prípade umeleckých diel ako knihy, filmy i tv seriály pomerne normálne. Nejde totiž o dokument. Chápe to aj Sergerj Mirnyj, ktorý v Černobyle pracoval, prežil napriek tomu, že po havárii odstraňoval rádioaktívny grafit, a dnes prevádzkuje cestovnú agentúru Chernobyl Tours, ktorá vozí turistov do okolia atómovej elektrárne. „Každé umelecké dielo má vlastnú realitu. Dôležitá je duša seriálu,“ hovorí s tým, že v skutočnosti boli mnohé situácie oveľa emotívnejšie a „zaujímavejšie“.

Kto má predsa len strach sa k černobyľskej elektrárni priblížiť, môže si celú tragédiu pozrieť tak trochu zďaleka, ale predsa len autenticky. A to v Múzeu Černobyľu v Kyjeve. „Výbuch v jadrovej elektrárni bol pre Ukrajinu niečo ako svetová potopa,“ povedala raz zástupkyňa riaditeľa múzea Anna Korolevská. V múzeu v ukrajinskom hlavnom meste upozorňujú veľmi emotívne na tragédiu už od roku 1992. Expozícia sa nachádza v bývalej hasičskej stanici a na ploche 1100 metrov štvorcových ukazuje naozaj unikátne exponáty - staré fotografie, autentické oblečenie záchrancov, sekvencie z vtedy nakrútených filmov pri záchranných prácach. V múzeu možno vidieť aj mnohé odtajnené dokumenty o havárii, osobné dokumenty pracovníkov či záchranárov, neskoršie úsilie sveta pomôcť chorým deťom zasiahnutým radiáciou. Už len vstup do múzea pripravuje svojou pochmúrnosťou na niečo ešte pochmúrenejšie, čo nás čaká vo vnútri. Prvá hala a schodisko sú lemované tabuľkami s nápismi zaniknutých či vysídlených osád okolo černobyľskej atómovej elektrárne. Spredu sú biele, ako ukazovatele pri ceste, ale z druhej strany čierne a prečiarknuté červenou čiarou. Veľmi emotívnym momentom je sledovanie 3D animácie – od nevinného večera, až po explóziu reaktora a následné stavanie sarkofágu.

Je to miesto veľmi často navštevované školskými exkurziami. Nemá však len pripomínať minulosť, ale byť aj prevenciou do budúcnosti. Deti i návštevníci sa v druhej časti dozvedia veľa o možnostiach ochrany prírody. Po havárii v japonskej jadrovej elektrárni Fukušima – po zemetrasení a cunami – spolupracuje Múzeum Černobyľu veľmi úzko s týmto miestom.

Pripomeňme, že 26. apríla 1986 došlo v Sovietskom zväze na území dnešnej Ukrajiny v atómovej elektrárni Černobyľ k jednej z najhorších havárií v histórii. Došlo k prehriatiu a explózii reaktora, do vzduchu sa uvoľnil rádioaktívny mrak. Mnohí a záchranári snažiaci sa dostať haváriu pod kontrolu neboli plne informovaní o tom, čo sa presne deje a aké nebezpečné je&nbsp;radiačné&nbsp;ožiarenie. 135 000 ľudí bolo z oblasti evakuovaných, vrátane 50 000 ľudí z blízkeho mesta&nbsp;Pripjať. Kontaminované boli rozsiahle oblasti Ukrajiny, Bieloruska a Ruska, mrak zasiahol aj východnú Európu a Škandináviu. Sovietska vláda sa snažila tragédiu a jej následky utajiť. Vtedajší vodca Michail Gorbačov až po 18 dňoch oficiálne informoval svet. Počet obetí Černobyľu sa odhaduje na stovky tisíc.

Televízna vojna o Černobyľ: Rusi pripravujú odvetný seriál!

Výber pre vás