Zamrznuté vinice sa striedajú s pôdou, ktorá leží úhorom. Sem-tam sa v tejto zasneženej švajčiarskej krajinke mihne osamelý sedliacky dom. Nič nenasvedčuje tomu, že sa blížime k miestu, kde sa vyrábajú <a href="https://www.ichrono.sk/lux">najkvalitnejšie hodinky</a> na svete.

Po hodine jazdy z Lausanne prichádzame do mesta, ktoré bolo od začiatku 19. storočia vystavané pre potreby hodinárov. Stalo sa tak po veľkom požiari. Ulice po ňom vystavali do pravých uhlov, na nové budovy zasadili obrovské okná. Cieľom bolo, aby do miestností vniklo čo najviac denného svetla. Urbanizmus La Chaux-de-Fonds tvorí súčasť svetového dedičstva UNESCO.

„Ekonomicky je La Chaux-de-Fonds veľmi silne orientovaná na hodinársky sektor. Je v ňom zamestnaných 44 percent obyvateľov mesta,“ priblížil Régis Huguenin z Medzinárodného múzea hodín, prečo bije srdce mesta v rytme hodinových ručičiek. Hodinárske remeslo sa začalo zo Ženevy rýchlo šíriť po okolí. Jeho pôvod v La Chaux-de-Fonds sa datuje do 16. storočia. Tvrdá robota sa odvádzala v tomto horskom mestečku, nie v bohatých uličkách švajčiarskeho veľkomesta. Stále je to tak.

Príťažlivé obchody a nablýskané výklady v Ženeve sú výsledkom práce odvedenej v doline kantónu Neuchâtel. Tunajší obyvatelia mali dlhú tradíciu narábania s kovmi, a preto boli ich zručnosti už v začiatkoch hodinárstva veľmi žiadané. Najskôr pracovali doma, popri poľnohospodárstve. Neskôr sa špecializovali, poľnohospodárstvo ustúpilo remeslu. Rozdelenie práce a jej podmienky boli na tú dobu také prevratné, že v polovici 19. storočia v La Chaux-de-Fonds ich bol študovať aj Karl Marx.

„Vyrábali hodinové pružiny, ciferníky, špirálové pružiny, ručičky, skrutky, pozlátenia. Pracujú v mnohých pododdeleniach - leštič ocele, obrusovač koliesok, brúsič skrutiek, maliar číslic, odborník na smaltovanie a glazúrovanie medi,“ vyratúval ohúrený v knihe Kapitál. Na zostavenie hodiniek bolo treba 54 rôznych úkonov. V meste to teda muselo v 19. storočí vyzerať ako vo včeľom úli. Každý usilovne zveľaďoval svoju časť remesla, svoju časť predmetu. V La Chaux-de-Fonds sa vtedy ročne vyrábalo dvakrát viac hodiniek ako v Ženeve.

V La Chaux-de-Fonds sídlia také značky ako Cartier, Corum či Breitling. Aj Johan Storni bol zamestnanec známej značky. Vymýšľal mechanizmus pre Audemars Piguet. Odišiel odtiaľ, aby sa venoval inováciám u slávneho Richarda Milla. Ceny hodiniek, ktoré pomáhal vyrábať, sa šplhali na pol milióna eur. Túžil však po voľnosti. Pred rokom sa s bývalým spolužiakom Bastienom Vuilliomenetom rozhodol založiť vlastnú značku.

„Vlastný projekt v nás bublal asi 15 rokov. Po jednej večeri, ktorú sme dobre zaliali, sme zložili prísahu, že raz z nás budú nezávislí hodinári,“ opísal Bastien, ktorý pred rokmi pracoval pre hodinkový gigant Corum. Pre slobodu a samostatnosť sa Johan vzdal dobre platenej práce u velikánov na trhu, Bastien si skrátil úväzok vo firme Roventa-Henex.

„Pod pojmom nezávislé hodinárstvo rozumieme, že hodinky sú vymyslené, nakreslené, zmontované, skontrolované a servisované u jedného a toho istého hodinára,“ vysvetľujú títo vyučení hodinári, ktorí ovládajú zostaviť a servisovať takmer hocijaké hodinky. „Ide nám o autentické, jednoduché hodinárstvo, ktoré s vášňou robia naozajstní hodinári,“ dopĺňa myšlienku.

Johan pochádza priamo z La Chaux-de-Fonds, Bastien z neďalekého mestečka. Ako mladí chodili títo čoskoro štyridsiatnici po blších trhoch a kupovali staré kúsky. Bastien si spomína na vzácny úlovok - mechanizmus od Pateka Philippa. „Snažil som sa ho rozobrať a zas poskladať,“ spomína Johanov spoločník. Ešte ani riadne nezarábali a už pokukovali po kvalitných hodinkách, ktoré by ich však nezruinovali. Kariéra v hodinárstve sa im zdala ako prirodzený krok. Po sedemnástich rokoch práce pre iných a spustením vlastnej značky pred rokom a pol začali akúsi novú etapu.

Prenajali si vlastné priestory, kde im muži v kravatách nechodia poza chrbát kontrolovať jednotlivé etapy výroby a vývoja. Na zostrojení vlastných hodiniek pracovali od roku 2015. Svoj prvý model Lundis Bleus 1100 začali predávať na jeseň minulého roka. Splnili si tým chlapčenský sen. Čo chcú dosiahnuť? Vyrábať kvalitu, ktorá by bola dostupná. „Naše hodinky by mali osloviť ľudí, ktorí majú k hodinárstvu vzťah. Povedzme, že sa im páči kreatívne a kvalitné hodinárstvo, sú fanúšikmi komplexnejších značiek, ale nemajú až takú hrubú peňaženku,“ trúfa si opísať cieľovú skupinu Bastien.

Dodávateľov si Johan Storni a Bastien Vuilliomenet vyberajú sami. Hovoria, že pri každej čiastočke im ide o najlepšiu kvalitu. Otvorene priznávajú, že väčšinu súčiastok dovážajú z Ázie. Spolupracujú s rovnakými továrňami ako značky, pre ktoré Johan a Bastien pracovali v minulosti. Vysoké nároky na komponenty preniesli do vlastného projektu. Svoj finálny produkt tak vraj môžu hrdo prezentovať ako autentický predmet z hlavného mesta hodinárstva.

„Myslím, že označenie Made in Switzerland bolo veľmi znehodnotené značkami, ktoré si dajú všetko vyrábať aj zostavovať v Číne. Ich produkt je len marketing s peknými fotografiami hodinárov odtiaľto, zo Švajčiarska,“ hovoria. „My hodinky zostavujeme sami, tu, dávame si záležať na každom ťahu brúskou, na každom detaile, na kontrole kvality, na servise aj na komunikácii s klientom. Každá etapa montáže prechádza našimi rukami. Ak je kvalita taká, ako požadujeme, a súčiastka stojí v Taiwane o 30 frankov menej ako tá, ktorá sa vyrába tu, prečo nevziať tú prvú?“ zamýšľa sa Bastien.

Svoj prvý model predávajú približne za 1 450 eur. Jeho názov Lundis Bleus v preklade znamená modré pondelky. „Ide o prax, ktorá bola medzi hodinármi veľmi rozšírená koncom 19. storočia. Robotníci v tomto priemysle si sami určili, že v pondelky do roboty nejdú,“ vysvetľuje Bastien narážku na zlaté časy šikovných rúk v meste. Prepiť víkend a neprísť do dielní v pondelok, prípadne v utorok, či dokonca v stredu si mohli dovoliť len tí najlepšie platení robotníci, ktorých zručnosti boli vyhľadávané široko-ďaleko. Pondelky orosené modrým absintom im umožnili zrelaxovať po týždni, počas ktorého pracovali 16 hodín denne.

„Túto slobodu narábať so svojím časom im zobrala priemyselná revolúcia. Pracovný deň im začali určovať noví zamestnávatelia. Robili síce menej hodín denne, ale už nemali rovnaký status. Od začiatku 20. storočia už neboli nezávislí remeselníci, stali sa zamestnancami,“ vysvetľuje Bastien pôvod stratenej tradície. Model Lundi Bleus 1100 si za dva mesiace od jeho dokončenia kúpilo 20 ľudí. Aby sa Bastien s Johanom svojou prácou uživili, latku nastavili na 200 predaných kusov ročne. Ak sa to podarí, úspech možno zapijú podľa zvyku ich kolegov z minulých storočí - modrým alkoholom.

Vstupujeme do starej budovy v pravouhlých uliciach La Chaux-de-Fonds, kde sídli ateliér Johana a Bastiena. Viac ako na dielňu sa podobá na laboratórium. Hoci mesto sa nachádza v horskej doline medzi masívmi Jury a Álp, v miestnosti je množstvo svetla. Urbanizmus nie je v UNESCO zapísaný len tak, pre nič za nič. Na stoloch leží náradie podobné tomu, aké vidíte u zubára. Dve nádobky na odmastenie jednotlivých súčiastok, kadička s tekutinou na dočistenie. Prístroj na meranie tesnenia a vodoodolnosti, ďalší, ktorý meria tlak, iný zas presnosť.

Náradie na ručné leštenie, pinzety, ihly, miniatúrne skrutkovače. Pumpička na odfúknutie nečistôt. Sklenený zvon, ktorým sa rozrobené hodinky zakryjú, aby do ich jemného mechanizmu nevnikli čiastočky prachu. Dva stoly pod oknami, jeden so špinavými držadlami na lakte, druhý s čistými. „Johan má na starosti montáž a technickú časť remesla, ja sa venujem skôr dizajnu, servisu, kontrole kvality,“ opisuje Bastien rozdelenie práce v ateliéri. „On má vyšší stôl, pri svojej práci musí stáť, ja menší, kontrolujem, ako to dal dohromady, nepotrebujem byť tak vysoko,“ ukazuje nám.

Špinavé držadlá vraj nepramenia z rozdelenia úloh. „Môj stôl je starší, teda aj špinavší,“ vysvetľuje. Väčšinu prístrojov kúpili z druhej ruky. Skrinky, stoly a drahšie časti výbavy pochádzajú z 80. rokov. Dokopy do výbavy investovali asi 45-tisíc frankov. Pôžičku z banky si brať nemuseli, našetrili si z bývalých zamestnaní.

Pred rokmi bolo poslanie hodiniek, či už náramkových, alebo vreckových, jasné. Ukazovali čas. Zväčša vydržali celý život. Dnes už nie sú nevyhnutné, čas sa dá vyčítať aj zo smartfónov. Hodinky sa teda stali zbytočnou a tie kvalitné navyše drahou záležitosťou, hovoria si mnohí. Sú ozdobou zápästia, ktorá zaujíma už len nadšencov. V povedomí ľudí má však tento predmet ešte stále značné miesto. Veď kto v našich končinách nezdedil staré primky po dedovi?

„Hodinky sú jedným z mála predmetov, ktoré v sebe spájajú techniku, estetiku, históriu a tiež filozofiu,“ hovorí Régis Huguenin z Medzinárodného múzea v La Chaux-de-Fonds o tom, čo pre neho osobne predstavujú. „Pre mňa je to niečo zmyselné, nosím ich na tele, rád sa ich dotýkam, pozerám sa na ne, starám sa o ne,“ vraví zas Bastien Vuilliomenet. Régis Huguenin pripomína, že náramkové hodinky sú pomerne nová vetva remesla. V múzeu im venujú len malú časť expozície.

Veľký priestor dávajú nástenným hodinám, ktoré volajú neuchâtelky, podľa názvu regiónu, kde leží aj La Chaux-de-Fonds. V sklenených vitrínach múzea visia tiež vreckové hodiny. Najväčšia pýcha konzervátora je však umiestnená v inej časti.„Emblematickým kúsom je pre mňa námornícky chronometer číslo 13 od Ferdinanda Berthouda. Pochádza z roku 1774,“ pýši sa Huguenin.

Štyri storočia hodinárstva v regióne aj vo svete má každý deň pred očami. Je mu ľúto, že dnes už väčšina výroby nepatrí do rúk nezávislých remeselníkov alebo rodín, ale prešla pod krídla veľkých priemyselných skupín? „Moje vnímanie tejto zmeny je dvojaké. Na jednej strane je pravda, že sektor riadi pár veľkých skupín, ale treba tiež pripomenúť, že ich dopyt výrazne nakopol koncom 20. storočia aj tunajšiu výrobu v La Chaux-de-Fonds,“ hovorí konzervátor.

V roku 2016 klesol vývoz švajčiarskych hodiniek o 10 percent. Ani rok 2015 nebol pre tento sektor dobrý. Založiť si v tomto kontexte vlastnú značku a vložiť do nej veľkú časť úspor je celkom trúfalé. „Áno, je to pre nás veľká stávka,“ pripúšťa Bastien Vuilliomenet. Jedným dychom dodáva, že pokles predaja sa týka hlavne veľkých, etablovaných značiek na trhu.

„Za posledných 15 rokov zvýšili svoje ceny až tak, že ich trh prestal chcieť. Vytvorila sa akási bublina. Akosi sa z nej potom vyfúkol vzťah medzi cenou a tým, čo ponúkali,“ vysvetľuje. Priznáva však, že aj v kategórii takzvaných mikroznačiek, kde sa nachádzajú aj jeho Lundis Bleus, je silná konkurencia. Svoju výhodu však spolu s Johanom vidia v skúsenostiach, rovnako ako vo svojom vzdelaní. „Nie sme dizajnéri, sme hodinári,“ hovorí.

Poznajú každú etapu svojho produktu, rozumejú jeho fungovaniu, osobne vybrali každú časť svojich hodiniek. Skutočnú evolúciu vidí konzervátor Medzinárodného múzea hodiniek Régis Huguenin v technike výroby a v nástrojoch. „Zhotovenie hodiniek je čoraz viac mechanické a sčasti aj automatizované. Koniec koncov, skutoční hodinári sú dnes už vzácni a zriedkaví,“ hovorí Huguenin.

Okrem starého hodinárskeho remesla sa mesto môže popýšiť dvoma slávnymi rodákmi. Prvým je Louis Chevrolet - automobilový pretekár a spoluzakladateľ firmy Chevrolet Motor Company, ktorá v súčasnosti patrí pod General Motors. Zo Švajčiarska sa rodina mladého Louisa presťahovala do Francúzska, úspech však tohto nadšenca áut a pretekov čakal až v Amerike. Po dlhých rokoch učenia sa zo šikovného konštruktéra stal výrobca automobilov. Značka Chevrolet dnes síce patrí veľkému koncernu General Motors, ale stále nosí meno Švajčiara.

Pre mnohých je synonymom auta bez kapoty. Po úspešnej kariére konštruktéra sa mohol Louis naplno venovať svojej ďalšej vášni - pretekárstvu. Chevrolet zomrel v Detroite v roku 1941. Charles-Edouard Jeanneret-Gris sa preslávil pod menom Le Corbusier. Mal viacero povolaní, ale slávnym sa stal ako architekt. Jeho rodné mesto La Chaux-de-Fonds ráta šesť pamiatok, ktoré navrhol.

Turistické centrum organizuje špeciálne prehliadky, návštevníkov vozí iba po prehliadkach budov Le Corbusiera. Jeho architektonické dielo je podobne ako celý urbanizmus La Chaux-de-Fonds, zapísané v kultúrnom dedičstve UNESCO. Le Corbusier patrí medzi zakladateľov štýlu, ktorý sa nazýva funkcionalizmus. Čiernu škvrnu v živote tohto architekta tvoria jeho styky s krajnou pravicou.

V tomto meste nikdy nestratíte pojem o čase: Všetko v ňom súvisí s hodinkami

Výber pre vás