<p>zahraničie, zahraničná politika, život v zahraničí, zaujímavosti zo zahraničia
dlhé roky sa venuje zahraničnej politike, začínala v denníku, pokračovala v elektronických médiách, pracovala ako spravodajkyňa Rádia Slovensko v Poľsku</p>

Zuzana Kohútková

S&nbsp;miernym zveličením možno povedať, že Francúzov viac zaujímajú letné dovolenky, zvýšenie cien benzínu či potravín než to, kto bude sedieť v&nbsp;Národnom zhromaždení. Prvé husle hrá totiž prezident a&nbsp;zrejme aj preto záujem o&nbsp;parlamentné voľby upadá.

O prezidentovi francúzski voliči rozhodli nedávno, v apríli. Hlavou štátu sa stal opäť Emmanuel Macron (44). V tieni jeho zvolenia zostalo nedeľňajšie prvé kolo parlamentných volieb, ktoré sa skončilo veľmi tesným výsledkom. Macronova koalícia Spolu získala 25,75 percent hlasov a predbehla veľmi nepatrne úniu NUPES krajného ľavičiara Jeana-Luca Mélenchona (70). Jeho zoskupenie získalo 25,66 percenta odovzdaných hlasov, čo je len 0,09-percentný rozdiel. Macron teda získal len o 21.400 tisíc z hlasov viac než Mélenchon z vyše 23 milióna odovzdaných. Účasť bola rekordne nízka, k urnám prišlo len niečo vyše 47,5 percenta voličov.

<a href="https://plus7dni.pluska.sk/gal/zahranicie/tretie-kolo-mozno-nie-krajinu-galskeho-kohuta-moze-cakat-zakonodarne-prekvapenie" target="_blank" rel="noopener">Viac obrázkov si môžete pozrieť v GALÉRII.</a>

Mnohí ironicky označujú parlamentné voľby za tretie kolo tých prezidentských.&nbsp; Už 20 rokov sa totiž hlava štátu mohla oprieť o&nbsp;väčšinu v&nbsp;Národnom zhromaždení, do ktorého si volili zástupcov hneď po prezidentských voľbách. Pred piatimi rokmi sa napríklad Macron mohol oprieť o&nbsp;380 poslancov „svojej“ a&nbsp;spriatelenej strany z&nbsp;577-členného zhromaždenia, ktorí sa stali vo veľkej miere vernou mašinou na prijímanie prezidentových zákonov.

&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp; Lenže tentoraz to môže byť inak. Hoci politológovia predpovedajú koalícii prezidenta víťazstvo, väčšina v parlamente, na ktorú potrebuje 289 mandátov, už istá nie je. Zložitý volebný systém totiž neumožňuje presnejšie predpovedať počet poslancov na základe percentuálnych prieskumov strán. Takže prezidentova koalícia môže, ale aj nemusí získať nadpolovičný počet mandátov. Vtedy to začne byť zaujímavé!

Pokiaľ prezident spolu so Spolu 289 mandátov získa, má posilnenú pozíciu a&nbsp;môže presadzovať svoje plánované reformy, napríklad ekonomickú či dôchodkovú, ktorá v&nbsp;jeho podaní však vyvoláva silnú vlnu nevôle. Macronov plán je totiž posunúť vek odchodu do dôchodku zo 62 na 65 rokov. Ak však získa väčšinu v&nbsp;Národnom zhromaždení NUPES, Mélenchon, ktorý by sa tak s&nbsp;najväčšou pravdepodobnosťou stal premiérom, by si mohol prihrievať svoju politickú polievočku blokovaním prezidentových zámerov. Francúzi by sa tak po dvadsiatich rokoch dočkali tzv. kohabilitácie, čiže stavu, kedy funkcia predsedu vlády v&nbsp;opozícii voči prezidentovi získava väčšiu váhu a&nbsp;hlavu štátu by pri každom jeho zámere čakali roky nepoznané zdĺhavé vyjednávania s&nbsp;premiérom a „jeho“ poslancami. &nbsp;&nbsp;

Tretie kolo? Možno nie! Krajinu galského kohúta môže čakať zákonodarné prekvapenie!

Výber pre vás