Plus 7 dní

Všimli ste si nejakú ekologickú katastrofu v posledných mesiacoch? Zrejme nie, ale predsa sa udiala. Nie hocijaká, ale najväčšia v 21. storočí. Požiare lesov a rašelinísk v Indonézii majú na svedomí tri percentá tohtoročných celosvetových emisií uhlíkových plynov a zďaleka to nie je to najhoršie.

„Často som sa sám seba pýtal, ako asi médiá zareagujú, keď udrie ekologická apokalypsa. V hlave som si vykresľoval obraz, ako médiá prinášajú krátke senzáciechtivé správy, v ktorých nevysvetlia, prečo sa to stalo a ako sa to dá zastaviť.

Potom sa moderátor opýta finančných spravodajcov, aký vplyv bude mať katastrofa na ceny akcií, a plynule prejde na šport,“ pozastavil sa nad indonézskymi požiarmi v denníku Guardian britský spisovateľ a novinár George Monbiot.

„Možno ste postrehli, že nemám príliš veľkú dôveru v médiá, aj keď v nich pracujem. Čo som však nečakal, je to, že katastrofu úplne odignorujú.“

V Indonézii pritom naozaj dva mesiace zúrilo hotové peklo. Satelitný záber krajiny z októbra pripomínal až gýčovo rozsvietený vianočný stromček. Na území dlhom päťtisíc kilometrov napočítali zhruba 95-tisíc požiarov.

Plamene ničili všetko, čo sa im postavilo do cesty, a do širokého okolia sa ťahal hustý dym obsahujúci obrovské množstvo škodlivín. Tentoraz sme totiž nemali do činenia s rovnakými lesnými požiarmi, aké poznáme z Európy. Miestna pôda spravidla obsahuje veľké množstvo rašeliny, teda organických látok. Pri katastrofe preto doslova horela zem.

A keď sa plamene raz dostali do zeme, požiar dlho tlel, pričom do atmosféry sa uvoľňovali oblaky dymu nasýtené škodlivými látkami, ako je metán, oxid uhoľnatý, ozón a kyanid amónny.

Jedovaté mračná zahalili nielen Indonéziu, ale celú juhovýchodnú Áziu. Školy napríklad museli zavrieť aj v niektorých častiach Malajzie a Singapuru, na plaveckom Svetovom pohári v Kuala Lumpure dokonca museli zrušiť preteky v maratóne.

Na mimoriadne postihnutom indonézskom ostrove Borneo museli poslanci miestneho parlamentu v meste Kalimantan zasadať v chirurgických maskách, pričom pre dym občas na seba takmer nevideli. V skutočnosti ste sa s ochrannými maskami mohli stretnúť na každom kroku, ale až také účinné neboli.

Asi pol milióna ľudí vyhľadalo lekársku pomoc pre ťažkosti dýchacieho ústrojenstva, v médiách sa dokonca objavili správy o udusených deťoch.

Osobitnou kapitolou sú rastliny a živočíchy. Vyhorené lesy a rašeliniská boli domovom obrovského počtu jedinečných druhov. „Požiar zničil minimálne také vzácne a nenahraditeľné poklady, ako sú archeologické pamiatky, ktoré džihádisti z Islamského štátu zrovnali so zemou v Sýrii,“ tvrdí George Monbiot.

Orangutany, tigre, leopardy, gibony, nosorožce sú iba niektoré zo zvierat obývajúcich postihnuté oblasti. Ide však len o vrchol ľadovca, počet druhov, ktoré plamene ohrozili, je siahodlhý.

<a href="/plus-7-dni/zahranicie/cunami-burky-zemetrasenia-pozrite-si-rebricek-najnebezpecnejsich-miest-svete.html">Cunami, búrky, zemetrasenia: Pozrite si rebríček najnebezpečnejších miest na svete</a>

Môžete si povedať, že je to od nás ďaleko. Napriek tomu sa nás požiare priamo týkajú. Zrejme ste si aj vy v posledných mesiacoch povzdychli nad tropickými letnými horúčavami aj neprirodzene vysokými jesennými teplotami.

Dnes už málokto pochybuje o tom, že za zvýšené teploty môže globálne otepľovanie spôsobené zvýšenými emisiami skleníkových plynov, ako je oxid uhličitý. Ten nevzniká len spaľovaním fosílnych palív automobilmi alebo v elektrárňach a továrňach.

Obrovské množstvo skleníkových plynov sa uvoľňuje práve pri lesných požiaroch. Indonézia je toho najlepším príkladom. Časopis Scientific American odhaduje, že počas dvoch mesiacov požiare vyprodukovali asi miliardu ton oxidu uhličitého, čo sú zhruba tri percentá celkových tohtoročných svetových emisií. Je to viac uhlíkových emisií, než do atmosféry ročne uvoľní priemyselne vyspelé Nemecko.

Ale je tu ešte jedna vec. Ako vieme, lesy pri fotosyntéze absorbujú škodlivý oxid uhličitý z atmosféry a produkujú kyslík. Ich ničenie je dodatočným hnacím motorom globálneho otepľovania.

Hádam najviac zo všetkého zaráža príčina požiarov. Zámerne ich zakladajú miestni pestovatelia, získavajú tak pôdu na ilegálne vysádzanie kaučukovníkov, ale najmä palmových plantáží. Indonézia s Malajziou sú hlavným producentom palmového oleja. Vidina lukratívneho zisku zjavne presvedčivo víťazí nad ekologickou uvedomelosťou.

Vypaľovanie lesov farmármi a producentmi palmového oleja pritom zďaleka nie je nový fenomén. Indonézia s ním bojuje celé roky. V posledných mesiacoch sa však dostavili suchá spôsobené fenoménom El Niňo, v dôsledku čoho sa situácia úplne vymkla spod kontroly.

Napriek nasadeniu veľkej ľudskej sily a hasičskej techniky sa nedarilo plamene výraznejšie potlačiť. Záchrana prišla až vo forme dažďov na prelome októbra a novembra. Ale zrejme ide len o dočasnú záchranu. Ak sa nepodarí zabrániť vypaľovaniu lesov a rašelinísk, plamene sa s pravidelnou periodicitou budú vracať.

Určité preventívne kroky sa síce podnikli. Napríklad viacerí západní odberatelia palmového oleja sa zaviazali, že nebudú nakupovať olej z ilegálnych plantáží na odlesnených parcelách. Indonézska vláda tiež sľúbila, že výraznejšie zasiahne proti ilegálnemu pestovaniu. Bude to stačiť? Uvidíme možno už vo februári, keď podľa odborníkov by mohli požiare znovu udrieť.

<a href="/plus-7-dni/zahranicie/pripiat-po-cernobylskej-tragedii-unikatne-foto-z-mesta-duchov.html">Pripiať po černobyľskej tragédii: Unikátne FOTO z mesta duchov</a>

Aj Brazília bojuje s ekologickou katastrofou

Indonézske požiare nie sú jedinou ekologickou pohromou, o ktorej sa veľa nepíše. Začiatkom novembra sa v dôsledku zosuvu pôdy pretrhla hrádza na kalovej nádrži železorudnej bane v dedine Bento Rodriguez.

Aktivisti o nej hovoria ako o najväčšej katastrofe v dejinách Brazílie. Husté bahno zaplavilo rozsiahle územie vo dvoch brazílskych štátoch, spustošilo krajinu a pripravilo o život trinásť ľudí.

Postupne vychádza najavo, že to môže byť ešte oveľa horšie. Merania v neďalekej rieke Doce naznačujú, že pri pretrhnutí hrádze uniklo veľké množstvo jedovatých ťažkých kovov. Na niektorých miestach napríklad namerali desaťnásobne vyššiu koncentráciu arzénu, než je zákonom povolený limit.

Úrady aj aktivisti tiež hlásia zamorenie ortuťou. „Pred pretrhnutím hrádze tu arzén nebol,“ hovorí pre denník Guardian Bruno Tommasi, majiteľ laboratória na meranie znečistenia. Teraz sa chystá robiť ďalšie analýzy. „Rôzne typy arzénu spôsobujú rozličnú úroveň poškodenia. Naše testy zatiaľ nešpecifikovali, o ktorý typ arzénu ide.“

Túžba po ziskoch z palmového oleja zapálila takmer celú Indonéziu

Výber pre vás