Ján Ďurčo

Novozélandská cyklistka Olivia Podmorová mala dvadsaťštyri, jej americká súperka na dráhe Kelly Catlinová o rok menej. Ruská krasokorčuliarka s austrálskym pasom Jekaterina Alexandrovská iba dvadsať, zatiaľ čo jej rodáčka, džudistka Jelena Ivaščenkovová 28 rokov. Všetky boli úspešné športovkyne, ktoré mali možnosť reprezentovať svoju krajinu na olympijských hrách. Všetky sú dnes po smrti, keď si na život siahli vlastnou rukou. Všetky možno mohli žiť, ak by sa k nim národné zväzy či krajina správali inak. Prípadne sa k nim včas dostala potrebná pomoc.

<h2>Hneď po ceremoniáli</h2>
Prípad Novozélanďanky Olivie Podmorovej je najčerstvejší. Na život si siahla pred pár týž­dňami - 9. augusta. Necelých 24 hodín po záverečnom ceremoniáli tokijskej olympiády, na ktorej - na rozdiel od Ria 2016 - tentoraz chýbala.
Podmorová najskôr na Insta­grame napísala odkaz o&nbsp;obrovskom psychickom tlaku, akému musí v&nbsp;posledných mesiacoch čeliť. A&nbsp;zakrátko už nedvíhala telefón. Strieborná medailistka z&nbsp;juniorských majstrovstiev sveta v&nbsp;Kazachstane mala len 24 rokov. „Jej smrti sa určite dalo vyhnúť. To by však u&nbsp;nás musel fungovať iný systém,“ povzdychol si jej bývalý reprezentačný kolega a&nbsp;dvojnásobný olympionik Eddie Dawkins.
Podľa jeho slov sú športovci nútení podávať vždy výkony na hranici schopností, čo ich fyzicky a&nbsp;mentálne ničí. „Musíte trénovať tvrdšie než konkurencia, pričom vaše psychické nastavenie nikoho nezaujíma. Ak však príde neúspech a&nbsp;zlý výsledok alebo zranenie, ihneď ste na odpis. Pomaly strácate možnosť splácať pôžičku, dane, nemáte dosť peňazí na zdravú stravu. Tak to dnes funguje,“ konštatoval znechutený cyklista.
Dawkins je rád, že z&nbsp;tohto kolotoča stihol vypadnúť. Strieborný medailista z&nbsp;tímového cyklistického šprintu na dráhe z&nbsp;Ria 2016 vlani ako 32-ročný ukončil kariéru. Tvrdí, že dnes je šport pokrytecký, keď sa všetko negatívne pred verejnosťou skrýva. A&nbsp;športovci mlčia, lebo sa boja, že stratia prácu definitívne. Doplatila vraj na to aj vždy usmievavá Lilly, ako Podmorovú v&nbsp;tíme všetci volali. „Dúfam len, že jej smrť túto otázku otvorí a&nbsp;situácia sa aspoň trochu zlepší. Ale hovorilo sa o&nbsp;tom už pred tromi rokmi a&nbsp;nestalo sa nič,“ citujú&nbsp; Dawkinsa novozélandské servery.
Podmorová sa narodila v&nbsp;novozélandskom Christchurchi, no žila v&nbsp;Cambridgei, kde dráhoví cyklisti majú tréningovú základňu. Veslár a&nbsp;kamarát Eric Murray bol posledný, kto Lilly videl živú. Strávili spolu víkend na snoubordoch v&nbsp;Queenstowne. „Keby ste ju videli, nenapadlo by vám, že čosi také môže urobiť. Dúfam však, že taký typ odkazu, aký po sebe zanechala, už nikdy v&nbsp;živote nebudem musieť čítať,“ vravel zlomený Murray.
Jej pohreb v&nbsp;Christchurchi bol veľkou udalosťou, na ktorej nechýbal ani tamojší minister športu. Len reprezentační kolegovia prísť nemohli. Hoci sa už z&nbsp;tokijskej olympiády vrátili, prísne novozélandské karanténne opatrenia im osobnú rozlúčku s&nbsp;kolegyňou neumožnili. Priamy prenos z&nbsp;obradu tak sledovali len z&nbsp;hotelových izieb online.

<h2>Diagnóza ako ortieľ smrti</h2>
Ruska Jekaterina Alexandrovská mala len dvadsať, keď vyskočila zo šiesteho poschodia moskovského bytu, kde žila s&nbsp;matkou.
Juniorská majsterka sveta sa síce narodila v&nbsp;Moskve, no vytypoval si ju austrálsky krasokorčuliar Harley Windsor a&nbsp;presvedčil, aby sa presťahovala k&nbsp;protinožcom. Trénovali spolu striedavo v&nbsp;Sydney aj v&nbsp;Moskve.
Keď sa šéfom austrálskeho krasokorčuľovania podarilo presvedčiť ruské úrady, aby Jekaterine povolili získať austrálske občianstvo, mladému páru nič nestálo v&nbsp;ceste za veľkým snom. Od roku 2016 sa z&nbsp;Jekateriny stála Katie Alexandrovská.
Zdalo sa, že cestu za úspechom majú voľnú. V&nbsp;súťaži športových dvojíc to dotiahli až na olympiádu do Pjongčangu 2018, kde však nepostúpili do bojov o&nbsp;medaily.
No potom prišiel zlom. Talentovanej športovkyni lekár dia­gnostikoval epilepsiu a&nbsp;navrhol okamžité ukončenie vrcholovej kariéry. Mladá krasokorčuliarka pre chorobu už predtým vynechala pár tréningov. Po tejto správe vo februári 2020 Windsor dvaapolročnú sľubnú spoluprácu s&nbsp;Jekaterinou definitívne ukončil. Bola to po smrti otca v&nbsp;roku 2015 ďalšia krutá rana pre mladú pretekárku. Už sa z&nbsp;nej nespamätala - o&nbsp;päť mesiacov spáchala samovraždu.
V tom období krasokorčuliarka, ktorá medzičasom začala piť vo veľkom, opäť žila v&nbsp;Moskve. S&nbsp;mamou. No s&nbsp;veľkými depresiami, ktoré ešte umocnila pandémia koronavírusu a&nbsp;následné reštrikcie. „Katie sa chcela vrátiť k&nbsp;športu, len nevedela ako. Cítila sa hrozne opustená,“ cituje Daily Mail jej blízku priateľku.
Skúšala zarobiť aj v&nbsp;striptízovom bare, črtala sa jej práca v&nbsp;austrálskej Canberre, kde mala učiť krasokorčuľovanie deti, no už bolo neskoro. V&nbsp;júli minulého roku opustila tento svet.
<h2>Depresie po páde na tréningu</h2>
Americkú dráhovú cyklistku Kelly Catlinovú, striebornú medailistku z&nbsp;Ria 2016 v&nbsp;tímových stíhacích pretekoch, zabila vo veku 23 rokov depresia, pretrénovanie aj stres. A&nbsp;následky tréningového pádu v&nbsp;januári 2019, po ktorom upadla na chvíľu do bezvedomia - aspoň to tvrdí jej otec Mark. „Keď sa z&nbsp;neho prebrala, už to nebola naša Kelly. Hovorila ako robot a&nbsp;nič ju nebavilo,“ netajil Mark Catlin.
Trojnásobná majsterka sveta zo stíhačky dovtedy usilovne študovala matematiku na univerzite v&nbsp;Minnesote, hrávala na husliach, hovorila veľmi dobre po čínsky. Podľa cyklistického trénera Andyho Sparksa bola ideálnym príkladom tímovej jazdkyne. „Vždy uprednostňovala druhých,“ chválil ju.
No nešťastný pád všetko zmenil. Kelly upadla do depresií, začala sa sťažovať na bolesti hlavy, citlivosť na svetlo. Ešte v&nbsp;ten mesiac sa pokúsila obesiť. A&nbsp;hoci prežila, v&nbsp;marci toho istého roku už „bola úspešná“.
Jej rodičia následne venovali jej mozog na výskum. Aby sa podobné prípady do budúcnosti stávali čo najmenej. „Bol to pre nás šok a&nbsp;ešte mi potrvá dlho, kým dokážem pochopiť, čo sa vlastne dcére prihodilo,“ cituje server bicycling.com slová Catlinovej otca, inak vyštudovaného patológa. Podľa neho mohla dcéra žiť. Stačilo, aby po tom nešťastnom páde prišla správna diagnóza skôr. Nemuselo sa to stať,“ tvrdí.
<h2>Dolu z&nbsp;15. poschodia</h2>
A&nbsp;na záver prípad ruskej džudistky Jeleny Ivaščenkovej. Trojnásobnú medailistku z&nbsp;MS a&nbsp;štvornásobnú majsterku Európy v&nbsp;kategórii do 78 kilogramov zlomila prehra z&nbsp;olympiády v&nbsp;Londýne 2012. Kubánku Ortizovú dovtedy na tatami zdolávala, no pod piatimi kruhmi v&nbsp;Londýne jej to súperka vo štvrťfinále odplatila a&nbsp;favorizovaná Ivaščenková zostala bez medaily. Na súťaži, kde mala dokázať svoju silu, pohorela.
Nikomu vtedy nenapadlo, aký veľký vplyv to na 28-ročnú džudistku z&nbsp;Omska bude mať. Ustavične sa neúspechom zhrýzala, až sa to skončilo tragicky. Ivaščenková v&nbsp;júni 2013 v&nbsp;Ťumeni vyskočila z&nbsp;15. poschodia domu, kde bývala.
<h3><a href="https://plus7dni.pluska.sk/gal/zahranicie/vzdali-boj-boli-mlade-krasne-aj-uspesne-potom-siahli-zivot" target="_blank" rel="noopener">FOTO v GALÉRII</a></h3>
S&nbsp;listom na rozlúčku, v&nbsp;ktorom žiadala, aby nikoho z&nbsp;jej smrti nevinili. Ktovie, možno bola spúšťačom tragédie aj nešťastná láska. Jelena sa vraj mala vydávať, no ženích si to na poslednú chvíľu rozmyslel. Spomínala sa údajne aj možná vražda, no polícia sa k&nbsp;žiadnym dôkazom nedopracovala.

Vzdali boj: Boli mladé, krásne aj úspešné a potom si siahli na život

Výber pre vás