Jana Čavojská

Najväčší utečenecký tábor na európskom kontinente, Moria na gréckom ostrove Lesbos, zhorel do tla v noci z 8. na 9. septembra. Utečenci, ktorí v ňom bývali, ho zvykli nazývať peklom na zemi.

Kapacitu tritisíc ľudí prekročil koncom minulého roka takmer sedemnásobne. Väčšina jeho obyvateľov nebývala v organizovanej časti tábora, ale v stanoch na okolitých kopcoch. Otrasné hygienické podmienky sa po vypuknutí pandémie koronavírusu stali doslova rizikom. Opakovane na ne upozorňovali medzinárodné humanitárne organizácie ako Amnesty International, Human Rights Watch či Lekári bez hraníc.

Začiatkom septembra mal prvý obyvateľ Morie pozitívny test na covid-19. O pár dní ich už bolo tridsaťpäť. Určite len vrchol ľadovca.

Prílev utečencov a migrantov na ostrov spôsoboval nevôľu u miestnych ľudí. Od júna poslali úrady na pevninu asi sedemtisíc obyvateľov tábora. Buď ich ako úspešných žiadateľov o azyl nechali na ulici bez akejkoľvek podpory alebo ich relokovali do iných táborov. Zvyšných takmer trinásťtisíc obyvateľov tábora zostalo po požiari bez akejkoľvek strechy nad hlavou.

Prespávajú popri cestách a na parkoviskách. Grécke úrady sa zatiaľ nepokúsili situáciu reálne riešiť napríklad dodávkami vody, jedla alebo poskytovaním nevyhnutnej zdravotnej starostlivosti. Polícia akurát blokuje cesty, aby sa utečenci a migranti nedostali do hlavného mesta ostrova, Mytilini, a dokonca používa slzný plyn proti už aj tak traumatizovaným ľuďom. Cesty blokujú aj miestni ľudia. Nenechajú prejsť ľudí z mimovládnych organizácií, ktorí chcú utečencom priniesť jedlo. Na pevninu previezli úrady len štyristo maloletých bez sprievodu. Nemecko, Francúzsko a ďalších osem krajín Európskej únie sa dohodlo, že ich príjme. Asi netreba dodávať, že Slovensko medzi nimi nie je.

Napríklad rakúsky kancelár Sebastian Kurz vyhlásil, že "ak podľahneme tomuto tlaku, riskujeme, že urobíme rovnakú chybu ako v roku 2015". Vtedy podľa neho hrôzostrašné fotografie z vlakovej stanice v Budapešti výrazne prispeli k otvoreniu hraníc utečencom. Rakúsko však tento rok prijalo 3 700 maloletých na úteku.

„Dúfali sme, že Európa nám dá šancu žiť v&nbsp;mieri. Namiesto toho nás zatvorili do Morie s&nbsp;jej nevyhovujúcimi podmienkami. Teraz spíme v&nbsp;prachu na zemi pod holým nebom a&nbsp;nemáme sa ani čím prikryť. Naše deti už dlhšie takéto podmienky nevydržia,“ povedal Ali, člen dobrovoľníckeho sýrskeho zoskupenia Moria White Helmets, ktoré v&nbsp;tábore pomáhalo s&nbsp;hygienickými opatreniami na zamedzenie šírenia koronavírusu. „Niektorí z&nbsp;nás nejedli už niekoľko dní. Sme hladní, nemáme vodu na pitie a&nbsp;umývanie. Ľudia sú ešte stále špinaví od popola z&nbsp;požiaru, lebo sa nemajú ako umyť. Zranení, ktorí potrebujú lekárske ošetrenie, iba trpia. Trpia aj naše deti. Medzi nami sú aj ľudia s&nbsp;ochorením covid-19... Teraz už len čakáme na smrť. Od hladu, chorôb alebo samovraždou. Nemáme nič, len chlad nocí a&nbsp;horúčavu dní.“

Poľská novinárka Magdalena Grzymkowska, ktorá je práve na ostrove, opisuje situáciu ako dramatickú. „Ľudia kempujú na ulici. Sú tu starí aj rodiny s&nbsp;deťmi, najmladšie, ktoré som videla, malo desať dní. Prístupovú cestu k&nbsp;táboru stráži z&nbsp;oboch strán policajný kordón. Gréci a&nbsp;ľudia s&nbsp;európskymi črtami sa však môžu pohybovať voľne. Len utečenci nesmú túto oblasť opustiť. Na tomto úseku cesty sú zatvorené všetky obchody a&nbsp;čerpacie stanice. Na uliciach sa vraj objavujú pravicoví extrémisti. Z&nbsp;áut a&nbsp;motoriek útočia na ľudí s&nbsp;tmavšou farbou pleti.“

Zhorelo peklo - a čo ďalej: Po požiari utečeneckého tábora Moria zostali na ulici tisícky ľudí

Výber pre vás