Ján Slovák fotografuje divočinu: Viac ako 700 vlkov naša príroda neunesie, protirečí aktivistom

Nebyť lesníkov, aktívisti nemajú čo robiť: Fotograf prírody svojimi slovami dráždi ochranárov

Nechce, aby dopadli ako medvede: Lesník Ján Slovák tvrdí, že celoročná ochrana vlka je zbytočná

Držiteľ výročnej ceny Literárneho fondu Slovenskej republiky za žurnalistiku, získal tiež prémiu Literárneho fondu Slovenskej republiky za žurnalistiku. V priebehu ôsmich rokoch štyrikrát vyhral súťaž Slovenského syndikátu novinárov, dvakrát bol vo finále Európskej súťaže novinárov. Na konte má jedno druhé miesto v súťaži fotoreportérov v Česku a prvú cenu v súťaži Czechtourism o Moravskoslezskom kraji. Mesto Liptovský Mikuláš mu pri príležitosti 25. rokov vzniku hudobnej skupiny Ploštín Punk udelilo výročnú cenu za prínos v kultúrnej oblasti a na hudobnej scéne, za šírenie dobrého mena mesta na Slovensku i v zahraničí. Pesničkár, autor viac ako sedemdesiatich textov a hudby, štyri autorské CD. Najradšej má ľudské príbehy, vie, že každý je neopakovateľný.

Ján Dzúr

Z domu dovidel na južnú stranu Poľany a&nbsp;čím bol starší, tým viac ho táto vyhasnutá kužeľovitá sopka lákala. Napokon sa ako prvý z&nbsp;rodiny stal lesníkom. No až na strednej a&nbsp;vysokej škole zistil, že súčasťou prírody nie sú len zvieratá, rastliny, potoky či stromy, ale najmä prepletená sieť vzájomných vzťahov medzi nimi navzájom a&nbsp;činnosťou človeka. „Uvedomil som si, že spoločnosť takmer nič nevie o&nbsp;histórii slovenského lesníctva, vďaka ktorému dnes naša krajina nevyzerá ako Anglicko. V&nbsp;stredoveku totiž po banskej činnosti ostali u&nbsp;nás namiesto bukov a&nbsp;jedlí iba holé pustiny. Naši predkovia na ne cielene vysadili sadenice lesných drevín. Preto dnes máme na štyridsiatich percentách nášho územia lesy,“ prízvukuje Ján Slovák.

Lesník, ekológ a&nbsp;fotograf divokej prírody sa zameriava na divožijúce zvieratá. V&nbsp;posledných rokoch to boli prevažne asi najmýtickejšie karpatské zvieratá medveď hnedý a&nbsp;vlk dravý. „Väčšina ostrých a&nbsp;dokonalých fotografií vlka vznikla v&nbsp;zoologickej záhrade alebo v&nbsp;oplotených ohradách v&nbsp;Bavorskom lese v&nbsp;Nemecku, prípadne v&nbsp;Poľsku. Ja fotografujem ,wildlife‘, vo voľnej prírode. Hodnotný záber z&nbsp;nej je najmä o&nbsp;šťastí, ktoré mi divočina dopraje. Sú ľudia, ktorí celý svoj život trávia v&nbsp;krajine a&nbsp;nikdy nevideli ani len vlčí tieň,“ pripomína inžinier Slovák. Za šelmami nachodil na Poľane nespočetne kilometrov. Pripravili mu množstvo sklamania, ale aj obrovské zadosťučinenie.

V&nbsp;poverách a&nbsp;bájkach je vlk démonické zviera, ktoré ľuďom naháňalo strach. Netreba však okolo neho vytvárať zbytočné mýty, je to divý mäsožravec, ktorý sa len usiluje o&nbsp;prežitie. Keďže je inteligentný, k&nbsp;potrave sa chce dostať čo najjednoduchšie. „V&nbsp;kapitalizme, ktorý pri svojom nástupe kvôli ziskom zmietol všetko, čo mu stálo v&nbsp;ceste, sa prirodzené prostredie zúžilo najviac pre veľké mäsožravce. My sme si časť prírody dokázali uchovať a&nbsp;ešte sme ju aj zveľadili. Vlk v&nbsp;nej po celý čas ostal. Dnes nám tí, čo ho vyhubili, chcú diktovať, koľko ich máme mať,“ krúti hlavou lesník.

Vlkov na Slovensku je približne 700, po narodení mláďat sa tento počet zvyšuje. Svorku, ktorá má obvykle štyroch až siedmich jedincov, vedie dominantný pár alebo alfa vlčica. Veľkosť rodiny je dôležitá kvôli obhajobe veľkos­ti územia a&nbsp;nedostatku potravy. Niektoré mláďatá v&nbsp;nej ostanú, iné sa vyberú vlastnou cestou. Ako majstri prežitia sa vlky okrem Karpát opäť nenápadne vracajú aj do iných pohorí. Európsku krajinu si však už človek pretvoril na svoj obraz. U&nbsp;nás je každý kilometer dedina, za ňou družstvo a&nbsp;všade samé ploty, na diaľniciach chýbajú koridory pre zver. Ľahké to však šelmy nemajú ani v&nbsp;divočine. Ľudia do nej chodia na výlety, zvieratá majú čoraz menej tichých miest pre svoj pokojný život.

„Pokiaľ ide o&nbsp;početnosť vlka, naše územie je ním naplnené. Vhodné prostredie pre túto šelmu predstavujú horské oblasti stredného Slovenska a&nbsp;celá severná hornatá hranica našej krajiny. Neviem si predstaviť, že by behala po lúkach kdesi okolo Šurian,“ podotýka náš sprievodca. Vlk je mäsožravec, denne môže prejsť desiatky kilometrov. Jeho potravou sú diviaky, srnčia zver, najmä však jelene. Nie je to tak, že sa hneď stanú korisťou svorky, úspešný je možno jeden z&nbsp;desiatich pokusov. Aj silného a&nbsp;zdravého jeleňa vlky uštvú, dohryzú do slabín a&nbsp;nôh a&nbsp;strhnú. Nažerú sa do prasknutia a&nbsp;z&nbsp;miesta úspešného lovu sa nemusia pohnúť aj päť-šesť dní. Potom začnú premýšľať nad ďalším honom.

Zver nie je hlúpa a&nbsp;po strese, ktorý po ataku šeliem v&nbsp;prírode vznikol, je obozretná. Po úspešnom útoku na korisť sa preto svorka v&nbsp;rámci svojho teritória presúva do inej doliny. „Aktivisti radi opakujú, že vlk reguluje stav raticovej zveri. Ak ich je 700 a&nbsp;raticovej zveri sú státisíce, koľko by muselo byť vlkov, aby ich stavy znížili? Zvýšené stavy srncov a&nbsp;jeleňov sú aj tam, kde vlky nikdy neboli. Preto je človek ako etický poľovník nezastupiteľný v&nbsp;ich manažmente,“ podotýka Slovák. Je tu tiež teória, že vlky si vyberajú len staré a&nbsp;slabšie jedince. Je to možno jeden prípad z&nbsp;desiatich úspešných lovov.

Vlk u&nbsp;nás už nie je celoročne chránený. Lovnou zverou sa stal od začiatku tohto roka do 15. januára. A&nbsp;preto aktivisti začali biť na poplach. Niektorí tvrdili, že Slovensko môže o&nbsp;karpatského vlka prísť úplne. „To sú naivné predstavy, nikto tu nejde vlky vybiť. Poľovníci ich zastrelili 23, teda asi tretinu stanovenej kvóty. Je to len maličké percento z&nbsp;celkového stavu vlčej populácie, kde k&nbsp;700 dospelým jedincom predpokladáme ročný prírastok 300 mladých jedincov. Podľa mňa nebola vôbec potrebná jeho celoročná ochrana,“ vraví inžinier Slovák. Ak budeme precitlivení, môže sa nám stať to, čo s&nbsp;medveďmi. Začnú zliezať do záhrad a&nbsp;dedín. Dostanú sa do kontaktu so psami a&nbsp;uhynú na choroby, proti ktorým nie sú odolní. A&nbsp;čo je najhoršie, zvyknú si na človeka, stratia plachosť a&nbsp;už to nebudú divé zvieratá.

„Vlk vie, že kedysi sme boli lovci a&nbsp;odnepamäti sme jeho prirodzený nepriateľ. Pudovo sa nás bojí, vyhýba sa nám. Rovnako poľovníctvo je tu oddávna. No kým aktivisti vznikli s&nbsp;príchodom fondov, odkiaľ môžu čerpať peniaze, poľovníci boli ochrancami prírody dávno pred nimi. Zachránili napríklad medveďa hnedého, ktorý bol na konci prvej svetovej vojny u&nbsp;nás na okraji vyhynutia. Pred sto rokmi ich u&nbsp;nás ostalo dvadsať,“ presviedča nás Podpoľanec. Krajinu dnes podľa neho nemôžeme chrániť tak, že si z&nbsp;nej vyberieme jedno zviera či rastlinu. Musí nám na nej záležať ako na celku.

„Vlk je nedôverčivý, opatrný, nedá sa ľahko oklamať. Jeden rok som ho vídal každý mesiac. Inokedy dlho-dlho nič. Napriek tomu som naň nezanevrel,“ usmeje sa Ján Slovák. Namiesto pušky nosí do lesa fotoaparát. Najkrajší zážitok má z&nbsp;búdy, ktorú si nachystal na fotenie orlov. Vybral sa do nej v&nbsp;zime a&nbsp;čosi mu nahováralo, nech v&nbsp;nej prespí. Zababušil sa od hlavy po päty, no celú noc aj tak drkotal zubami. Odmenou mu bol pohľad na vlčicu, ktorá niekoľko minút nedôverčivo pobehovala popred jeho objektív.

Inokedy sa vybral v&nbsp;lete na podpolianske lúky fotiť divé mačky. Na obed polihoval v&nbsp;tráve, náhodou sa otočil a&nbsp;sto metrov od seba uvidel vlka. Zviera zbehlo do húštin, no neskôr ešte prebehlo cez pasienok a&nbsp;poskytlo lesníkovi pastvu pre oči. „Ak zacíti potravu medveď, už ho nič nezastaví. Nepozerá sa napravo, naľavo, musí ju dostať. Vlk, keď sa mu zdá niečo podozrivé, radšej ostane hladný, ako keby sa mal vystaviť nebezpečenstvu,“ porovnáva fotograf. Jeho snom je zachytiť svorku vlkov, ktorá atakuje kapitálneho jeleňa.

„Keby mi to vyšlo, fotografické šťastie by som si vyčerpal do konca života. Naša krajina, žiaľ, neposkytuje také nekonečné voľné výhľady ako Kanada či Rusko. V&nbsp;hustých karpatských lesoch sa vlky menia na miznúce tiene. No idem za svojím snom a&nbsp;už som sa k&nbsp;nemu priblížil. Podľa stôp a&nbsp;krvi v&nbsp;snehu som vyčítal, ako vlky jeleňa naháňali a&nbsp;hrýzli. Napokon ho obkľúčili a&nbsp;on potom už len stál a&nbsp;čakal na svoj koniec. Je to kruté, ale život v&nbsp;divočine je taký,“ uzatvára Ján Slovák.

Vlky zohrávajú dôležitú úlohu v&nbsp;mnohých kultúrach, mýtoch a&nbsp;legendách. V&nbsp;niektorých ich vnímajú ako symbol sily, v&nbsp;iných ako hrozivé bytosti.
Svorka funguje ako rodina, kde si členovia pomáhajú pri love, starostlivosti o&nbsp;mláďatá a&nbsp;ochrane teritória. Dominantný pár často ostáva spolu po celý život.
Sú výborní bežci, dokážu bežať rýchlosťou až 60 kilometrov za hodinu na krátke vzdialenosti.
Komunikujú zavýjaním, vrčaním, štekotom, pohybmi tela a&nbsp;výrazmi tváre. Zavýjanie slúži na zvolanie svorky, označenie teritória alebo na kontakt s&nbsp;inými vlkmi na veľké vzdialenosti.
Majú približne stokrát citlivejší čuch ako človek. Majú dvojvrstvovú srsť, ktorá ich chráni pred chladom. Hustá podsada a&nbsp;hrubé vonkajšie chlpy ich udržia v&nbsp;teple aj v&nbsp;arktických podmienkach. Vlk v&nbsp;divočine sa dožije len piatich-šiestich rokov, tretina mláďat uhynie.

Vedeli ste?

Pri získavaní potravy vlk útočí aj na zvernice či ovčie stáda, pri ataku na jahňatá učia staršie jedince mláďatá loviť. Je to jednoduchšie ako v&nbsp;prírode, nech je salaš akokoľvek dobre chránený. Vždy si v&nbsp;ňom nájdu slabinu, ktorú využijú. „Žiadny bača nebude chovať 25 psov a&nbsp;kupovať si ploty za tisíce eur. To by musel mlieko predávať desaťkrát tak draho,“ pokračuje náš spoločník. „Človek je súčasť prírody, jej zdroje mu oddávna zabezpečujú prežitie a&nbsp;blahobyt. Aby sme my na horských lúkach aj v&nbsp;týchto časoch udržali baču s&nbsp;ovcami, musíme mu s&nbsp;reguláciou vlkov pomôcť. Musí vedieť, že keď sa od rána do večera morduje a&nbsp;ide na maličký zisk, bude mať jeho práca zmysel. A&nbsp;nebude rozčarovaný z&nbsp;toho, že sa ľudia nezastanú jeho, ale vlka,“ uzatvára inžinier Slovák.

Priniesla nám blahobyt

Vzdelaní lesníci ako Ján Slovák od čias Márie Terézie formovali naše lesy. Tie po ťažbe vzácnych kovov ostali v&nbsp;troskách, zachránil ich len objav uhlia a&nbsp;státisíce sadeníc. Príroda však zažíva veľkú zmenu. „Pred tridsiatimi-štyridsiatimi rokmi sme nepoznali suchá trvajúce mesiace. Teraz zažívame horúce letá, a&nbsp;keď príde búrka, vodu nevpije pôda, ale zletí po jej povrchu. V&nbsp;januári bývali na Poľane metre snehu, teraz je len poprašok. Stromy v&nbsp;čase, keď majú najviac rásť, sa nerozvíjajú, sú len v&nbsp;akomsi úspornom režime,“ pozrie sa okolo seba Ján Slovák.

Zažívame zmenu

POZRITE SI V GALÉRII ZÁBERY JÁNA SLOVÁKA Z NAŠEJ DIVOČINY I SNÍMKY OĽGY, KTORÁ SNÍMA KROTKÉ ŠELMY

Ján Slovák fotografuje divočinu: Viac ako 700 vlkov naša príroda neunesie, protirečí aktivistom

Autor článku

Ján Dzúr

Výber pre vás

Ján Slovák fotografuje divočinu: Viac ako 700 vlkov naša príroda neunesie, protirečí aktivistom

Autor článku

Ján Dzúr

Súvisiace články

Nechcú pri hlave pištoľ: Paulo a Oľga ostali na Spiši kvôli pocitu bezpečia, od včera sú v šoku

Vybrali sa do víchrice: Horská služba zachraňovala turistov. Muž zomrel, žene pomohol zázrak

Margaréta súťaží v pomalom fajčení fajky: Keď sa chlapom nedarí, vyhovárajú sa na tabak, tvrdí

Pil, fetoval, kradol a spával na ulici: Na opiátoch závislý Peter dnes vyrába vianočné darčeky

Dopravná policajtka z Bratislavy sa vyzliekla do bikín: Muži sa pýtajú, kde ich Dagmar zastaví

Výber pre vás