Dušan Valent

Výskum medzinárodného tímu odborníkov priniesol definitívnu odpoveď, ako starovekí Egypťania transportovali stavebný materiál na stavbu pyramíd. A&nbsp;zároveň vysvetlil, prečo stavali tieto monumentálne hrobky presne tam, kde ich dnes nachádzame.

Väčšinu kameňa na stavbu pyramíd ťažili Egypťania v&nbsp;neďalekých kameňolomoch, ktoré sú dodnes miestami zachované. Keď­že v&nbsp;Gíze a&nbsp;okolí našli len hrubozrnný vápenec „škaredý“ na pohľad, na vonkajší obklad pyramíd dovážali jemný, mliečnobiely z&nbsp;neďalekého lomu v&nbsp;Ture. A&nbsp;žulu na niektoré iné, ale rovnako dobre viditeľné časti týchto stavieb dokonca až z&nbsp;Asuánu v&nbsp;južnom Egypte. Transport bremien s&nbsp;hmotnosťou stoviek ton po Níle zachytávajú staroveké vyobrazenia i&nbsp;písomné záznamy vrátane „denníka“ úradníka Merera, ktorý sa podieľal na výstavbe najslávnejšej Cheopsovej pyramídy. Vyobrazenia ani písomnosti však neodpovedajú na otázku, ako presne sa tento materiál dostal z&nbsp;Nílu k&nbsp;pyramídam vzdialeným približne kilometer.

Niektorí výskumníci navrhli existenciu zaniknutých ramien Nílu alebo umelých kanálov, ktoré umožnili doplaviť stavebný materiál priamo k&nbsp;pyramídam. Tieto predpoklady nedávno overil tím výskumníkov, ktorých viedla geologička Eman Ghoneim zo Severokarolínskej univerzity vo Wilmingtone. Vedkyňa a&nbsp;jej kolegovia využili satelitné zábery krajiny, ktoré porovnávali so starovekými mapami a&nbsp;s&nbsp;dátami z&nbsp;archeologických nálezísk, aby v&nbsp;širšom okolí Nílu hľadali možné zvyšky zaniknutého ramena tejto rieky. 

Ako s&nbsp;kolegami informuje vo vedeckom časopise Communications Earth &amp; Environment, geofyzikálnymi metódami a&nbsp;výskumom vrtných jadier sa napokon podarilo potvrdiť existenciu zaniknutého riečneho ramena dlhého 64 kilometrov, nakoniec pochovaného púšťou alebo poľnohospodárskou pôdou. Výskumníci ho nazvali Ahramat, čo v&nbsp;arabčine znamená „pyramídy“, pretože v&nbsp;jeho bezprostrednej blízkosti leží 31 monumentálnych hrobiek vrátane tých najslávnejších v&nbsp;Gíze.

Tento reťazec 31 pyramíd dnes leží na nehostinnom okraji púšte. „Archeológovia dlho predpokladali, že starovekí Egypťania transportovali stavebný materiál na stavbu pyramíd po vode, ale nikdy si neboli istí miestom, tvarom a&nbsp;rozmermi tohto vodného toku ani jeho blízkosťou k&nbsp;samotným pyramídam,“ hovorí Eman Ghoneim. „Radar nám poskytol unikátnu schopnosť nazrieť pod púštny piesok a&nbsp;odhalil skryté krajinné prvky vrátane pochovaných riek a&nbsp;starovekých stavieb.“ Vedkyňa dodáva, že mnohé z&nbsp;reťazca 31 pyramíd, ktoré sa tiahnu pozdĺž ramena, vykazujú akési vyvýšené cesty vedúce k&nbsp;tomuto zaniknutému toku, čo len potvrdzuje jeho niekdajšiu dôležitosť.

Toto kedysi mohutné riečne rameno sa podľa Ghoneimovej začalo urýchlene presúvať a&nbsp;vypĺňať usadeninami po silnom suchu pred 4 200 rokmi. „Predtým však Níl zohrával kľúčovú rolu v&nbsp;dovoze obrovského stavebného materiálu, ale aj ľudí potrebných na stavbu pyramíd,“ dodáva geologička. Práve rieka bola po­dľa nej príčinou, prečo sa v&nbsp;priebehu egyptskej histórie pyramídy stavali na odlišných miestach. „Riečne rameno sa časom presúvalo a&nbsp;menil sa aj objem vody, ktorá ním tiekla,“ vysvetľuje. „Z&nbsp;tohto dôvodu sa králi štvrtej dynastie rozhodovali pre odlišné miesta na umiestnenie svojich pohrebných monumentov ako králi dvanástej dynastie.“ Na záver pripomína, že zistenia jej tímu sú podľa nej „pripomienkou, ako výrazne geografia a&nbsp;klíma v&nbsp;staroveku podmieňovali ľudské správanie vrátane stavby pyramíd“.

<a rel="noopener" href="https://plus7dni.pluska.sk/gal/veda-a-zdravie/zahada-pyramid-vyriesena-hadajte-co-starym-egyptanom-pri-ich-stavbe-pomahalo" target="_blank">Viac FOTO egyptských pyramíd si pozrite v GALÉRII</a>

Záhada pyramíd vyriešená: Hádajte, čo starým Egypťanom pri ich stavbe pomáhalo

Výber pre vás

Záhada pyramíd vyriešená: Hádajte, čo starým Egypťanom pri ich stavbe pomáhalo

Súvisiace články

Veľkolepé dobrodružstvo: Po víťazstve, ktoré im prehralo vojnu, sa návrat domov zdal nemožný

Šokujúci výskum: Za horšie známky študentov môže aj ich meno. Učitelia sú neobjektívni

Premyslený podvod? Výskum ohýbal dáta, aby ženy prezentoval ako lovkyne

Vedci neverili vlastnému výskumu: Slony sa lúčili so zosnulým nevídaným spôsobom

Ste trochu grázel? Všímajte si empatických ľudí, vo vašej hlave sa začnú diať zvláštne veci

Výber pre vás