Filip Szórád

Sulíkovci opustili začiatkom júla vládny štvorlístok, vypovedali koaličnú zmluvu a žiadajú vytvorenie novej. Jej alfou a omegou má byť odstavenie Igora Matoviča z kresla ministra financií a jeho definitívny odchod z vlády. Premiérovi Eduardovi Hegerovi dali na rozhodnutie čas do konca leta. To, samozrejme, neakceptovalo hnutie OĽaNO na čele s Matovičom, ktoré odchod šéfa strany kategoricky odmieta. Popri rokovaniach Hegera so Sulíkom, vymieňaní poštovej korešpondencie na sociálnych sieťach a ďalších pozičných hrách sa tak začína čoraz hlasnejšie hovoriť o vláde bez SaS. Ak by takáto trojčlenná vláda získala väčšinu v parlamente z radov nezaradených poslancov, otázkou by bolo už len obsadenie prázdnych postov po liberáloch. A to je jedna z kľúčových vecí, ktorá sa popri rokovaniach so Sulíkom začína v koaličných kruhoch riešiť.

Nejakí náhradníci sa v&nbsp;politike podľa odborníka vždy nájdu. „Predpokladám, že určite by niekoho našli. Nemusíme sa tváriť, že jedna strana je vyslovene nenahraditeľná. Či to budú adekvátne osobnosti, samozrejme, nevieme povedať. Je možnosť, že by tri koaličné strany oslovili ľudí z&nbsp;prostredia mimo politickej sféry, ktorí nepôsobia ani v&nbsp;straníckych štruktúrach. Mohli by pokojne siahnuť aj po nestraníckych bezpartajných odborníkoch,“ približuje politológ Juraj Marušiak s&nbsp;tým, že by to nebolo prvý ani posledný raz. „Strana OĽaNO má 48 členov v&nbsp;parlamente. Tak, ako dokázalo OĽaNO obsadiť funkcie prednostov okresných úradov, tak by dokázalo obsadiť funkcie ministrov.“

Zvláštnym úkazom je, že rokovania o&nbsp;prípadnej budúcej novej koaličnej zmluve nevedú lídri strán, ale premiér Heger s&nbsp;ministrom hospodárstva. „O&nbsp;koaličných zmluvách rokujú zásadne predsedovia koaličných strán. Sulík sa snaží akoby preformátovať vedenie OĽaNO. Adresuje listy a&nbsp;požiadavky premiérovi a&nbsp;nie predsedovi strany, ktorému by to patrilo,“ hodnotí politológ Branislav Dolný. Jednostranný tlak zo strany SaS, aby odišiel Matovič z&nbsp;vlády, je podľa ďalšieho experta na politiku za hranou. „Nemusíme fandiť OĽaNO, ale v&nbsp;takomto prípade je to požiadavka, ktorá je neakceptovateľná aj z&nbsp;hľadiska politickej dôstojnosti OĽaNO. Nechať si nadiktovať, čo majú urobiť, od inej koaličnej strany, ktorá má menšiu podporu v&nbsp;parlamente. A&nbsp;z&nbsp;tohto pohľadu je požiadavka preexponovaná zo strany SaS,“ myslí si analytik Tomáš Koziak.

To pridáva na pravdepodobnosti scenáru, že liberáli nakoniec opustia vládu a&nbsp;zvyšok koalície si rozdelí ich rezorty. „Myslím si, že je malá šanca, že koalícia bude pokračovať v&nbsp;aktuálnom zložení, ba takmer nulová. Sú tam nezlučiteľné postoje. Je jasné, že SaS odíde z&nbsp;vlády, možno už skôr než prvého septembra. To je jasné už dnes,“ hovorí otvorene politológ Grigorij Mesežnikov. To by otvorilo cestu pre nových šéfov rezortov hospodárstva, školstva, spravodlivosti a&nbsp;zahraničných vecí. Kto by mohol obsadiť tieto pozície?

Toho, kto obsadí miesto Richarda Sulíka, by potenciálna budúca trojkoalícia pravdepodobne začala zrejme hľadať vo vlastných radoch. A tu by mohli nastať komplikácie. „Problém je ten, že samotné strany nemajú veľa ľudí. Ťažko vidieť na prvý pohľad nejakých nástupcov, že by tam boli dvaja, traja ľudia hneď pripravení preberať posty,“ upozorňuje Dolný. V takom prípade by pravdepodobne nazreli do poslaneckých lavíc v národnej rade. „Predseda hospodárskeho výboru Peter Kremský mi napadne ako prvý, keby už mal niekto z OĽaNO zasadnúť na pozíciu šéfa rezortu hospodárstva. Je to človek, ktorý sa vyzná v problematike, má k tomu blízko a má aj nejakú pozíciu v rámci strany. Aj sa k tomu pravidelne vyjadruje v médiách,“ dodáva odborník, ktorý vidí ďalších kandidátov na uvoľnený post po Sulíkovi v štátnych tajomníkoch ministerstiev.

„Prípadne by si tam mohli ešte nechať štátneho tajomníka ministerstva financií Marcela Klimeka. Všeličo je možné, do úvahy by prichádzali rôzne šachy.“ Klimek by v&nbsp;prípade tejto alternatívy opustil Matovičovo ministerstvo a&nbsp;v&nbsp;rezorte hospodárstva by sa z&nbsp;tajomníka stal ministrom.

Politológ Jozef Lenč zdôrazňuje, že v&nbsp;úvahách o&nbsp;obsadení uvoľnených postov po saskároch by zohrala dôležitú úlohu dohoda medzi zvyšnými koaličnými stranami. A&nbsp;tomu by sa následne prispôsobila personálna politika. „Dnes nevieme, ktorá strana získa ktorý post, a&nbsp;nevieme ani kľúč prerozdeľovania. Či to bude 2 + 2, že iba OĽaNO a&nbsp;Sme rodina dostanú ministerstvá, alebo to bude 2 + 1 + 1, že aj strana Za ľudí niečo získa, alebo to bude 3 + 1 a&nbsp;Remišová nebude mať nič,“ uviedol Lenč.

Ako kandidáta OĽaNO za súčasného šéfa rezortu hospodárstva vidí najskôr šéfa hospodárskeho výboru parlamentu Petra Kremského. „To vychádza ako logický variant. Sme rodina môže mať o&nbsp;to ministerstvo záujem tiež, pretože to je výnosný rezort a&nbsp;mohli by nominovať napríklad poslanca Miloša Svrčeka.“ Na celkom iný variant riešenia náhrady Sulíka poukázal Marušiak. „Pokojne môže výkon funkcie nejakého ministra prevziať iný člen vlády. Riadil by prechodné obdobie aj viac rezortov. Prečo by napríklad nemohol hoci aj Eduard Heger prevziať dočasne funkciu ministra hospodárstva?“ dáva si rečnícku otázku odborník.

Rezort, ktorý opanoval Ivan Korčok, by sa podľa odborníkov obsadzoval niekým iným najťažšie. V prípade vlastných kádrov by to bol veľmi komplikovaný proces výberu. „Pri minulej kríze sa hovorilo o poslancovi Tomášovi Valáškovi, ale ten teraz neprichádza do úvahy. Prípadne by opäť hľadali nejakého kariérneho diplomata,“ hovorí Dolný a dodáva, že takýmto spôsobom sa obsadzuje post ministra zahraničia dlhodobo bez ohľadu na to, aká vláda je pri kormidle. „Keď nikto nie je, vždy sa dá obrátiť na nejakého človeka z ministerstva alebo diplomata, ktorého nikto doteraz nepozná.“

Ako najproblematickejší hodnotí rezort zahraničných vecí aj Lenč. „Buď sa budú obzerať po nejakých kariérnych diplomatoch, no ak by to chceli dať niekomu straníckemu, možno by to mohol byť niekto zo zahraničného výboru alebo výboru pre európske záležitosti. Ak by to chcelo hnutie Sme rodina, nevlastný brat pána Borisa Kollára Ľudovít Goga by mohol byť kandidátom.“ Goga je členom výboru pre európske záležitosti, ale aj vedúcim stálej delegácie národnej rady v&nbsp;parlamentnom zhromaždení NATO.

Tandem Korčok - Klus však podľa Koziaka nie je celkom nahraditeľný. „Neviem, kde by OĽaNO, Sme rodina alebo Za ľudí našli človeka, ktorý by mal kapacity riadiť tento rezort. V&nbsp;ňom treba špičkového odborníka, uznávaného človeka, ktorý medzinárodné vzťahy pozná a&nbsp;rozumie im,“ uviedol politológ, podľa ktorého je najreálnejší variant angažovanie kariérneho diplomata.

V Kolíkovej rezorte by sa po jej demisii mohlo niečo ujsť aj jej bývalej strane Za ľudí, ktorú opustila minulý rok s viacerými poslancami po konflikte s predsedníčkou Veronikou Remišovou. OĽaNO a Sme rodina by si takýmto ťahom zaistili podporu zvyšku strany vicepremiérky v národnej rade. „Ak sa rozhodnú, že chcú dať niečo aj strane Za ľudí, tak ministerstvo spravodlivosti by tým niečím mohlo byť. Keď sa Juraj Šeliga zdráhal byť podpredsedom parlamentu, možno sa nebude zdráhať byť ministrom,“ myslí si Lenč. Tu do úvahy vstupuje faktor návratu Márie Kolíkovej do poslaneckých lavíc, kam by sa po demisii presunula z vlády. Tak by nahradila niekoho zo strany Za ľudí. Zo štyroch poslancov, ktorých má Remišová v parlamente, by zostali traja.

Vymenovaním Šeligu do vlády by si mohla bývalá strana Andreja Kisku udržať počet troch mandátov a&nbsp;získať kreslo ministra. „Keď odíde Mária Kolíková z&nbsp;ministerstva, veľmi pravdepodobne z&nbsp;parlamentu odíde jedna z&nbsp;podporovateliek Remišovej, pani poslankyňa Pivková. Ak by Šeliga odišiel do exekutívnej funkcie, tá by sa mala vrátiť do poslaneckých lavíc namiesto neho. To by teda nemusel byť problém,“ predpovedal možný scenár Lenč. Jeho kolega však upozorňuje, že rozhodujúci by bol postoj Juraja Šeligu, ktorý sa už viackrát dostal do konfliktu s&nbsp;Matovičom. Naposledy kritizoval napríklad prelomenie veta prezidentky pri takzvanom zákone o&nbsp;pomoci pre rodiny. „Otázne je, či by on s&nbsp;takýmto priehľadným ťahom súhlasil. Ľudí, ktorých by mohli povolať, tam veľa nie je. Má to svoju logiku a&nbsp;dáva to zmysel. Otázne je, či by dávalo zmysel jemu byť v&nbsp;takej zostave,“ zamyslel sa Dolný. „Bola by výhoda, že za Šeligu by nastúpila náhradníčka, ktorá je lojálna Remišovej. Aj to by bolo plus.“

V prípade odchodu liberálov z vlády by sa musel z funkcie porúčať aj bývalý vizážista a kaderník celebrít, súčasný šéf rezortu školstva Branislav Grö­hling. Pri hľadaní jeho nástupcu by mohla nastať zhoda medzi Igorom Matovičom a Borisom Kollárom. „Veľmi jednoducho sa javí školstvo. Myslím si, že Richard Vašečka z Obyčajných ľudí a nezávislých osobností by veľmi rád chcel byť ministrom. A keď konzervatívne krídlo dostane nejaké ministerstvo, poteší ich to a problém s tým nebude mať ani Sme rodina, ani nikto z konzervatívcov vo vláde,“ uvažuje Lenč.

Dopĺňa, že Obyčajní ľudia a&nbsp;nezávislé osobnosti by mohli vytiahnuť zajaca z&nbsp;klobúka aj v&nbsp;podobe svojich odborných kádrov v&nbsp;parlamente. „Pri školstve by sa dalo uvažovať aj o&nbsp;telocvikároch ako Jožo Pročko. No do úvahy by prichádzal napríklad aj predseda klubu OĽaNO Michal Šipoš. No Vašečka by pre mňa pripadal stále ako najpriechodnejší. Pretože by to bola hodená kostička pre konzervatívcov, lebo tých si potrebuje Matovič udržiavať. Myslím tým Kresťanskú úniu.“

V&nbsp;klube OĽaNO sa nachádza viacero ľudí s&nbsp;prepojením na školstvo a&nbsp;tí by za určitých okolností prichádzali do úvahy tiež. „V&nbsp;prípade ministerstva školstva si viem predstaviť niekoho z&nbsp;prostredia škôl. OĽaNO hovorilo, že má odborníkov v&nbsp;tejto oblasti, napríklad pani Máriu Šofranko,“ vypichol Koziak jednotku volebnej kandidátky OĽaNO, ktorá učila na viac zá­kladných školách a&nbsp;bola riaditeľkou Základnej školy v&nbsp;Domaňovciach. Berie ju však skôr ako hypotetickú možnosť.

Realita je omnoho prostejšia. Hocikto, kto by došiel na ministerstvo, by veľa vody nenamútil a&nbsp;v&nbsp;podstate by iba udržiaval stav. „Neviem si predstaviť, že by teraz jeden a&nbsp;pol roka pred koncom volebného cyklu hľadali niekoho, kto dokáže naštartovať tento rezort takým spôsobom, aby sa plnili aj úlohy, ktoré táto vláda mala.“

Ak odíde SaS z vlády, kto nahradí jej ministrov? Odborníci povedali jasné mená!

Filip Szórád

Plus TV

Novinár nie je sudca. Nálepkovanie je forma extrémizmu

Peter je závislý na opiátoch a alkohole, bol vo väzbe. Čo odkázal ľuďom, ktorí chcú brať drogy?

Tomáš Demo z Highgate Group: Due diligence odhalí aj skryté riziká pri kúpe firmy

Výber pre vás

Ak odíde SaS z vlády, kto nahradí jej ministrov? Odborníci povedali jasné mená!

Filip Szórád

Súvisiace články

Nečakaní kamaráti: Známy raper a bývalý člen gangu takáčovcov si užívali na spoločnej dovolenke

Monika Beňová má v Bruseli jednu izbu prázdnu: Drží ju pre nového spolubývajúceho!

Mečiar a Klaus po rokoch opäť v starej forme: Čo ich dostalo do vývrtky?

Čo jej to napadlo? Tabák mieri do tatranských potokov. A chystá sa v nich opäť kúpať!

Exkluzívne: Veľký návrat Slotovho poslanca! Kto ho prichýli?

Plus TV

Novinár nie je sudca. Nálepkovanie je forma extrémizmu

Peter je závislý na opiátoch a alkohole, bol vo väzbe. Čo odkázal ľuďom, ktorí chcú brať drogy?

Tomáš Demo z Highgate Group: Due diligence odhalí aj skryté riziká pri kúpe firmy

Výber pre vás