Pamätáte sa ešte z hodín geometrie na dve rovnobežné priamky? Vraveli nám, že sa nikdy nestretnú, ale poniektorým sa skrížili už v zošite. Nižný Hrušov a Dlhé Klčovo tie priamky pripomínajú, dve dlhé dediny pozdĺž Ondavy akoby ich natiahli z oboch strán rieky. Neboli „rovnobežné“, odnepamäti ich spájal most. Najskôr taká lávka, potom, od polovice sedemdesiatych rokov minulého storočia, už skutočný, po ktorom mohli prejsť nielen ľudia, ale aj technika poľnohospodárov. Lenže v roku 2009 ho museli zbúrať, pretože drevo zhnilo a už mal poškodený aj stredný pilier. Hrozilo, že sa zrúti sám. Nuž a odvtedy sa z dvoch dedín tie rovnobežné priamky naozaj stali. Dostať sa z jednej do druhej, čo predtým trvalo pár minút, zrazu znamenalo sedemnásťkilometrovú obchádzku autom.

Namiesto mosta brod

„S manželom sme sa zoznámili na zábave. On pochádza z Nižného Hrušova, ale stretli sme sa u nás, v Dlhom Klčove. Vtedy nebolo nič prirodzenejšie - pešo cez most a boli ste na zábave. Vlastne, keby to bolo dnes, asi by sme sa nezoznámili vôbec,“hovorí Ľubica Zubková, starostka Dlhého Klčova, a spomína ďalej. Na to, že predtým sa nemusela zamýšľať, ako sa deti dostanú „do babky“ v Hrušove. Stačilo prebehnúť cez most. Mohli by síce prebrodiť Ondavu, ktorá mala iba tridsať centimetrov, ale - „Nepustila by som ich!“ Nájdu sa vraj aj takí, ktorí to cez ten brod vezmú priamo, ak práve nie je vysoká voda. „Viete si však predstaviť, že by sa cezeň mala dostať babka, ktorá ide na pohreb na druhú stranu?“ A že sa z jednej strany na druhú naozaj potrebujú dostať, to hovorí aj Ján Fenčák, starosta Nižného Hrušova. „Kým boli dediny prepojené mostom, boli prepojené aj osudy obyvateľov oboch obcí. Mnohí majú príbuzných vo vedľajšej dedine, ktorá sa však zrazu ocitla veľmi ďaleko.“

Ešte horšie sú na tom poľnohospodári, kvôli ktorým most postavili. Poznáte to, dedina na jednom brehu, polia na druhom. V tomto prípade nielen polia, ale aj sušička obilia. Čo sa v Klčove vymlátilo, to sa sušilo v Hrušove. Aby toho nebolo málo, Klčovčania to mali bližšie do Michaloviec a na Zemplínsku šíravu cez Hrušov a Hrušovčania bližšie do Košíc. Navyše v hrušovskom družstve robia ľudia z Klčova rovnako ako v tamojšej čokoládovni. Platí to tiež opačne, družstvo v Dlhom Klčove má zamestnancov aj z Hrušova. „Zdalo sa, že sme sa ocitli v bezvýchodiskovej situácii,“ hovorí Ján Fenčák. „Nový, približne stometrový most by stál dva milióny eur a na ten by sme nemali, ani keby sme museli prispieť len piatimi percentami. Práve vtedy prišiel s pozoruhodnou myšlienkou Miroslav Maťaščík, rodák z neďalekých Kladzian a známy staviteľ mostov, napríklad bratislavského Apolla : čo keby sme si vzali kus bratislavského Starého mosta, ktorý idú demontovať?“ Znelo to vraj fantasticky, ale už prvé výpočty ukázali, že namiesto dvoch miliónov za nový most by také riešenie bolo lacnejšie najmenej o 900-tisíc eur! Navyše, nespájal by iba Hrušov a Klčovo, ale aj Kladzany a Hencovce, kde sa most podobný tomu rozobratému v Hrušove tiež nadobro rozpadáva. Rozdiel je asi iba v tom, že tento ešte stojí.

Pamätal Františka Jozefa aj maršala Žukova

Hrdzavá konštrukcia, zhnité drevo. Diery, cez ktoré sa môžete pozerať na tečúcu Ondavu, a keď zdvihnete zrak, uvidíte hrad Čičva, ktorý je dnes už asi v lepšom stave ako tento most. „To drevo, to je najmenej,“ hovorí Ľubica Zubková. „Keby bol problém iba v tom, každý Klčovčan vezme jednu latu, dvakrát sa otočíme a most je opravený. Nešlo to, mal porušenú statiku.“ A tak sa namiesto Klčovčanov nosiacich laty svet dočkal iného prekvapenia: „Convoi exceptionell“, preprava nadrozmerného nákladu, rozkúskovaného mosta, z Bratislavy na východ. „To sa udialo v roku 2015, niečo previezla železnica, niečo kamióny. Časti Starého mosta skončili na dvore firmy, ktorá ho diagnostikovala a skonštatovala, že môže slúžiť ešte sto rokov. U nás nebude taký vyťažený ako v Bratislave. Bude užší a dvojsmerný,“ dodáva Ján Fenčák. Lenže, bude to potom ešte Starý most? Bude sa pamätať na časy Františka Jozefa?

Doslúžil: Tento most medzi Hrušovom a Klčovom museli rozobrať v roku 2009.
Doslúžil: Tento most medzi Hrušovom a Klčovom museli rozobrať v roku 2009.
Zdroj: Archív J.F.

„O jeho výstavbe sa začalo rokovať v roku 1877, keď ustanovili mostovú komisiu na čele s grófom Ernestom Esterházym. Práce na moste sa však začali až v roku 1889 pod dozorom inžiniera Doehnera, pôvodom z Francúzska,“ píše vo svojej knihe Mosty na území Slovenska Peter Paulík. Vtedy mal 454,7 metra, na oboch stranách mýtne domčeky, z ktorých jeden slúžil dokonca ako stanica prvej pomoci. „Neskôr na spoločných pilieroch dobudovali aj paralelný železničný most, po ktorom premávala električka do Viedne.“ Pekný začiatok, ale potom ho už veľa slávy nečakalo. Na začiatku prvej svetovej vojny sa stal hranicou medzi Maďarskom a Československom. Po vojne ho premenovali na Most generála M. R. Štefánika a slúžil až do druhej svetovej vojny, keď ho v apríli 1945 zničili nemecké vojská. Starí Bratislavčania vám porozprávajú, že to bolo „úžasné divadlo“, ľudia si chytili dobré fleky na brehu, aby lepšie videli, ako vyletí do vzduchu... A potom prišli sovietske vojská, ktoré postavili nový most. „Na rekonštrukcii sa podieľalo 600 vojakov Červenej armády, 450 nemeckých zajatcov a približne 300 československých odborníkov.“ Po pol roku po ňom prvýkrát prešiel 50-tonový tank a zo Štefánikovho mosta sa stal Most Červenej armády. A posledný citát z knihy: „Most, ktorý bol v roku 1945 postavený len ako provizórium na niekoľko rokov, slúžil nakoniec až do roku 2010.“

Slovom, nezmar

„Konštrukcia pôvodného Mosta Františka Jozefa z roku 1889 bola mierne predimenzovaná,“ hovorí Peter Paulík a dodáva, že v tom čase stavali aj mosty v Komárne a v Štúrove, ktoré boli viac optimalizované. „Na druhej strane, vďaka tejto rezerve, aj keby časť mosta zožrala hrdza, ešte stále by bol dostatočne únosný pre cestnú dopravu. Zaujímavé je aj to, že v pilieroch nie je žiadne železo, iba betón. Hoci slabý, ale je ho tam toľko, že časti pilierov vydržali až do roku 2014, keď ich zosilnili.“ Slovom, nezmar!

„Most Červenej armády z roku 1945 mal ešte krajné polia z pôvodného Mosta Františka Jozefa, ale tie v roku 1986 nahradili novými konštrukciami, takže pri rekonštrukcii v roku 2015 už z pôvodného Mosta Františka Jozefa nezostalo, okrem niektorých pilierov, takmer nič,“ dodáva Peter Paulík a spomenie tiež zaujímavosť z rozoberania mosta. Ak máte dobrú pamäť, možno si spomeniete, ako primátor a politici pred televíznymi kamerami slávnostne odmontovali jednu obrovskú skrutku. Áno, skrutku, pretože ak František Jozef železo nitoval, Sovieti ho dokopy skrutkovali. Šlo im to ako po masle, s úsmevom ju pokrútili a vybrali. Pravda je vraj taká, že celé dva dni pred týmto slávnostným aktom sa robotníci s tou skrutkou trápili, polievali ju olejom, snažili sa ju vymontovať. Nuž, a po slávnostnom akte nastúpili s autogénom a so skrutkami sa nikto viac nebabral. Ak nastúpili s autogénom, čo to vlastne východniari majú dostať? Z Mosta Františka Jozefa nezostalo dokopy nič, ani múzeum na brehu, o ktorom sníval Miroslav Maťaščík, na ten ruský použili autogén. Čo im na východ tí Bratislavčania poslali?

Vizualizácia mosta medzi Hrušovom a Klčovom: Nemáte pocit, že sa naozaj podobá na bratislavský Starý most?
Vizualizácia mosta medzi Hrušovom a Klčovom: Nemáte pocit, že sa naozaj podobá na bratislavský Starý most?
Zdroj: Archív J.F.

„Je to tá časť mosta, ktorú dorábali neskôr, keď na jeho východnej strane chceli mať železničnú trať. O tú sa, na rozdiel od zvyšku mosta, ktorý, mysliac si, že je len provizórny a dlhé roky ho ani len nenamaľovali, starali. A presne o tejto časti sa uvažovalo, že by sa dala využiť pri obnove mosta, ak naň nedostaneme európske peniaze,“ vysvetľuje Peter Paulík. „Takže na východ pôjde východná časť mosta, z ktorej urobia obe strany mostov medzi Nižným Hrušovom a Dlhým Klčovom a medzi Kladzanmi a Hencovcami.“

Dar za všetky drobné?

„Kladzany, to je môj posledný projekt,“povedal Miroslav Maťaščík stojac na vyhliadke bratislavského Mosta SNP s kanadským inžinierom, ktorý chcel vidieť svetovú raritu, reštauráciu navrchu mosta. „Vtedy ešte nemohol tušiť, že ochorie a o necelé dva roky umrie,“ dodáva Peter Paulík. A nemohol tušiť ani to, ako jeho smrť zamieša karty Hrušovčanom a Klčovčanom.  „Nepýtajte sa ma, kedy Starý most bude stáť medzi našimi obcami, ani ja to neviem. Len dúfam, že čoskoro,“ hovorí starosta Nižného Hrušova a vysvetľuje, že situácia sa zmenila, keď zomrel projektant. „Územné rozhodnutie už máme, ale čakáme, kto to po pánovi Maťaščíkovi preberie a dotiahne do konca.“Takže most medzi dedinami je zatiaľ iba na papieri, ale aj na ňom vyzerá výborne. Pekný, zelený a, či chcete, alebo nie, naozaj trochu pripomína niekdajší Starý most. Ten, ktorý Bratislavčania predali východniarom za jediné euro.

„Zaujímavé. V Bratislave rozoberú most v havarijnom stave, na východe z toho postavia dva nové. Voľačo tu nesedí,“ napísal ktosi do diskusie, keď Starý most rozoberali. „Možno sa mýlim, ale zdá sa mi absurdné, ak sa oplatí prevážať hrdzavú oceľ na východ, navyše neďaleko košických oceliarní,“dopísal dakto druhý. „To sa akože má niekto posr.., že Bratislava dáva dakomu 65-ročné železo, ktoré pravdepodobne nikto iný nechcel a predať ho nemohli? Trápne!“ Aj takto sa na to teda dá pozerať!

„Je to len uhol pohľadu. Nie je to šrot a ušetrí nám to náklady,“ hovorí Ján Fenčák. „My si to vážime, my ten most potrebujeme.“ A dodá, že vedľa neho chcú zriadiť maketu toho bratislavského s informáciami o ňom. Ocitne sa na cyklistickej trase pozdĺž ochranného valu popri Ondave, ktorý nechala vybudovať ešte Mária Terézia. A názor starostky Dlhého Klčova Ľubice Zubkovej? „V Bratislave spájal Starý most Východ a Západ. Teraz bude spájať východniarov.“