Bez denného svetla? Musíme si vybrať, či budeme viac chrániť práva zvierat alebo naše peňaženky

Desaťtisíce obetí: Čo hovoria o vtáčej chrípke farmári a obyvatelia obcí, v ktorých prepukla?

Došlo i na nás: Ako sa vtáčej chrípke brániť? Farmári majú riešenie, aktivistom sa páčiť nebude

Zameriava sa predovšetkým na domáce a zahraničné reportáže, sociálno-ekonomické témy, či problematiku pracovného trhu

Peter Galan

Nádherný jasný deň a&nbsp;sedemnásť stupňov nad nulou. Začiatkom februára doslova nehoráznosť. Nie div, že sa sťahovavým operencom nechce terigať do teplých krajín. Výsledkom je pohroma. Ako napríklad v&nbsp;Špačinciach, sympatickej dedine, z&nbsp;ktorej je do Trnavy čo by kameňom dohodil. Pre vírus, ktorý už takmer dve desaťročia pravidelne trápi celý starý kontinent, museli hydináreň na okraji obce i&nbsp;predajňu vajec pri hlavnom vchode zatvoriť a&nbsp;vyhubiť desaťtisíce sliepok. Našťastie, vtáčia chrípka, ktorá si tieto drastické opatrenia vyžiadala, sa na človeka príliš „nelepí“. Z&nbsp;toho zrejme vychádza i&nbsp;usmiaty sedemdesiatnik Ľubomír šinúci sa s&nbsp;Borou, trojročnou sučkou vlčiaka, poľnou cestou smerom k&nbsp;nám. Aktuálnu situáciu nevidí obzvlášť dramaticky. „Mám síce doma malú farmu, zajace, kačky i&nbsp;sliepky, ale k&nbsp;tomu štyri mačky, ktoré nevítané operence spoľahlivo zaženú,“ prehodí rodený Trnavčan, nadmieru spokojný, že sa sem pred dvadsiatimi rokmi prisťahoval. O&nbsp;chorobách sa však nerád baví, radšej zmení tému a&nbsp;spustí, ako popoludní zase zájde do sauny a&nbsp;tam sa nad sebou trochu zamyslí. Aj vďaka tomu sa cíti telesne i&nbsp;duševne zdravý, no triezvo pripúšťa, že možno len patrí do skupiny zle vyšetrených pacientov.

Okolie špačinskej hydinárskej farmy Biogal je ako vymetené, na bráne visia oznamy o&nbsp;karanténe. Robotníci na neďalekej stavbe nám hovoria, že z&nbsp;času na čas zaregistrujú chladiarenské vozidlo odvážajúce usmrtené zvieratá. Inak sa o&nbsp;tamojšie dianie nezaujímajú. Ani domáci, ktorí bývajú v&nbsp;tesnej blízkosti, nepanikária. Hoci sa doteraz s&nbsp;vírusom H5N1 nestretli, z&nbsp;obecného rozhlasu, novín i&nbsp;internetu vedia, čo sa deje. Vajcia kupujú od známych alebo v&nbsp;obchodoch a&nbsp;ostatné návyky nemenia. „Pravidelne tade jazdíme s&nbsp;rodinou na bicykloch,“ dozvedáme sa od jedného z&nbsp;obyvateľov. „Len raz sa stalo, že moju ženu s&nbsp;malým pracovníci v&nbsp;špeciálnych oblekoch poslali preč, no nikto nám nepovedal, že by to tam bolo nebezpečné.“ Dodá, že o&nbsp;hrozbách pre človeka by prijal viac informácií. „Chod obce to zatiaľ ne­ovplyvnilo,“ hovorí starosta Špačiniec Július Zemko. „Postupujeme podľa pokynov Štátnej veterinárnej a&nbsp;potravinovej správy SR, zverejnili sme ich pokyny vrátane príznakov vtáčej chrípky na našej stránke, monitorujeme tunajších chovateľov hydiny.“ Ako pokračuje, s&nbsp;Biogalom majú nadštandardné vzťahy, vzájomne si vychádzajú v&nbsp;ústrety. „Firma teraz musí likvidovať ,osadenstvo‘ v&nbsp;štyroch veľkých halách, okolo 26-tisíc sliepok. Je otázka, či im štát dokáže aspoň čiastočne nahradiť škody, aby nepadli na kolená. To by ma mrzelo.“ Zamyslí sa aj nad problematikou celého hydinárskeho priemyslu. „Slovensko bolo niekedy v&nbsp;produkcii vajec takmer sebestačné, teraz nám hrozí, že padneme na nejakých 40 percent,“ uzatvára s&nbsp;tým, že podobné epidémie situáciu len zhoršujú.

Starostovia dedín, do ktorých katastrov postihnuté farmy patria, sa vyjadrujú tiež v&nbsp;podobnom duchu. V&nbsp;okolí Budmeríc v&nbsp;minulosti zaznamenali vírus, ale len u&nbsp;divožijúcich labutí na jazere mimo obce, v&nbsp;Častej oslovovali občanov nielen cez internetovú stránku a&nbsp;rozhlas, ale aj prostredníctvom sociálnej siete či esemesiek. Navyše pozastavili organizovanie trhov a&nbsp;iné podujatia, kde by sa mohlo zhromažďovať vtáctvo. „Aká vtáčia chrípka? Vidíte tu nejaké uhynuté? To si z&nbsp;nás len médiá a&nbsp;celý Brusel robia žarty. Choďte sa pozrieť na roľu, je tam plno labutí a&nbsp;nič im nie je,“ reaguje na naše otázky jeden z&nbsp;mála usadlíkov v&nbsp;niekdajšej chatovej kolónii na pomedzí Častej a&nbsp;Budmeríc, kde pred časom zaznamenali ďalšie ohnisko nákazy. Museli utratiť okolo 28-tisíc sliepok. Po­dľa ďalšej obyvateľky bude dôsledkom len zdražovanie vajec. O&nbsp;niekoľko domov ďalej nám dáma v&nbsp;najlepších rokoch hovorí, že k&nbsp;väčšiemu úhynu tam došlo už pred pár rokmi, no vtedy sa o&nbsp;tom nepísalo. Čo jej prekáža najviac, je zápach zdochlín z&nbsp;priebežnej mortality počas roka, ktorý sa šíri okolím. „Teraz však postupujú zodpovedne a&nbsp;usmrtené zvieratá hneď odvážajú preč,“ dodá. Ľudia, ktorých oslovíme, z&nbsp;času na čas zaznamenajú mŕtve vtáky, ale príliš sa tým nezaoberajú. Tvrdia, že sa to deje, aj keď žiadny vírus chovateľov neatakuje.

Všetky tri hlavné ohniská nákazy (Častá, Zlatná na Ostrove a&nbsp;Špačince) patria do veľkej rodiny českého producenta Mach drůbež Litomyšl. Ako hovorí technický riaditeľ spoločnosti Miloslav Soušek, predpokladá sa, že celkovo budú musieť zlikvidovať až 150-tisíc kusov hydiny, čo predstavuje stratu blížiacu sa k&nbsp;dvom miliónom eur. O&nbsp;ďalších 2,6 milióna prídu pre zníženie produkcie násadových vajec. „Na všetkých farmách dodržiavame prísne opatrenia, sme však súčasťou živej prírody a&nbsp;žiadny systém nie je dokonalý,“ vysvetľuje. „Keďže v&nbsp;okolitých krajinách sa tento vírus roky objavuje, bolo otázkou času, kedy prepukne aj na Slovensku.“ K&nbsp;prístupu našich štátnych orgánov sa vyjadruje len opatrne, no na porovnanie uvedie, ako to riešia u&nbsp;nich. „V&nbsp;Českej republike je vypracovaný krízový plán a&nbsp;postup je veľmi razantný. Okamžite po výskyte nákazy v&nbsp;jednej hale sa likviduje celá farma. Záchranné zložky vedia, ako majú postupovať, a&nbsp;disponujú zodpovedajúcou technikou. Počas tohto mesiaca sa napríklad vyskytla nákaza na farme Choceň – Kosořín, kde likvidácia 70-tisíc kusov trvala len tri dni. Podstatné pre chovateľov je, že ak ju nariadi štát, tak ju aj hradí v&nbsp;plnej výške.“ Napriek iným podnikateľským podmienkam a&nbsp;extrémnym stratám Miloslav Soušek tvrdí, že u&nbsp;nás plánujú investovať naďalej, nie je však vylúčené, že budú musieť časť kapacity obetovať.

Manažér skupiny spoločností Öszi Richard Jokel pôsobí v&nbsp;hydinárskej oblasti desiatky rokov a&nbsp;domnieva sa, že pri čoraz intenzívnejšej zmene klimatických podmienok si musíme na podobné „epidémie“ zvykať aj my. „V&nbsp;posledných rokoch máme na poliach južného Slovenska množstvo vodného vtáctva, čo aj vzhľadom na zrážky, ktoré padajú nárazovo, držia sa na povrchu, a&nbsp;v&nbsp;kombinácii s&nbsp;vyššími priemerným teplotami prispieva k&nbsp;intenzívnejšiemu prirodzenému šíreniu vírusov.“ Za najlepšiu prevenciu vtáčej chrípky považuje klietkové chovy, kde je pri zachovaní prísnych hygienických pravidiel veľmi malá možnosť zavlečenia nákazy. Navyše pásový odber znesených vajec a&nbsp;ich automatické balenie minimalizuje kontakt s&nbsp;človekom. Tie sa však pod tlakom Európskej únie postupne rušia. Pritom sa potreba veľkého výbehu pre zvieratá podľa neho preceňuje. „Ak sa pozriete na akýkoľvek hospodársky dvor, vidíte, že sliepky sa obvykle držia pokope, v&nbsp;kŕdľoch. Samozrejme, svoj priestor potrebujú a&nbsp;nové technológie im ho umožňujú, ale myslím si, že už zachádzame do extrémov. Ideme sami proti sebe. Nielen v&nbsp;prípade hydiny, ale napríklad aj pri obmedzovaní svetových veľkochovov rýb. No pekné idey fungujú obvykle dovtedy, kým nedôjde k&nbsp;existenčným problémom. Keď budeme musieť uvažovať, či si vôbec nejaké produkty môžeme dovoliť kúpiť, potom sa životné prostredie zvierat dostáva do pozadia.“ Obáva sa, že pri aktuálnom trende nás nebudú stíhať len ochorenia hydiny, ale aj ekonomické straty. Môže sa stať, že v&nbsp;budúcnosti nebudeme sebestační ani v&nbsp;produkcii vajec a&nbsp;budeme odkázaní na dovoz zo zahraničia, pri ktorom nebudeme mať kontrolu a&nbsp;neraz ani informácie, z&nbsp;akého chovu vajcia pochádzajú.

Riaditeľ Únie hydinárov Slovenska Daniel Molnár poukazuje na fakt, že vtáčia chrípka sa vyskytuje v&nbsp;EÚ od roku 2006 a&nbsp;až teraz prvýkrát prenikla do väčších fariem v&nbsp;našich končinách. „Našťastie na Slovensku sa to týka len rozmnožovacích chovov, produkcie násadových vajec. Z&nbsp;nich ide na priamu konzumáciu len zlomok v&nbsp;rámci firemných predajní. Takže sa zatiaľ netreba obávať nákupu hydinárskych produktov v&nbsp;spotrebiteľskej sieti,“ zdôrazňuje. Aj on je presvedčený, že doteraz sme odolávali hlavne preto, že až takmer 99 percent chovov sa realizuje v&nbsp;uzavretých priestoroch. V&nbsp;halách alebo klietkach. Mrzí ho, že v&nbsp;tomto smere sa verejnosť často zavádza prezentáciou takzvaných neobohatených technológií, kde boli zvieratá skutočne natlačené na sebe a&nbsp;na fotografiách zo svojho „väzenia“ jedno vedľa druhého vystrkovali hlavu cez mreže. Od roku 2012 je situácia iná, klietky sú priestrannejšie a&nbsp;sliepky majú neraz možnosť výbehu v&nbsp;rámci haly. Čo paradoxne mnohé vôbec nevyužívajú. Samozrejme, aj chovatelia by im radi dopriali vonkajšie priestory, kde by sa cítili slobodnejšie, no pri reálnych počtoch by na to potrebovali stovky hektárov farmárskej plochy, ktoré nemajú. Nehovoriac o&nbsp;tom, že práve tak sa dostávajú do priameho kontaktu s&nbsp;potenciálne nakazenými divožijúcimi vtákmi či hlodavcami. „Nepomohli by ani vonkajšie voliéry, pretože na šírenie prenosných chorôb stačí vtáčí trus, ktorý cez pletivo ľahko prenikne.“

<a rel="noopener" href="https://plus7dni.pluska.sk/gal/domov/desattisice-obeti-slovensko-dlho-nebezpecnemu-virusu-odolavalo-nakoniec-doslo-aj-nas" target="_blank">Viac fotografií v GALÉRII</a>

Ako súčasná situácia ovplyvní slovenský hydinársky priemysel, je stále otázne. „Ak štát nepristúpi k&nbsp;adekvátnej kompenzácii škôd, straty môžu byť pre niektoré firmy likvidačné,“ upozorňuje Daniel Molnár. „V&nbsp;oblasti zabezpečujúcich opatrení síce postupujeme rovnako ako iné krajiny, pretože vyplývajú z&nbsp;európskych predpisov, žiaľ, finančná podpora, nielen počas takýchto kríz, je u&nbsp;nás výrazne nižšia ako v&nbsp;zahraničí. To je problém, ktorý nás dlhodobo limituje a&nbsp;predražuje našu produkciu aj v&nbsp;dobrých časoch.“

Bez denného svetla? Musíme si vybrať, či budeme viac chrániť práva zvierat alebo naše peňaženky

Peter Galan

Autor článku

Peter Galan

Plus TV

Novinár nie je sudca. Nálepkovanie je forma extrémizmu

Peter je závislý na opiátoch a alkohole, bol vo väzbe. Čo odkázal ľuďom, ktorí chcú brať drogy?

Tomáš Demo z Highgate Group: Due diligence odhalí aj skryté riziká pri kúpe firmy

Výber pre vás

Bez denného svetla? Musíme si vybrať, či budeme viac chrániť práva zvierat alebo naše peňaženky

Peter Galan

Súvisiace články

Zaujímavosti zo sveta: Šelma na ceste, vypiplaný humanoid i nová tvár britskej väznice

O vlások: Farmár pohrýzol vyše trojmetrového morského krokodíla a tak unikol istej smrti

Až za hrob: Čo predchádzalo strašnej tragédii vo Veľkom Lome? Domáci nám prezradili podrobnosti

Autor článku

Peter Galan

Plus TV

Novinár nie je sudca. Nálepkovanie je forma extrémizmu

Peter je závislý na opiátoch a alkohole, bol vo väzbe. Čo odkázal ľuďom, ktorí chcú brať drogy?

Tomáš Demo z Highgate Group: Due diligence odhalí aj skryté riziká pri kúpe firmy

Výber pre vás