Jana Čavojská

Dnes sú hračky väčšinou z plastu, majú výrazné farby a kvôli bezpečnostným normám zaoblené hrany. Pred sto rokmi to bolo iné. Historička umenia z Múzea mesta Bratislavy Marta Janovíčková mi ukazuje malé kuchynky s malými šporáčikmi a vysvetľuje, že dovnútra sa dával liehový horák, aby deti mohli naozaj variť. V kuchynke vedľa sú na stole vyložené nože, vidličky a lyžičky. Šálky a taniere vyrobili z porcelánu. „Nikto sa nebál toho, že sa dieťa môže popáliť alebo porezať,“ vysvetľuje Marta Janovíčková. „Hračky boli zmenšeninou toho, čím boli deti obklopené. Deti sa prostredníctvom nich odmalička učili žiť život svojich rodičov. Šijacie stroje pre dievčatá normálne šili. Hračky znamenali prípravu na budúcnosť. Dievčatám boli určené bábiky, kočíky, malé domácnosti a ručné práce, chlapcom zas stavebnice, zbrane, dopravné prostriedky, pracovné stroje či vojaci. Spoločenské hry boli spoločné. Na dnešných hračkách vidno na prvý pohľad, že ide len o hračky. Nie sú to zmenšeniny sveta dospelých.“

Múzeum mesta Bratislavy má medzi svojimi zbierkovými predmetmi aj tritisíc hračiek. Niektoré darovali členovia starých bratislavských rodín, iné Marta Janovíčková a jej kolegovia objavili na burzách starožitností, ďalšie ponúkli ich majitelia na odkúpenie. Unikátna kolekcia dokumentuje detský svet posledných dvesto rokov. Časť zbierky je práve vystavená na výstave pod názvom Ako sa hrali naši...

Niektoré z predmetov majú zaujímavý príbeh. Napríklad bábika Elza z polovice 19. storočia. „Posledné dievčatko, ktoré sa s ňou hralo, sa volalo Elza. Preto sme ju tak pomenovali,“ vysvetľuje vedúca oddelenia tvorby programov múzea Beáta Husová. Elza má dobové šaty a ľudské vlasy. Novším bábikám už robili vlasy z kúdele. Múzeu ju darovala bratislavská novinárka a spisovateľka Elza Greilich, aktívna hlavne v medzivojnovom období, v 20. rokoch minulého storočia. Hrávala sa s ňou jej stará mama.

<a href="https://plus7dni.pluska.sk/gal/domov/foto-svet-malom-hrali-ste-takymito-hrackami-ak-ano-nie-ste-prave-najmladsi" target="_blank" rel="noopener">FOTO historických hračiek v GALÉRII &gt;&gt;</a>

„Staršie bábiky nemali v sebe sexepíl, aký prišiel s bábikami Barbie,“ hovorí Marta Janovíčková. „Barbie prvýkrát uviedli na Americkom medzinárodnom veľtrhu hračiek v roku 1959. Vytvorila ju Ruth Handlerová. Inšpirovala sa na dovolenke v Nemecku. Vychádzal tam vtedy komiks o slečne Lili. Mala blond vlasy a krivky, ako sa patrí. Bol to komiks pre pánov. Slušný, ale nie pre deti. Podľa Lili vyrábali vtedy bábiky ako suveníry. Ruth sa to zapáčilo a výsledkom bola Barbie. Pomenovala ju po svojej dcére Barbare. Ďalšie bábiky - rodina a priatelia Barbie - dostali mená po jej rodinných príslušníkoch a kamarátoch.“

Chlapci mali radi modely železníc a neskôr aj autíčok. Len čo automobilka vytvorila nový model, okamžite sa preniesol aj do sveta hračiek. Takže na hračkách dnes môžeme vidieť aj to, ako sa vyvíjala technika. A, samozrejme, chlapci sa vždy radi hrali na vojakov. „Cínových vojačikov začali vyrábať v 18. storočí v Nemecku. Majú dlhú tradíciu a vyrábajú sa dodnes. Prvá svetová vojna neuveriteľne ovplyvnila aj svet detí. Spočiatku ju sprevádzali bombastické reklamy. Zo žiadnej inej vojny nebolo toľko suvenírov, hlavne v prvých rokoch, keď sa ešte verilo, že dopadne dobre pre tých, ktorí ju začali,“ vysvetľuje Marta Janovíčková. V múzeu vystavujú zbierky nálepiek s vojenskou tematikou, ktoré v tom období pribalili k jednému maďarskému časopisu aj s návodom, ako si k nim vyrobiť drevené podložky a podstavce. Ľudia boli vtedy zruční. Na výstave je napríklad celá zostava nábytku, ktorý niekto vyrobil podľa návodu v časopise v roku 1910.

Pri hre na vojakov potrebovali chlapci aj kone. Používali jednoduché palice s hlavou koňa. V 17. storočí sa ako luxusná hračka objavil hojdací koník. Bol určený do lepšie situovaných rodín. „Deti si ich museli tak šetriť, že veľa koníkov sa zachovalo v dobrom stave,“ usmieva sa Beáta Husová. Najstarší z vystavených koníkov je z konca 19. storočia. Je potiahnutý kravskou kožou a dá sa použiť na hojdanie, no vďaka kolieskam aj na ťahanie. Musel byť drahý. Marta Janovíčková ho objavila na burze starožitností na hrade Devín. „Musím ho mať!“ povedala si okamžite, ako ho zbadala. Lenže múzeum nemôže za predmety platiť takýmto spôsobom a ona nemala pri sebe ani dosť peňazí. O nákupoch obvykle rozhoduje komisia, ktorá posúdi, či je predmet hodnotný a hodí sa do zbierok. A, samozrejme, finančných prostriedkov na akvizície nie je veľa... Našťastie, koník sa do múzea nakoniec dostal.

Zaujímavú históriu majú papierové obliekacie bábiky. Múzejná pedagogička Martina Pavlikánová vysvetľuje, že sa objavili v 18. storočí, no nie ako hračka: „Boli určené mamám, aby si na nich skúšali módu. Až neskôr sa rozšírili medzi deti.“

Súčasťou výstavy Ako sa hrali naši je i priestor, kde sa návštevníci môžu naozaj hrať. Sú tam zväčšené modely, napríklad kuchynka alebo hra človeče, nehnevaj sa. A okrem magnetického kredenca sú na stene magnetické obliekacie bábiky. Chlapček a dievčatko. Oblečenie predstavuje módu z 20. a 30. rokov minulého storočia.

<div class="snippet-cb snippet-widget snippet-articles snippet" contenteditable="false">
 <div class="icon">
 &nbsp;
 </div>
 <div class="inner" data-article-tag="&nbsp;" data-article-id="9bf7ecab-f668-4c86-88f4-77763f3b815e">
 &nbsp;
 
 Na pleciach matiek: „Bol to hrozný život. Nápor aj na psychiku, moju aj detí,“ spomína Tatiana
 </div>
 <div class="icons">
 &nbsp;
 &nbsp;
 &nbsp;
 </div>
 </div>

Ďalším príkladom, ako sa pôvodná zábavka pre dospelých dostala do sveta detí, sú bábkové divadlá. Predstavenia kedysi hrávali potulní bábkoherci. Cestovali z miesta na miesto a ich bábky boli veľké, aby ich diváci mohli dobre vidieť. Bábkové divadlo bolo akási alternatíva veľkých divadiel pre plebs. A nebolo určené deťom. Až neskôr vznikli divadielka pre deti. Určené boli do domácností. Boli menšie než divadlá potulných bábkohercov, no stále mohutné, so zaujímavými, detailne vypracovanými kulisami. A postupne sa zmenšovali. Podobne ako modely kuchyniek. Beáta Husová vysvetľuje, že to súviselo s veľkosťou bytov. „Také drahé <a href="https://www.kidmania.sk/eshop/hracky-podla-veku/c-339.xhtml" target="_blank" rel="noopener">hračky</a> si kedysi mohli dovoliť len bohatší ľudia, ktorí bývali v zámkoch, kaštieľoch a vo vilách a mali tam dosť priestoru. No do mestských bytov by už boli príliš veľké. So zmenšovaním priestorov sa zmenšovali aj hračky.“

Najobľúbenejšou hračkou všetkých čias je určite plyšový medvedík. Vznikol začiatkom 20. storočia. O to, kto ho vytvoril, sa sporia Nemci a Američania. Isté však je, že si okamžite získal srdcia detí. Marta Janovíčková si myslí, že to bolo pre mäkučký plyš. „Aj predtým sa šili hračky z textilu. No plyš, napodobňujúci srsť zvieratka, si deti veľmi obľúbili. Medvedík znamenal základ aj pre ďalšie zvieratká z plyšu. Vyrábali sa aj v Československu, v Příbrame.“

Medvedíkom v popularite šliape na päty lego. Stavebnice existujú už dlho. V roku 1956 dánska firma Lego, ktorá predtým vyrábala drevené stavebnice, prevzala patent anglickej firmy a predstavila skladačku z malých dielikov, ktoré sa dali jednoducho spájať. A opäť prišli napodobeniny. NDR mala Formosystém, ZSSR Fanclastic, Československo Vegu. A, samozrejme, už od medzivojnového obdobia sme tu mali nesmrteľnú stavebnicu Merkur, síce na inom princípe než lego, ale rozvíjala technické zručnosti mnohých generácií detí.

Na výstave Ako sa hrali naši... nesmie chýbať ani ikonický hojdací kohút. Kto ho nemal doma, nech sa prihlási, aj tak mu asi neuveríme. Vyrábajú sa dodnes. Ich autorom bol český karikaturista a dizajnér Jiří Winter. Ako dizajnér používal pseudonym Neprakta. Okrem kohúta, ktorý bol nevyhnutnou výbavou domácností s deťmi alebo fotoateliérov hlavne v 60. a 70. rokoch, nakreslil viac ako tridsaťpäťtisíc vtipov.

FOTO Svet v malom: Hrali ste sa s takýmito hračkami? Ak áno, už nie ste práve najmladší

Jana Čavojská

Plus TV

Novinár nie je sudca. Nálepkovanie je forma extrémizmu

Peter je závislý na opiátoch a alkohole, bol vo väzbe. Čo odkázal ľuďom, ktorí chcú brať drogy?

Tomáš Demo z Highgate Group: Due diligence odhalí aj skryté riziká pri kúpe firmy

Výber pre vás

FOTO Svet v malom: Hrali ste sa s takýmito hračkami? Ak áno, už nie ste práve najmladší

Jana Čavojská

Súvisiace články

Iný prístup: „Sme takí šťastní, že ju máme,“ pochvaľujú si Rómovia z Rúbanky obetavú učiteľku

FOTO Oživená história: Bez týchto mašiniek by Tatry neboli tým, čo sú!

Také slovenské: Talentovaný junior bodoval na majstrovstvách sveta, trénovať musí v zahraničí

Slovensko v predvečer svetovej vojny: Veľkonočná reportáž v prestížnom svetovom časopise

FOTO Hlasy zo Sýrie: Desaťročie nenávisti, utrpenia a smrti, toto sú najväčšie obete

FOTO Štetcom proti skaze: Strastiplná záchrana pokladov jasovského kláštora

Plus TV

Novinár nie je sudca. Nálepkovanie je forma extrémizmu

Peter je závislý na opiátoch a alkohole, bol vo väzbe. Čo odkázal ľuďom, ktorí chcú brať drogy?

Tomáš Demo z Highgate Group: Due diligence odhalí aj skryté riziká pri kúpe firmy

Výber pre vás