Jana Čavojská

Na Veľkú noc v&nbsp;roku 1938 absolvovali cestu po&nbsp;Slovensku reportéri uznávaného britského týždenníka The Illustrated London News. Navštívili vidiek, kde fotografovali veľkonočné tradície, ale aj Bratislavu, známe kúpeľné mesto Piešťany a&nbsp;Čachtický hrad, ktorý opisovali ako „hrad upírky“.

S&nbsp;článkom vyšiel aj inzerát londýnskej pobočky Československej cestovnej a&nbsp;dopravnej kancelárie. Pozýval obyvateľov Britských ostrovov na&nbsp;výlet do&nbsp;Vysokých Tatier. „Pohľad na&nbsp;majestátnosť mohutných zimných Vysokých Tatier berie dych - nezabudnuteľná skúsenosť. Pridajte sa k&nbsp;šťastným nadšencom lyžovania, korčuľovania, bobovania na&nbsp;čerstvom vzduchu pod žiarivým slnkom vo vysokotatranskom rezorte. Československo je od&nbsp;Londýna vzdialené iba päť hodín letu,“ lákal text inzerátu.

Reportéri si posvietili na&nbsp;slovenské veľkonočné tradície. Nespomínajú oblievanie dievčat a&nbsp;žien ľadovou vodou ani ich šľahanie korbáčom - zvyky, ktoré v&nbsp;zahraničí šokujú ešte aj dnes. Opisujú slávnostné bohoslužby a&nbsp;dievčatá v&nbsp;prekrásnych krojoch, ktoré kráčajú dedinou a&nbsp;cez polia, nesú halúzky vyzdobené stužkami i&nbsp;maľované vajíčka a&nbsp;spievajú. Fotografovali aj tradíciu vynášania Moreny. Opisujú ju ako prastarú slovanskú bohyňu zimy, ktorú treba za&nbsp;spevu vyniesť z&nbsp;dediny, aby do&nbsp;nej mohla vstúpiť jar.

„V&nbsp;zapadnutých regiónoch katolíckeho Československa - malej krajiny, ktorá sa v&nbsp;súčasnosti nachádza v&nbsp;období chaosu - sa stará slovanská bohyňa zimy Morena alebo Morana zjavuje v&nbsp;podobe atrapy prepracovanej do&nbsp;najmenšieho detailu. Dedinské dievčatá ju vynášajú do&nbsp;polí, aby do&nbsp;dediny mohla vstúpiť jar,“ píše reportér populárneho týždenníka.

No v&nbsp;reportážach o&nbsp;Československu nešlo len o&nbsp;Tatry a&nbsp;tradície. Reportér, fotograf a&nbsp;kreslič týždenníka The Illustrated London News sem prišli kvôli turbulentným udalostiam, ktoré na&nbsp;jar 1938 predznamenávali budúcu katastrofu v&nbsp;podobe svetovej vojny. Z&nbsp;malého stredoeurópskeho štátu si Hitler plánoval kus ukrojiť. V&nbsp;oblastiach pri hraniciach s&nbsp;Nemeckom, ktoré obývali aj občania nemeckej národnosti, to vrelo.

Zaznamenala to aj medzinárodná tlač. V&nbsp;jednom z&nbsp;júlových vydaní The Illustrated London News reportér uvádza svoj článok titulkom: „Na&nbsp;Slovensku, ktorému je problematika sudetských Nemcov vzdialená: menšinová politika a&nbsp;kúpeľný život v&nbsp;krajine, ktorá si ešte váži svoje staré legendy a&nbsp;tradície.“

Ktovie, či sa Československej cestovnej a&nbsp;dopravnej kancelárii oplatilo v&nbsp;časopise inzerovať. V&nbsp;reportáži sa totiž spomína, že „záležitosti Československa sa stali dôležitým faktorom politickej situácie v&nbsp;Európe“. Možno to dokázalo odradiť potenciálnych lyžiarov z&nbsp;Britských ostrovov a&nbsp;nepomohli ani majestátne tatranské štíty. „Je zaujímavé vidieť, ako tu vyzerá každodenný život a&nbsp;aký je všeobecne vplyv politickej krízy,“ píše ďalej reportér.

Dodáva, že protičeskoslovenská propaganda obvykle tvrdí, že Slováci a&nbsp;Česi sú dva rozdielne národy, ale mnohí vedci poukazujú na&nbsp;jazykovú podobnosť slovenčiny s&nbsp;češtinou a&nbsp;tvrdia, že slovenský jazyk je iba dialektom češtiny. „Niektorí Slováci považujú postavenie svojho národa v&nbsp;Československu za&nbsp;neuspokojivé,“ konštatuje sa v&nbsp;reportáži.

Súčasťou tímu londýnskeho časopisu bol aj kreslič. Ešte aj o&nbsp;desaťročie neskôr boli novinoví kresliči pomerne bežní. Kvalita reportážnych fotografií sa s&nbsp;kresbami ešte nedala porovnať - spomeňte si na&nbsp;známe fotografie vylodenia Spojencov v&nbsp;Normandii, ktoré vtedajšia technika dovolila zaznamenať len v&nbsp;hrubých črtách, kým kreslič dokázal zobraziť najmenší detail. Mimochodom, The Times uverejnili kreslenú vojnovú reportáž ešte v&nbsp;roku 2003. Išlo o&nbsp;kresby Matthewa Cooka z&nbsp;invázie Američanov do&nbsp;Iraku.

The Illustrated London News začali vychádzať v&nbsp;sobotu 14. mája 1842 ako prvé plne ilus­trované tlačené periodikum na&nbsp;svete. Vydanie z&nbsp;toho dňa prinieslo čitateľom na&nbsp;šestnástich stranách tridsaťdva ilustrácií vrátane obrazovej dokumentácie vojny v&nbsp;Afganistane, vlakového nešťastia vo Francúzsku, explózie na&nbsp;parníku v&nbsp;Kanade či najkrajších dámskych rób na&nbsp;plese v&nbsp;Buckinghamskom paláci.

Časopis zaznamenal obrovský úspech. Ešte v&nbsp;ten deň museli robiť niekoľko dotlačí. Nakoniec predali dvadsaťšesťtisíc kusov. Viktoriánske Anglicko sa zbláznilo do&nbsp;ilustrovaných správ. Veď kto mohol predtým vidieť, ako to vyzerá v&nbsp;ďalekých krajinách či trebárs v&nbsp;komnatách kráľovnej? The Illustrated London News ukazovali čitateľom každý týždeň aktuálny svet.

Ples, ktorý v&nbsp;Buckinghamskom paláci organizovala kráľovná Viktória, sa konal len dva dni predtým, ako noviny s&nbsp;touto správou vyšli. Neuveriteľne aktuálne. Prvé vydanie obsahovalo aj článok o&nbsp;ničivom požiari v&nbsp;Hamburgu. Nešťastie sa odohralo 5. mája. Večer 10. mája priniesol správu o&nbsp;ňom do&nbsp;Londýna parník Caledonia.

Novinový kreslič si z&nbsp;britského múzea požičal obraz Hamburgu a&nbsp;prekreslil ho. Pridal dym, plamene a&nbsp;prizerajúcich sa ľudí. A&nbsp;novinová ilustrácia bola na&nbsp;svete. Už o&nbsp;pár hodín priniesla spolu s&nbsp;dramatickým článkom obyvateľom Londýna informáciu o&nbsp;nešťastnej udalosti. Marketéri tej doby rýchlo zistili, že najlepšie sa predávajú noviny s&nbsp;ilustráciou o&nbsp;aktuálnom dianí na&nbsp;titulke.

The Illustrated London News, opäť ako prvé svetové periodikum, zamestnali vlastných vojnových reportérov a&nbsp;kresličov. Reportáže z&nbsp;vojen boli asi rovnako obľúbené ako tie z&nbsp;Buckinghamského paláca a&nbsp;zo súkromia kráľovskej rodiny. Časopis sa nebránil ani pomerne novému vynálezu - fotografii. V&nbsp;roku 1855 sa predalo neuveriteľných dve­stotisíc kusov vydania, v&nbsp;ktorom vyšli prvý raz aj fotografie. Išlo o&nbsp;fotky Rogera Fentona z&nbsp;krymskej vojny. Považuje sa za&nbsp;prvého vojnového fotografa na&nbsp;svete.

V&nbsp;60. rokoch 19. storočia predával časopis viac ako tristotisíc výtlačkov týždenne. O&nbsp;sto rokov začala popularita takéhoto média upadať. Postupne prešlo na&nbsp;mesačnú, štvrťročnú a&nbsp;nakoniec polročnú periodicitu. Jeho posledné číslo vyšlo v&nbsp;roku 2003.

Na&nbsp;jar 1938 zamieril do&nbsp;Československa uznávaný ilustrátor Bryan de Grineau. Povolanie zdedil po&nbsp;otcovi, ktorý bol tiež známy novinový kreslič a&nbsp;karikaturista. Kariéru začal ako ilus­trátor motoristického časopisu. Potom sa začala 1. svetová vojna a&nbsp;musel narukovať. Prežil a&nbsp;nielenže dosiahol hodnosť kapitána kráľovského delostrelectva, ale začal kresbami prispievať do&nbsp;The Illustrated London News. Až do&nbsp;roku 1936 však kreslil hlavne motošport. Práve tieto jeho kresby sa dodnes najlepšie predávajú na&nbsp;umeleckých aukciách.

V&nbsp;Československu najprv kreslil v&nbsp;Sudetách. Zrejme to nebol úplne jednoduchý džob. Po&nbsp;príchode na&nbsp;Slovensko totiž skonštatoval, že v&nbsp;porovnaní s&nbsp;pohraničím konečne cíti pokoj a&nbsp;mier. A&nbsp;to dokumentoval napríklad demonštráciu pred divadlom na&nbsp;dnešnom Hviezdoslavovom námestí v&nbsp;Bratislave.

Potom cestoval hlavne údolím Váhu. Piešťany opísal ako slávne kúpele, v&nbsp;ktorých ho upútali najmä „kuriózne dvojkolesové vozíky nazývané infanteristické, ktorými vozili kúpeľných hostí do&nbsp;sírnych kúpeľov a&nbsp;naspäť. Ženy, ktoré ich ťahajú, s&nbsp;nimi dokážu bežať závratnou rýchlosťou“. V&nbsp;Krakovanoch si všimol, že počas nedeľnej omše prechádzajú ženy v&nbsp;procesii okolo oltára. Obdivoval bohato zdobené kroje, ktoré si do&nbsp;kostola obliekali.

Ďalšie miesto, kam Bryan de Grineau zamieril, bol Čachtický hrad. Nazval ho „najromantickejšou zrúcaninou“, no konštatuje aj to, že išlo o&nbsp;„hrad vampíra“. „Neslávne známa grófka Alžbeta Bátoriová tu zavraždila viac ako šesťsto mladých dievčat a&nbsp;kúpala sa v&nbsp;ich krvi, aby si zachovala krásu,“ konštatoval umelec v&nbsp;texte k&nbsp;svojej kresbe zrúcaniny. Na&nbsp;obrázku ponad hrad práve prelietavajú vojnové lietadlá značky Škoda. Ešte tomu nikto neverí, ale svetová vojna už skutočne visí vo vzduchu.

Slovensko v predvečer svetovej vojny: Veľkonočná reportáž v prestížnom svetovom časopise

Jana Čavojská

Plus TV

Novinár nie je sudca. Nálepkovanie je forma extrémizmu

Peter je závislý na opiátoch a alkohole, bol vo väzbe. Čo odkázal ľuďom, ktorí chcú brať drogy?

Tomáš Demo z Highgate Group: Due diligence odhalí aj skryté riziká pri kúpe firmy

Výber pre vás

Slovensko v predvečer svetovej vojny: Veľkonočná reportáž v prestížnom svetovom časopise

Jana Čavojská

Súvisiace články

Slovenská Beth Harmonová: Seriálová šachistka opantala svet, podobný príbeh máme na Slovensku!

Aj na Slovensku sa to občas podarí: Strastiplná záchrana domčeka deduška Večerníčka

Krajšia než americká: Slovenská Route 66 prechádza nádhernými oblasťami, je však nebezpečná

Jediné turistky: Slovenky sa túlali po nedostupnej Saudskej Arábii a často neboli ani zahalené!

FOTO Štetcom proti skaze: Strastiplná záchrana pokladov jasovského kláštora

Plus TV

Novinár nie je sudca. Nálepkovanie je forma extrémizmu

Peter je závislý na opiátoch a alkohole, bol vo väzbe. Čo odkázal ľuďom, ktorí chcú brať drogy?

Tomáš Demo z Highgate Group: Due diligence odhalí aj skryté riziká pri kúpe firmy

Výber pre vás