Viac ako tri milióny eur vyčlenila vláda na oslavy 75. výročia Slovenského národného povstania a našinci sa hneď rozčertili. Toľko peňazí vyhodíme do luftu?! Nebolo by lepšie túto sumu investovať do nemocníc alebo do škôl? Informácia o príprave veľkolepej vojenskej prehliadky vzbudila ešte väčšie emócie. Dostali vládni politici chuť demonštrovať silu?! Je militantná „paráda“ hodná demokratického štátu?! Hneď po oslavách však kritici zmĺkli. Rímske „chlieb a hry“ stále funguje. Našťastie.

Investície do zálohovania pamäti

Neboli to vyhodené peniaze. Zo spomínaných vyše troch miliónov eur išlo dvestotisíc na opravu Pamätníka SNP v Nemeckej. Na tomto mieste nacisti spolu s členmi Pohotovostných oddielov Hlinkovej gardy zabili deväťsto ľudí. Zatknutí povstalci i členovia rodín, ktorí im pomáhali, si museli kľaknúť nad ústie vápennej pece. Potom im strelili do tyla a zhodili do vriaceho vápna. Niektorí v tej chvíli ešte žili. Masové popravy trvali sedem dní medzi štvrtým a jedenástym januárom 1945.

Ďalších stopäťdesiattisíc eur padlo na výstavný projekt Armáda v SNP. Pripomína nám, že hlavnú zložku Povstania tvorili vojaci. Šesťdesiatpäťtisíc sa ich zapojilo do bojov proti nemeckému vojsku a plán Slovenského národného povstania pripravila skupina dôstojníkov slovenskej armády. Dvestotisíc eur z rozpočtu osláv si vyžiadala oprava budovy Múzea SNP. Pre mnohých cudzincov, najmä tých z Japonska či iných častí Ázie, býva jediným cieľom návštevy Slovenska práve Múzeum SNP v Banskej Bystrici. Často sa zabúda, že výnimočná je už budova múzea, architekti ju považujú za neprehliadnuteľnú aj v európskom kontexte. Ikonický, rozpolený segment so surovým betónovým vzhľadom už volal po opravách presklených stien vo svojej mohutnej štrbine.

Budova Múzea SNP: Pozoruhodná stavba obstojí aj v porovnaní súdobej európskej architektúry.
Budova Múzea SNP: Pozoruhodná stavba obstojí aj v porovnaní súdobej európskej architektúry.
Zdroj: TONY ŠTEFUNKO

Najväčšiu časť, až osemstotisíc eur, zhltla úplne nová, digitálna expozícia pre múzeum. Riaditeľ múzea Stanislav Mičev sľubuje, že jej návšteva prinesie nevšedný zážitok. Na rozdiel od ostatných expozícií nestojí na poskytovaní informácií, ale vyvolávaní pocitov. „Ide o nový spôsob prezentácie historických udalostí, ktorý v múzeách na Slovensku nenájdete a nie je bežný ani v iných krajinách Európy,“hovorí Mičev.  Vstup do expozície zdobí zrkadlová stena, do ktorej je v hustých riadkoch osadených šesťsto nábojov. Symbolizuje hrôzu, ktorú spôsoboval nepriateľský guľomet MG 42 schopný za tridsať sekúnd vystreliť 600 poslov smrti. Pri čelnom pohľade mieria strely na návštevníka múzea a zároveň sám seba vidí v zrkadle za nábojmi.

Lebo vo vojne sa z hocikoho môže stať obeť, ale aj útočník. Novú výstavu tvorí len pár dobových exponátov. Napríklad vojenská puška vrastená medzi dva kmene stromov. V roku 1973 ju takto našli lesníci nad obcou Nižná nad Bocou. Alebo Mercedes 170V, v akom sa vozili členovia povstaleckého štábu. Gro expozície tvorí šestnásť videí vrátane unikátnej panoramatickej projekcie hraného príbehu z Povstania na dvanásťmetrový zaoblený panel. Prichádzate k nemu za zvukov modlitby šepkanej detskými hlasmi. Najatraktívnejšou časťou by mala byť simulácia vojnového zákopu. Návštevník prehliadky sa ocitne v úzkom priestore prikrytom maskovacou sieťou a takmer sa dotýka hercov, ktorí v zákope najprv bezstarostne fajčia, a vzápätí nastane boj.

Hrdosť je namieste

Slovenské národné povstanie trvalo len dva mesiace. Vypuklo 29. augusta 1944 v Banskej Bystrici. V prvých dňoch povstalci zabrali územie dvadsaťtisíc štvorcových kilometrov, neskôr sa už len scvrkávalo. Už 27. októbra obsadili Banskú Bystricu Nemci. Generál Viest vydal rozkaz na ústup do hôr, povstalci prešli na partizánsky spôsob boja a nacisti nastolili tvrdé represálie. Vypálili stodva obcí, popravili päťtisíctristo osôb. Dalo by sa sucho konštatovať, že nebolo veľmi múdre púšťať sa do mocného Nemecka, pre ktoré povstalci neznamenali viac ako otravná mucha. Slovensko sa veľkému krviprelievaniu mohlo vyhnúť. Stačilo čušať a prečkať, ako sa vojna skončí. Aj tak dnes mnohí nazerajú na význam SNP.

Nezabúdame: Povstanie je tá časť našej histórie, na ktorú môžeme byť hrdí.
Nezabúdame: Povstanie je tá časť našej histórie, na ktorú môžeme byť hrdí.
Zdroj: TONY ŠTEFUNKO

Viac si vážia vtedajšieho prezidenta Tisa, ktorý mal triezvy úsudok (tak to zhodnotil Marian Kotleba) a radšej pochleboval Hitlerovi, len aby sme nejako prežili. Ale ani pre spartského kráľa Leonida nebolo najdôležitejšie nejako prežiť, keď sa s tristo príslušníkmi osobnej stráže postavil proti Xerxovej dvestotisícovej armáde. Leonidas nemal šancu skončiť inak ako s hlavou napichnutou na kôl. Gréci vtedy bitku v priesmyku Termopyly s Peržanmi prehrali. A predsa Leonida, ktorý sa neriadil triezvym úsudkom ako Tiso, nevnímame ako hlupáka či hazardéra.  Už dvetisícpäťsto rokov sa o ňom učia deti v školách, pre európsku kultúru je synonymom hrdinu.

Spartakiáda v uniformách

Odkaz Slovenského národného povstania stojí za minuté milióny. Aj v spoločenskom marazme, v akom sa momentálne nachádzame. Vlastne hlavne pre ten marazmus. Práve teraz potrebujeme viac ako inokedy dostať do hláv ideály, hrdinov. Čo tam po tom, že niektorí politici prišli na oslavy otrčiť hlavne sami seba. Ich príhovory - teda ani ten Dankov o liberálnom extrémizme a drogách - okrem ostatných politikov a novinárov ani tak takmer nikto nepočúva. Nevadí ani to, že návštevníci z celého Slovenska smerovali do Banskej Bystrice hlavne za rozptýlením. Výlet vlakom vyšiel o polovicu lacnejšie ako obyčajne a k Múzeu SNP smerovali davy zvedavcov tešiacich sa na avizované atrakcie.

Jeho priestory poskytli v horúcom dni príjemný chládok s atmosférou roku 1944. Vonku pod stromami sa pohybovali muži oblečení v dobových uniformách a expozície múzea si návštevníci mohli pozrieť zadarmo. Ako vďačný ťahák pre tisícky ľudí sa ukázala vopred celkom zbytočne kritizovaná vojenská prehliadka za stošesťtisíc eur. Celé rodiny s deťmi, dôchodcovia i pubertiaci dychtivo čakali na tanky a ďalšiu ťažkú techniku prechádzajúcu nábrežím Banskej Bystrice. Vojenská spartakiáda ostro dupajúcich dospelých mužov so smiešne vystrčenými hrudníkmi a hlavami neprirodzene natočenými do jedného smeru v konečnom dôsledku vyvolala až nečakane dobrý dojem. Ľudia si s radosťou pozreli niečo, čo je financované z ich daní a čo bežne vidieť nemôžu.  Niekde v podvedomí sa príjemný zážitok z dňa osláv môže spojiť s hrdosťou na to, že naši predkovia neboli zbabelci.

Viac FOTO z osláv si pozrite v GALÉRII >>