Vanda Felšöci Rusnáková

Žiarlivosť ide ruka v ruke s láskou a vášňou. Rovnako ako choroba nerobí rozdiely medzi bohatstvom či chudobou a kráča po palácoch či chatrčiach. Práve na žiarlivosť často doplácajú nevinní. Najmä tí najbezbrannejší. Azda najznámejší je prípad z Tušíc, kde na Silvestra v roku 2002 Michalovčan Miloslav Kontra chladnokrvne zastrelil svoje dve malé deti a potom i sám seba. Nuž a žiarlivosť bola spúšťačom tragédie, ktorá pred pár dňami otriasla metropolou východu. Aj pri nej prišli o život malé deti. Tri! Zhoreli zaživa v chatrči v jednej z košických osád. Všetko pre chorobnú žiarlivosť 31-ročného Tibora na ich 30-ročnú matku Adrianu.

K&nbsp;nešťastiu došlo necelý kilometer od centra Košíc, v&nbsp;spleti chatrčí v&nbsp;záhradkárskej oblasti. Chatrné obydlia tu vyrástli nelegálne. Dnes je ich tam okolo 50 a&nbsp;podľa informácií z&nbsp;magistrátu mesta v&nbsp;nich žije približne 190 ľudí. Dostať sa do tejto osady nie je problém. Kľukatí sa k&nbsp;nej spevnená cesta. Záhradné chatky a&nbsp;malé políčka sú tam oplotené ostnatým drôtom. Pred nimi sú umiestnené tabuľky s&nbsp;nápisom Zákaz vstupu či Pozor pes! s&nbsp;fotkou poriadne ostrého domáceho miláčika. Týmto spôsobom sa majorita snaží kúsok prírody pretavený do ich majetku a&nbsp;vlastníctva strážiť pred osadníkmi. Tí však veselo korzujú nielen v&nbsp;oblastí chatrčí, ale v&nbsp;celom okolí. Ochotne ukazujú priamu cestu k&nbsp;miestu nešťastia. K&nbsp;chatrčiam, kde horelo, sa dá dostať len pešo, úzkym chodníkom plným blata. Miesto nešťastia je neprehliadnuteľné. Obrovskú kopu, z&nbsp;ktorej sa ešte i&nbsp;niekoľko dní po tragédii dymí, sa štyria miestni obyvatelia snažia spratať. V&nbsp;pozadí stoja ďalšie chatrče.

Život tu plynie ďalej, aj keď miestni majú tragédiu stále v&nbsp;živej pamäti. „To čo za zviera? Žiarlivý bol, podpálil si chatrč s&nbsp;deťmi. Chcel tam zhorieť tiež, že keď nemá s&nbsp;ňou žiť on, tak ani deti,“ prezrádza miestny obyvateľ, 34-ročný Gejza, ktorý bol svedkom celej udalosti. Partneri sa podľa jeho slov najprv hádali. Potom mama Adriana odišla k&nbsp;susede do vedľajšej chatrče. Ani netušila, čo jej druh ďalej stvára. Zrazu začula krik malého syna Tibora. Hľadal ju a&nbsp;nariekal, že horí. Ich chatrč, v&nbsp;ktorej boli tri deti! Vyľakaná matka vybehla a&nbsp;neverila vlastným očiam. Oheň postupoval veľmi rýchlo. „Plamene šľahali všade. Najhorší bol ten plač. Deti kričali.. Nikto sa k&nbsp;nim už nevedel odstať...“ opisuje hrôzostrašné chvíle Róm Gejza.

Adrianin druh vybehol z&nbsp;horiacej chatrče, pred ktorou potom len stál a&nbsp;pozeral. Až keď mu zrejme došlo, čo spôsobil, chcel sa do nej ešte vrátiť. Bolo však už neskoro. Tri deti, z&nbsp;ktorých najstaršie malo tri roky, sa zachrániť nepodarilo. Zhoreli zaživa. „Žiarlil aj drogoval. Tak mu to zatemnilo mozog,“ mávne rukou Gejza. Detí aj ich matky mu je veľmi ľúto. Lebo takto o&nbsp;ne prísť…

„Ona mala sedem detí. Tých prvých chlapcov s&nbsp;iným a&nbsp;tie ostatné s&nbsp;týmto. Vnútri ostala Viki, mala asi tri roky. Potom Kristína, tá bola mladšia. A&nbsp;ešte tam bol chlapček Kristián, ten mal len rok. Však to ani chodiť nevedelo,“ povzdychne ďalší miestny obyvateľ Gabo. „Tibor prežil, hej utiekol ako prašivý. Videli ho pri jednom hoteli v&nbsp;meste, tam bol celý opražený, chcel ísť do autobusu... Jemu by som doprial, nech zažije to, čo urobil svojim deťom!“ hnevá sa Gabo. Jeho výraz opražený zrejme sedí s&nbsp;realitou. Podľa našich informácií totiž žiarlivý Tibor utrpel popáleniny na 70 percentách tela a&nbsp;aktuálne sa nachádza v&nbsp;nemocnici, kde ho podľa všetkého navštívi polícia. Tá muža medzitým začala stíhať pre trestný čin všeobecného ohrozenia. Ako bude postupovať, to sa uvidí po vypočutí Tibora. Ako sa dostal po skutku až do mesta, ak utrpel vážne popáleniny? Vraj pre šok, ktorý utrpel.

Preživšie Adrianine deti po tragédii putovali k&nbsp;príbuzným. Dve staršie k&nbsp;starému otcovi, mladšie zas k&nbsp;matkinej sestre. No majú zabezpečené aj miesta v&nbsp;sociálnom zariadení, ak by sa o&nbsp;nich príbuzní nedokázali postarať. Matka Adriana sa totiž po požiari psychicky zrútila a&nbsp;ostala na psychiatrii. A&nbsp;keby sa na reverz chcela dostať domov, je otázne, ako celú situáciu zvládne. Svoje tri zosnulé deti nemá ani za čo pochovať. Oheň jej zobral všetko. Zostala bez oblečenia a&nbsp;peniaze nemá ani na stravu. Náklady na pohreb sú pre ňu privysoké. Poslednú rozlúčku s&nbsp;malými anjelikmi preto zafinancuje mesto Košice.

Oheň však nezlikvidoval len jednu chatrč, ale rovno štyri, kde žilo sedem dospelých a&nbsp;šesť detí. „Ostalo nám len toto tu. Kopa čierneho bordelu. Sú tam naše občianske preukazy, náš celý majetok. Ako si vyberieme sociálne dávky? Na nás každý kašle, nik nám pomôcť nechce. My nepotrebujeme peniaze, dajte nám len oblečenie a&nbsp;jedlo. A&nbsp;hlavne pri­stavte nám aspoň dva kontajnery, nech si to tu vypraceme a&nbsp;postavíme si domy znova,“ poťažkal si jeden z&nbsp;obyvateľov osady.

V&nbsp;Košiciach evidujú až trinásť osád. Samozrejme, nelegálnych. Mesto a&nbsp;úrady monitorujú tie, v&nbsp;ktorých žijú deti. Osada, kde sa stalo nešťastie, spadá pod mestskú časť Košice-Juh. „Nelegálne osídľovanie v&nbsp;záhradkárskej lokalite za stanicou Košice-predmestie evidujeme približne od roku 2013. Osídľovať ju začali obyvatelia už neexistujúcej osady Nižné Kapustníky a&nbsp;najmä obyvatelia zbúraných bytových domov z&nbsp;Luníka IX. Mestská časť Košice-Juh pravidelne monitoruje záhradkársku lokalitu od januára 2014, v&nbsp;tomto období tam žilo asi 90 osôb,“ upresňuje Renáta Búzová zo sekretariátu starostu spomínanej mestskej časti a&nbsp;dodáva, že dnes je tam približne 190 ľudí.

„Aj táto osada je monitorovaná. Nie je ničím výnimočná, nie je nijako problémová. Nevymyká sa štandardu. Naopak, práve do tejto osady sa napríklad vracalo dieťa do rodiny, ktoré bolo odobraté do detského domova. Vrátilo sa do záhradného domčeka a splnili všetky podmienky, aby sa tam dieťa mohlo vrátiť,“ dozvedáme sa od Igora Rolného z oddelenia sociálnych vecí mesta Košice. Kurátorky tam chodia pravidelne, nielen z&nbsp;mesta, ale aj mestskej časti, pod ktorú osada spadá, aj z&nbsp;úradu práce a&nbsp;sociálnych vecí. „Keby tam bolo viditeľné ohrozenie, vedeli by sme o&nbsp;tom,“ spresňuje Eva Dudová, vedúca referátu sociálnych vecí mesta Košice.

Mesto Košice pripúšťa, že zlikvidovať nelegálne osady nie je jednoduché. Žije v nich približne tisíc ľudí nielen z Luníka IX, ale aj mnohých dedín z okolia Košíc. „Okamžité riešenie neexistuje. Pomôže len systémové riešenie,“ vysvetľuje Eva Dudová. Ona sama sa problematike obyvateľov zo sociálne slabších skupín venuje už takmer 35 rokov. Mestské zastupiteľstvo minulý rok prijalo uznesenie na vytvorenie pracovnej skupiny, ktorá by vyriešila problém tunajších bezdomovcov a osadníkov. „Viete, vyhnať ich z osady nie je riešenie. Nájdu si ďalšie miesto, kde sa zložia, postavia si chatrče a&nbsp;budú žiť,“ uzatvára Igor Rolný.

<a href="https://plus7dni.pluska.sk/gal/domov/zivot-plynie-dalej-opisuju-osadnici-situaciu-tragedii-pri-ktorej-zhoreli-deti-zaziva" target="_blank" rel="noopener">Viac FOTOGRAFIÍ z osady, ktorá vyhorela nájdete v GALÉRII &gt;&gt;</a>

Keď láska iskrí: Kvôli otcovej prchkej povahe zhoreli deti žaživa

Plus TV

Pinzo z Big Brother napísal knihu o plážovom volejbale. Čo si myslí o sexizme v tomto športe?

" Som vďačná za svoj život", Gabriela Ruman v relácii Dôverne.

Erika Barkolová v NAOSTRO: Po 5 rokoch sa so mnou rozišiel priateľ, prestala som jesť

Výber pre vás

Keď láska iskrí: Kvôli otcovej prchkej povahe zhoreli deti žaživa

Súvisiace články

Diabolský architekt: Takto sa vybúril vo Vysokých Tatrách

Obyvateľky osád sú v kurze: Najmä mladučké mäsko s dobrým chrupom a dlhými vlasmi

Na zaplakanie! Z prekrásneho kláštora na juhu Slovenska zostala ruina. Toto sme dopustili?

Plus TV

Pinzo z Big Brother napísal knihu o plážovom volejbale. Čo si myslí o sexizme v tomto športe?

" Som vďačná za svoj život", Gabriela Ruman v relácii Dôverne.

Erika Barkolová v NAOSTRO: Po 5 rokoch sa so mnou rozišiel priateľ, prestala som jesť

Výber pre vás