Sme prví! Nielen medzi susedmi, k prvým patríme v rámci EÚ, ba dokonca v zružení krajín celého sveta. Zrejme je vás jasné, že nejde o lichotivú kategóriu.

Slovensko figuruje v spotrebe cukru a výrobkov z neho na prvých priečkach v rámci krajín OECD. Chuť na sladké u nás stúpala skoro raketovou rýchlosťou. „V roku 1993 sme v porovnaní so susednými krajinami mali najnižšiu spotrebu cukru, o 20 rokov neskôr sme sa „precukrili“ na prvé miesto (49,7 kg na obyvateľa),“ píšu štátni analytici.

Cukor ujedá zo zdravotníctva

„Papkanie“ cukroviniek nie je pritom lacné. Nezaťažuje len náš rodinný rozpočet, ale aj ten štátny. „Náklady zdravotníctva priamo spojené s obezitou sa pohybujú vo výške 2 až 7 % celkových ročných nákladov, čo podľa odhadov predstavuje na Slovensku 90 až 245 mil. eur. Nepriame náklady môžu byť až trojnásobne vyššie,“ upozorňuje Inštitút finančnej politiky. To je až 20 % celkových nákladov na zdravotnú starostlivosť.

O rizikách, ktoré spôsobuje pravidelná a nadmerná konzumácia čokolád, keksíkov, cukríkov, koláčov, ale aj kečup a skrytý cukor v žemlách a dlho trvajúcich chleboch, vie snáď každý. Obezita a s ňou spojených 200 chorôb, tráviace problémy, cukrovka 2. typu, metabolický syndróm, kardiovaskulárne ochorenia, zubný kaz či depresia.

Trikrát viac sladených nápojov

Nadváha a obezita vedú takisto k zníženiu obranyschopnosti organizmu a horšiemu zvládaniu infekcií. „Za nadmernou spotrebou cukru sú podľa expertov najmä sladené nealkoholické nápoje. Ich spotreba na Slovensku za posledných 20 rokov dramaticky stúpla - takmer trojnásobne – zo 42 litrov na obyvateľa v roku 1998 na 111 litrov na obyvateľa v roku 2017. Niektoré sladené nápoje obsahujú päť až sedem kociek cukru na jeden pohár,“ upozorňuje najnovšia štúdia.

Obezitou u nás trpí skoro každý štvrtý dospelý človek, u tínedžerov je to percento o niečo nižšie, asi 7 percent. Horšie výsledky dosahujú deti, obezitou trpí podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) až 11 percent. Aby sme pili a jedli menej sladkého, táto organizácia odporúča zavádzanie daní na nezdravé potraviny a nápoje. K máju 2018 malo takúto daň zavedenú 14 z 36 krajín OECD.

Nová daň?

Slovensko medzi nimi zatiaľ nie je a aj preto sa témy „nová daň“ chopilo ministerstvo financií. „Vyššie ceny povedú k nižšej spotrebe, spotrebitelia budú motivovaní, aby sa rozhodli pre zdravšie nápoje. Výrobcovia v odvetví nealkoholických nápojov preformulujú výrobky s cieľom znížiť obsah pridaného cukru, a teda aj daň,“ dúfajú.

Pre potvrdenie svojich predpokladov uvádzajú ako príklad nášho južného suseda. „Po zavedení dane v Maďarsku v roku 2012 klesol predaj zdaňovaných nezdravých potravín v priemere o 27%. Daň by však podľa WHO mala byť súčasťou komplexného preventívneho programu verejného zdravotníctva,“ argumentuje rezort financí. Podľa hovorkyne ministerstva Alexandry Gogovej sa o zavedení novej dane na cukor v aktuálnom volebnom období neuvažuje.