Deti sa zadarmo na základných školách nenajedia a dôchodcovia zaplatia za obedy, ktoré pre nich varia na viacerých základných školách, ešte viac. Ako vidí napätú situáciu hovorca Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) MICHAL KALIŇÁK? „Je to dobré opatrenie, ktoré má pozitívny sociálny vplyv. Nevhodná komunikácia obedov zadarmo, ktoré nie sú grátis, však vyvolala medzi ľuďmi iné očakávania, ako je realita,“reaguje. Priznáva, že marketingovo to nebolo dobré pomenovanie, lebo mohlo u rodičov vytvoriť inú predstavu. „My sme od začiatku, od jesene, od prvých rokovaní hovorili, že nie všetky samosprávy budú mať ekonomické možnosti na to, aby uhradili všetky súvisiace náklady z vlastného rozpočtu, a okrem toho sme zdôrazňovali, že pri obedoch zadarmo je potrebné dodať, kto a za čo ich na konci uhradí,“ tvrdí.

Viete odhadnúť, o koľko viac žiakov sa vďaka dotáciám teraz stravuje?

Podľa nášho prieskumu sa v materských školách stravuje 97 percent detí a v prípade základných škôl je to priemerne 70 percent, pričom 80 percent stravníkov je na prvom stupni základných škôl a 60 percent na druhom stupni základných škôl. Predpokladáme nárast počtu stravníkov o 23,75 percenta.

Prečo sa poplatky v rôznych častiach Slovenska tak líšia?

Závisí to od veľkosti a kapacít školskej jedálne, od počtu zamestnancov, režijných nákladov aj nákladov súvisiacich s likvidáciou kuchynského odpadu a podobne.

Hovorca Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) Michal Kaliňák (vľavo).
Hovorca Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) Michal Kaliňák (vľavo).
Zdroj: SITA

Je to fér, že v jednej rodine zaplatia za obedy pár centov a v inej desiatky eur bez ohľadu na to, v akej finančnej situácii rodina je?

My sme od prvého rokovania s predkladateľmi návrhu konštatovali, že možno očakávať rozdiely v prístupe podľa regiónov a ich ekonomických možností. Argumentovali sme kvalifikovanými odhadmi na základe doterajšej praxe a očakávaného nárastu výdavkov v súvislosti so zvýšením počtu stravníkov a s tým súvisiacimi výdavkami, ako sú potrebné personálne, technické investície, ale aj prípadná zábezpeka vo vzťahu k neprebratiu navarených obedov a podobne. Situácia, ktorá nastala, je zmapovaná aj vo výške priemerného doplatku, ktorý je podľa nášho prieskumu na prvom stupni na úrovni 0,08 eura, na druhom stupni 0,12 eura a v prípade materských škôl ide o priemernú výšku doplatku v poslednom ročníku na úrovni 0,3 eura.

Hovorili ste, že obedy zadarmo by mohli byť zaujímavé, ak by sa školské jedálne orientovali na regionálnu produkciu, aby sa podporila lokálna hospodárska politika. Nepredražili by sa tým ešte viac?

My sme zvýšenie dotácie navrhovali už počas prvých rokovaní. Argumentovali sme tým, že orientovať sa na najlacnejšie potraviny nepomôže kvalite surovín a napokon ani jedál. Preto sme uvítali, že dochádza k zvýšeniu cenových pásiem, ktoré by mali byť dotáciou na vydané jedlo.

Ako vidia celú situáciu všetky zúčastnené strany? Dočítate sa v článku Obedový chaos v najnovšom vydaní PLUS 7 DNÍ.