Filip Szórád

Vyše tritisíc nemocničných lekárov avizovalo, že podajú v&nbsp;auguste výpovede, ak sa nedohodnú s&nbsp;vládou. Aká je situácia teraz, prešlo sa už od slov k&nbsp;činom? - Momentálne je situácia taká, že sa začali zbierať deklarácie k&nbsp;výpovediam, tých máme doteraz podpísaných vyše 3&nbsp;600. Čiže 3&nbsp;600 lekárov deklaruje, že podá výpoveď, ak sa situácia nezmení. Podotýkam, že tá je kritická.

Čo to znamená? Prebehli už viaceré rokovania na úrade vlády s&nbsp;premiérom a&nbsp;ministrom financií. K&nbsp;dohode zatiaľ nedošlo. Ak sa tak nestane na najbližšom stretnutí dáte teda výpovede na stôl? - Ak nedôjde k&nbsp;dohode, dávame absolútne zelenú tomu, aby sme výpovede podali. To nebude pekné pre Slovensko, ale hlavne to nebude pekné pre pacientov. Uvedomujeme si situáciu, v&nbsp;akej sa nachádzame, a&nbsp;určite nechceme brať pacienta ako rukojemníka, to absolútne nie. Ide o&nbsp;to, aby sme mohli pacientovi pomôcť, aby sme sa vedeli o&nbsp;neho adekvátne postarať. V&nbsp;situácii, v&nbsp;akej sa momentálne nachádza zdravotníctvo, je to však viac-menej nemožné.

Hovoríte o&nbsp;kritickej situácii. Je to v&nbsp;nedostatku personálu alebo je v&nbsp;tom viac? - Je to súbor viacerých faktorov, ale určite nedostatok personálu je číslo jeden. Keď sa komunikuje táto problematika, tak každý začína s&nbsp;tým, že chceme zvyšovať platy. Áno, je to jedna z&nbsp;požiadaviek, ale kritická situácia je v&nbsp;rámci personálu. Toto musíme vyriešiť.

Na rozhovor ste prišli priamo z&nbsp;nemocnice. Ako to vyzerá u&nbsp;vás na Klinike úrazovej chirurgie UNB na Kramároch? - Máme dostatok sestier a&nbsp;pracujeme. Je to predsa len oddelenie, ktoré musí fungovať 24 hodín 7 dní v&nbsp;týždni. Takisto ako klinika anestéziológie, prípadne chirurgické odbory. Musíme fungovať, aj keď nemáme dostatok personálu. Jednoducho ideme nad svoje limity.

Ako sa to prejavuje? Dlhšie sa čaká na operácie? - Nedostatok personálu je hlavne na klinike anestéziológie a&nbsp;intenzívnej medicíny. Konkrétne ide o&nbsp;anestéziologické sestry. Bez nich nemôžeme vykonávať operácie v&nbsp;takom rozsahu, v&nbsp;akom by sme chceli. Pacienti sú odoperovaní, je to však obmedzené. Nehovorím len o&nbsp;sestrách, ale aj o&nbsp;strednom zdravotníckom personále či pôrodných asistentkách. Medicína je totiž ako orchester, tam musia všetci hrať dobre. Ak niekto hrá falošne, nebude to dobre znieť. V&nbsp;tomto prípade je tam len jeden huslista.

V&nbsp;médiách sa objavujú skoro každý týždeň informácie o&nbsp;tom, že je nedostatok miest v&nbsp;pôrodniciach, že sa rušia operácie. Nedávno dokonca dočasne prerušili činnosť detskej JIS v&nbsp;Nitre. Má si slovenský pacient na podobné správy začať zvykať? - Preboha, len to nie. Pacient si zaslúži, aby každé oddelenie fungovalo stopercentne a&nbsp;hlavne, aby mal komfort pri hospitalizácii. Do nemocnice predsa nejde človek z&nbsp;radosti. Ide tam, len keď je vážne chorý a&nbsp;potrebuje hospitalizáciu a&nbsp;my mu máme poskytnúť adekvátny servis. To znamená, že nemôžeme byť vyčerpaní z&nbsp;práce, nemôže mať jedna sestra 30 pacientov. To sa jednoducho nedá. V&nbsp;tom je tá starostlivosť limitovaná.

Vyrieši to zvýšenie platov? - Je to jeden z&nbsp;faktorov, na ktorý určite zareagujú zdravotné sestry, ktoré odišli zo systému. A&nbsp;išli naozaj robiť predavačky. Nechcem, samozrejme, ponižovať predavačky, ale ide o&nbsp;to, že kvalifikovaná zdravotná sestra zarobí oveľa viac v&nbsp;jednom známom potravinovom reťazci ako v&nbsp;nemocnici. To je nezmysel, takto to nemôže fungovať. Takže určite by vyššie platy motivovali minimálne v&nbsp;tom, aby sa sestry, ktoré odišli, vrátili. A&nbsp;takisto, aby sestry, ktoré generujeme každý rok, zvážili, či neostanú na Slovensku pre slovenského pacienta.

Kde nás ešte tlačí topánka? - My sa tu bavíme o&nbsp;lekároch a&nbsp;sestrách. Veľmi dôležité sú však aj pôrodné asistentky a&nbsp;stredný zdravotnícky personál. Ja si síce bez ošetrovateľa v&nbsp;sále viem poradiť, ale je to veľmi komplikované. On spraví neskutočne veľa práce za mňa. Musíme sa postarať aj o&nbsp;týchto ľudí v&nbsp;rámci zvyšovania platov. Oni trpia asi najviac.

Kam odchádzajú najčastejšie zdravotné sestry? Okrem spomínaných obchodných reťazcov. - Idú robiť sestry do Nemecka či Česka. Keď vedia po nemecky na úrovni, tak sa bez problémov dokážu zamestnať. Ale takisto chodia robiť aupairky, jednoducho idú za prácou do zahraničia. Je úplne jedno, čo tam robia. Nie sú na Slovensku a&nbsp;nie sú pri slovenskom pacientovi. To je najdôležitejšie. Myslíte si, že sa sestry napríklad z&nbsp;Nemecka vrátia? Poznáte nejaký takýto prípad? Osobne nepoznám. Ale zase ja nie som nejaká stará puška, som ešte mladý lekár. No budem veľmi rád, keď také niečo nastane.

Máte aj plán B, ak by sa nepodarilo vybojovať zvýšenie platov? - Nemyslím si, že by sme mali mať plán B. Je tu len jeden plán, a&nbsp;to, aby sme zdravotníctvo pozdvihli na úroveň aspoň krajín V4. Nechceme robiť nejaké zmeny, len sa chceme dostať na úroveň okolitých krajín. To je celé.

Ako to funguje napríklad v&nbsp;Česku? - Česká republika je pre nás najlepší a&nbsp;zároveň aj prirodzený vzor. Tam to funguje oveľa lepšie platovo, ale aj podmienkami. Na tie sa treba sústrediť. Musíme udržať na Slovensku medikov. Ak dnes niekto ukončuje lekársku fakultu a&nbsp;ako čerstvý absolvent sa lepšie zamestná v&nbsp;Českej republike za lepší plat, tak potom je niekde chyba.

Hovorí sa o&nbsp;tom, že platy by mali byť viazané na počet odpracovaných rokov. Je to jedna z&nbsp;vašich zásadných požiadaviek? - Osobne si myslím, že áno. Je pravda, že čerstvo atestovaný lekár by nemal zarábať tak isto ako lekár s&nbsp;tridsaťročnou praxou. Treba ohodnotiť jeho skúsenosti. Takisto je vhodné poznamenať, že mladší lekár je niekedy šikovný a&nbsp;urobí oveľa viacej operatívy. Ono je to komplikovaná téma. Rozprával som sa o&nbsp;tom so šéfom odborov Petrom Visolajským a&nbsp;zhodli sme sa na tom, že neexistuje nejaký univerzálny kľuč, podľa ktorého ohodnotíte výkonnosť lekára. Ale súhlasím s&nbsp;tým, že by sa mzda mala zvyšovať s&nbsp;počtom odrobených rokov.&nbsp;

Spomínali ste, že lekári idú už nad rámec svojich bežných pracovných hodín a&nbsp;už možno aj nad rámec svojich síl. Aké sú nálady medzi vašimi kolegami? - My lekári sme zvyknutí pracovať veľa a&nbsp;hlavne naše oddelenie. Keď sa stane napríklad hromadná autonehoda, tak pracovať musíme. Ale to sa dá povedať aj o&nbsp;hocijakom inom oddelení. Problémom je skôr vyčerpanosť na strane stredného zdravotníckeho personálu a&nbsp;sestier. Konkrétne dnes som hovoril s&nbsp;jedným anestéziologickým bratom a&nbsp;ten mi povedal, že má 200 hodín nadčasov za mesiac. To je neuveriteľné. Ale celkovo mám to šťastie, že na našej klinike panuje pohoda a je tam veľmi dobrý kolektív. Je to aj vďaka tomu, že nové vedenie UNB, ktoré teraz máme, sa snaží zlepšovať naše podmienky, ktoré štát zanedbáva.

Existuje recept na zlepšenie? - Treba si povedať, koľko ľudí vychádza zo škôl a&nbsp;koľko ľudí nám odchádza, a&nbsp;spraviť si nejakú tabuľku. Ale toto všetko má na starosti ministerstvo zdravotníctva. Nechcem tu teraz suplovať pána ministra Lengvarského. To je ich starosť, aby si to zabezpečili. My sme tu na to, aby sme zachraňovali ľudské životy, a&nbsp;nie na to, aby sme zabezpečovali personál.

Keď ste už spomenuli ministra zdravotníctva Vladimíra Lengvarského, ako hodnotíte jeho prístup k aktuálnej situácii a&nbsp;jej riešeniu? - Nebudem to komentovať.

Jedným z&nbsp;problémov a&nbsp;zároveň záplatou je aj to, že chýbajúcich lekárov vo viacerých slovenských nemocniciach suplujú doktori, ktorí sú už v&nbsp;dôchodkovom veku. - Je to veľmi jednoduchá matematika, keďže priemer je okolo 60 rokov u&nbsp;všeobecných lekárov v&nbsp;niektorých regiónoch. Ako dlho ešte môžu vydržať, desať či dvadsať rokov? A&nbsp;to hovorím, že budú robiť do osemdesiatky, čo je vyčerpávajúce, a&nbsp;to by som im nechcel dopriať. Veď, preboha, každý má nárok na dôchodok.

Ono to tak vyzerá, že kolaps zdravotníctva je na spadnutie. - Zdravotníctvo už skolabovalo, len si to ešte nikto nepriznal. Doteraz sme pracovali v&nbsp;nejakom režime, potom prišiel kovid. A&nbsp;ten demaskoval komplet všetko zlé, cez čo sa v&nbsp;zdravotníctve dalo predtým ešte nejako preniesť. Vyčerpanie zdravotníkov počas pandémie to len zhoršilo.

Pandémia však zasiahla celý svet. Ostatné krajiny spravili niečo viac ako Slovensko? - Minimálne sa venovali tomu, aby personál mal psychologickú podporu. To je jedna z&nbsp;vecí, ktorá napríklad nám osobne chýbala. Pri tom počte úmrtí, ktoré sme mali denne, to nebolo jednoduché. Psychologická podpora by bola výborná vec. Ale ani v&nbsp;zahraničí to nie je úplne ideálne. V&nbsp;Rakúsku majú takisto problém a&nbsp;chcú ísť do štrajku. Aj v&nbsp;USA chcú ísť sestry do štrajku. Celosvetovo pandémia ukázala, že zdravotníctvo nie je ideálne. A&nbsp;to ani v&nbsp;rozvinutých krajinách.

Dal by sa chýbajúci personál kompenzovať príchodom zdravotníkov napríklad z&nbsp;Ukrajiny či zo Srbska? - Stále čakám, kedy prídu. Ni­kto sem nejakým veľkým autobusom nezváža sestry a&nbsp;lekárov z&nbsp;Ukrajiny. Lekári, ktorí tam zostali, musia pomáhať zraneným tam, čo je prirodzené. Ďalšia vec je, že tí, ktorí majú filipa a&nbsp;po­znajú jazyk, idú ďalej. Na Slovensku nemajú dôvod zostať. Samozrejme, máme ukrajinských kolegov a&nbsp;musím uznať, že niektorí sú veľmi šikovní. Ale, ako hovorím, nevidím tie autobusy.

Rozprávame sa o&nbsp;zdravotníkoch, no pacienti na vlastnej koži cítia najlepšie, ako u&nbsp;nás funguje starostlivosť. Aké sú reakcie ľudí, s&nbsp;ktorými sa stretávate v&nbsp;nemocnici. Podporujú vás? - Táto téma polarizuje spoločnosť, čo je prirodzené. Stretávam sa s&nbsp;názormi, že nám treba pomôcť a&nbsp;spraviť kroky, aby sme sa mali lepšie v&nbsp;zmysle pracovných podmienok. No nájdu sa aj pacienti, ktorí budú nadávať. Ale podľa mňa by títo pacienti nadávali, aj keby sme mali zdravotníctvo niekde zo severských krajín. Máme obidva tábory, ale skôr mám pocit, že zo strany pacientov prevláda podpora.

Keby ste mali odhadnúť, čo sa v&nbsp;najbližších dňoch stane, aká by bola vaša predpoveď? - Budem veľmi rád, ak sa lekári a&nbsp;sestry dohodnú na rokovaniach na úrade vlády. Potom bude všetko v&nbsp;poriadku. No nemyslím si, že príde k&nbsp;takému kroku a&nbsp;logicky sa potom rozdajú formuláre a&nbsp;podajú sa výpovede.

A&nbsp;potom? - Podáme výpovede. To je bežná vec a&nbsp;každý má na to právo. Odovzdáme ich na riaditeľstvo a&nbsp;bude chýbať 3-tisíc lekárov. Je tam výpovedná lehota, ktorá závisí od pracovnoprávnej zmluvy. Niekto má dva, niekto tri mesiace a&nbsp;potom jednoducho nepôjdeme do práce.

To značí, že na jeseň nemusí byť pre ľudí dostupná zdravotná starostlivosť v&nbsp;nemocniciach? - Mierime k&nbsp;tomu, že by bol pacient rukojemník. Nemyslím si, že by sme niekoho nechali vykrvácať na chodníku. To ani omylom. Určite bude zabezpečená základná starostlivosť, ale urgentná, keď ide naozaj o&nbsp;život. Elektívne výkony a&nbsp;naplánované vyšetrenia sa však nebudú robiť.

Ak by ste niečo mohli odkázať vláde či rovno premiérovi Hegerovi v&nbsp;súvislosti s&nbsp;aktuálnou situáciou, čo by to bolo? - Treba konať. Netreba sa už rozprávať, debatovať, organizovať diskusie a&nbsp;neviem čo všetko. Už je päť minút po dvanástej. Ak sa na najbližšom rokovaní nedohodnú, bude to zlé len pre nich. Myslím si, že máme na to, aby sme vyhrali. Keď sa postavíme a&nbsp;podporíme sestry aj ďalší personál, budú musieť niečo spraviť. Nemôžu to nechať len tak.

Posledná výstraha pred totálnym kolapsom v zdravotníctve: Čo nám hrozí na jeseň?

Filip Szórád

Výber pre vás

Posledná výstraha pred totálnym kolapsom v zdravotníctve: Čo nám hrozí na jeseň?

Filip Szórád

Súvisiace články

Tisícky lekárov hrozia výpoveďami, trvajú na vyšších platoch. Visolajský: Má to v rukách vláda

Známy chirurg o kritickej situácii s lekármi: Ako je to s hroziacimi výpoveďami?

Bratislava môže prísť o stovky lekárov: Vláda sa nedohodla so zdravotníkmi na platoch

Liek na COVID-19 možno predpísať len po PCR teste, kritizujú všeobecní lekári: Je to byrokracia

Výber pre vás