Niektorí politici a ekonómovia dlhodobo upozorňujú na to, že neustály tlak na zvyšovanie platov môže byť príčinou odchodu zahraničných investorov do lacnejších krajín. A majú pravdu. Pár ich už skutočne odišlo. Hlavne takých, čo si neuvedomili, že Ukrajina je o pár kilometrov ďalej. Niekde inde v čase aj priestore. Naposledy začala baliť talianska odevná firma vo Svidníku, kde zamestnanci roky živorili v mizerných pracovných podmienkach za menej než minimálnu mzdu. A aj tú dostávali v posledný možný zákonný termín. Poberú sa za Talianmi ďalší? A ak áno, je to vlastne zle? Mohli by takýto špekulanti na Slovensku vôbec podnikať, keby sa u nás prísne dodržiaval zákonník práce a odbory dôsledne plnili svoju úlohu? Ako to vidia odborníci na pracovný trh?

Potrebujeme funkčnú verejnú správu

"Slovensko bolo dlhodobo podkapitalizované, chýbali nám moderné fabriky, technológie a manažment. Preto sme mali v porovnaní so západom nízke mzdy i životnú úroveň,"hovorí analytik Ekonomických a sociálnych štúdií INESS Róbert Chovanculiak. "To sa začalo na prelome tisícročia meniť. Prúdil k nám kapitál i zahraniční investori. Výsledkom bol hospodársky rast a zvyšovanie miezd."Títo investori boli pre Slovensko akýsi ekonomický stroj času - skratkou k moderným fabrikám, technológiám a manažmentu. "Keby sme si mali všetko budovať sami, trvalo by to generácie. Treba však povedať, že nízke mzdy prilákali i investorov s nízkou pridanou hodnotou. Sem patrí aj I.C.A. Svidník. So zvyšovaním životnej úrovne sa začali dostávať pod finančný tlak a ich odchod do krajín s menšími mzdami treba považovať za prirodzený kolobeh."

Na konci tabuľky: Naša verejná správa sa v efektivite pravidelne umiestňuje na
posledných miestach v rebríčkoch OECD.
Na konci tabuľky: Naša verejná správa sa v efektivite pravidelne umiestňuje na posledných miestach v rebríčkoch OECD.
Zdroj: Andrea_Melich

Hoci sú podľa analytika časy, keď naša krajina zaujímala "úsporných investorov" viac-menej minulosťou, upozorňuje, že nie je dobré tlačiť na vyššie platy umelo. Napríklad, ak sa politici v Bratislave rozhodnú radikálne zvýšiť minimálnu mzdu. "V tom prípade môžu urýchliť odchod niektorých zamestnávateľov, alebo zabránia príchodu nových, ktorí by slabším regiónom pomohli. Na východnom Slovensku je situácia iná, než na západe krajiny. Ak by prešla minimálna mzda 600 eur, tak by zamestnanie jedného človeka v maloobchode stálo podnikateľa skoro tisícku mesačne. To sú náklady na vyplácanie druhého stupňa minimálnej mzdy. Pre malého obchodníka zo Svidníka môže byť problém vytvoriť udržateľné pracovné miesto za takýchto podmienok."

Na to, aby sme sa stali s krajinou s dobre platenou pracovnou silou potrebujeme fungujúcu ekonomiku. A tam to nevyzerá ružovo. "Stačí sa pozrieť, ako sa Slovensko vyvíja v rebríčku Svetovej banky, ktorá hodnotí kvalitu podnikateľského prostredia. Od roku 2016 do roku 2018 sme postupne klesli z 33. na 42. miesto!"

V súvislosti s praktikami talianskeho podnikateľa Chovanculiak dodáva. "Súčasťou dobrého podnikateľského prostredia musí byť aj funkčná verejná správa, inštitúcie, súdy... Toto všetko u nás zlyháva. Naša verejná správa sa v efektivite pravidelne umiestňuje na posledných miestach v rebríčkoch OECD."

Masívny exodus firiem nehrozí

"V prípade minimálnej mzdy by malo ísť o číselnú hodnotu, ktorá je v súlade s miestnym trhom práce," hovorí Nikola Richterová zo spoločnosti Profesia. "Nikdy by nemala byť krôčik od priemernej mzdy v danom regióne. Aj z tohto dôvodu by sme na Slovensku prijali komplexnejší systém a nie stanovovanie najnižšieho zárobku len tak od oka. Lebo sa nám to môže neskôr vypomstiť."

Konštatuje, že minimálna mzda rástla v posledných rokoch rýchlejšie, čo mohlo poškodiť najmä menších podnikateľov v menej rozvinutých regiónoch. Neobáva sa však masívneho odchodu zahraničných firiem do krajín s nižšími platmi. Tie skôr uvažujú o znížení nákladov investíciami do robotizácie. "Ich prípadný odchod by bol totiž väčšinou spojený s príliš vysokými dodatočnými nákladmi, ktoré by sa mohli vrátiť späť veľmi neskoro. Aj to iba za predpokladu, že by situácia v cieľovej zemi zostala niekoľko rokov rovnaká. Takáto istota však neexistuje."

Rastúca minimálna mzda môže podľa nej negatívne ovplyvňovať skôr rozširovanie spoločností. Teda, že zahraniční a nadnárodní zamestnávatelia budú zvyšovať výrobu v lacnejších krajinách. "Taktiež to môže ovplyvniť rozhodovanie nových investorov, či vstúpia na náš pracovný trh,"uzatvára Richterová.

Nemáš na výplaty? Nepodnikaj!

"Firmy zo Slovenska odchádzajú a ďalšie prichádzajú. Je to prirodzený pohyb na trhu a netreba z toho robiť udalosť roka," reaguje na naše otázky šéf občianskeho združenia Pracujúca chudoba Milan Kuruc. "Zväčša sa sťahujú menšie spoločnosti s jednoduchou výrobou. Dodnes k nim nepatrila žiadna firma so sofistikovanejšou produkciou. Napríklad v roku 2009 svoju prevádzku, kvôli vysokým mzdovým nákladom, ukončila spoločnosť Molex a zamierila do Číny. V priemyselnom parku v Kechneci pri Košiciach, kde sídlila, medzitým vyrástli ďalšie podniky a dnes je nezamestnanosť v tomto regióne jedna z najnižších."

Iný kraj:
Iný kraj: "V Rakúsku je normálne, že podnikateľovi, ktorý nevypláca mzdy, alebo hrubo porušuje pracovné kódexy, môžu zavrieť firmu a zakázať podnikať na niekoľko rokov," tvrdí Milan Kuruc.
Zdroj: archív MK

Milan Kuruc je presvedčený, že Slovensko musí skončiť s politikou nízkych miezd a jasne povedať, že firmy s chabým biznis modelom, ktorý negeneruje tržby ani na seriózne mzdy, nemajú v tejto republike čo robiť.

"Investori sem ani zďaleka neprichádzajú len za lacnou pracovnou silou," pokračuje. "Ak by to bola pravda, potom by boli všetci nasťahovaní v Rumunsku, či Bulharsku. Prichádzajú k nám aj kvôli kvalitnému a disciplinovanému ľudskému potenciálu, dobrej geografickej polohe a stále sa zlepšujúcej infraštruktúre. Občas sa objavil pokus presunúť podnik zo Slovenska do Rumunska, no potom to musel investor prehodnotiť a vrátiť sa. Produkcia v lacnejších krajinách totiž nedosahovala takú kvalitu ako u nás."

V súvislosti so situáciou (nielen) vo Svidníku poznamenáva, že štátna správa by konečne mala pristúpiť k tvrdším trestom pre podnikateľov, ktorí nerešpektujú Zákonník práce a svoje zisky dosahujú na úkor zamestnancov. "V Rakúsku je úplne normálne, že podnikateľovi, ktorý nevypláca mzdy, alebo hrubo porušuje pracovné kódexy, môžu zavrieť firmu a zakázať podnikať na niekoľko rokov,"uzatvára Kuruc.

Nie je dôvod na plač

"Odchod firmy, ktorá mala problém aj s vyplácaním minimálnej mzdy, by sme v žiadnom prípade nemali vnímať tragicky," pridáva svoj názor Alexej Dobroľubov z Inštitútu zamestnanosti. "Takéto spoločnosti viažu ľudský kapitál v neproduktívnom prostredí a do budúcnosti nepredstavujú pre našu ekonomiku pridanú hodnotu."

Za dôležitú súčasť fungovania trhového prostredia považuje zvyšovanie kúpyschopnosti občanov. Preto je podľa neho nevyhnutné, aby spoločnosti, ktoré na to majú, vyplácali vyššie mzdy. Väčší objem peňazí v domácnostiach by našincom umožnil viac míňať, čo by mohlo pomôcť podnikateľom orientujúcim sa na domáci trh.

"Hoci náš Zákonník práce (na papieri) dostatočne chráni zamestnancov, problém je s jeho napĺňaním v praxi a kontrolou," upozorňuje Alexej Dobroľubov.
Zdroj: IZ

"Achillovou pätou Slovenska sú výrazné regionálne rozdiely, ktoré sú stále podceňované."Tie vyháňajú schopných ľudí z domovov za lepšími príležitosťami. Bez nich sa znižuje záujem investorov s pridanou hodnotou do týchto oblastí prichádzať. Ak sa to nezmení, regióny budú naďalej upadať. "Pre dlhodobý rast každej ekonomiky je dôležitý kvalitný ľudský potenciál a fungujúce verejné inštitúcie," pripomína Dobroľubov. Ich absencia vytvára priestor práve pre subjekty, ktoré zneužívajú sociálnu situáciu ľudí, alebo sa pohybujú na hrane zákona. "Hoci náš Zákonník práce (na papieri) dostatočne chráni zamestnancov, problém je s jeho napĺňaním v praxi a kontrolou. Podnikatelia, ktorí majú z neho trhací kalendár znevýhodňujú tých, čo ho dodržiavajú. To vytvára v spoločnosti zbytočnú skepsu."