Len pár dní pred bratislavským pochodom za práva LGBT ľudí spísali organizátori výzvu pre politikov. Žiadajú v nej, aby namiesto útokov na vymysleného nepriateľa, začali pracovať na skutočnom politickom programe a riešili to, čo majú. „ V posledných rokoch sa u nás nahromadilo množstvo problémov v zdravotníctve, školstve, s vymožiteľnosťou práva, nefunkčnými inštitúciami, či drancovaním životného prostredia. Namiesto hľadania a presadzovania riešení problémov, ktoré trápia všetkých ľudí na Slovensku, však politická reprezentácia zneužíva tému práv LGBT ľudí ako nástroj politického boja a rozdeľovania spoločnosti,“ píšu vo výzve.

Dúhový Pride: Najviac vraj kole oči politikom, ktorí potrebujú zakryť vlastnú neschopnosť.
Dúhový Pride: Najviac vraj kole oči politikom, ktorí potrebujú zakryť vlastnú neschopnosť.
Zdroj: Matej Kalina

Slabí lídri útokmi odvracajú pozornosť

„LGBT ľudia sú vyčleňovaní ako niekto, kto nezdieľa rovnaké hodnoty a morálku ako väčšina a kto ohrozuje rodinu ako inštitúciu, či dokonca vlastné deti. Neustále sa tak opakujú tie najzraňujúcejšie predsudky o tejto menšine, ktoré v súčasnosti už šíria nielen predstavitelia extrémistických, ale aj štandardných politických strán,“ kritizujú tvorcovia výzvy. Ako dodávajú, netrpí tým len jedna menšina.

Potvrdzuje sa podľa nich skúsenosť, že k otvorenej homofóbii sa politickí aktéri utiekajú spravidla vtedy, keď sa dostane do krízy ich legitimita. „Vždy, keď čelia kritike za zneužívanie moci, rastúcu korupciu a klientelizmus, etické pochybenia, keď nemajú riešenia na sociálne a ekonomické problémy, prípadne nie sú schopní ich presadiť, stupňujú útoky na menšiny s cieľom odvrátiť pozornosť voličov a voličiek. V takomto prostredí rastie podpora antidemokratických a extrémistických strán a kandidátov,“ vysvetľujú.

Diskusia o niečom, o čom iní rozhodujú sami

A dodávajú, že celá generácia LGBT občanov Slovenska vyrastá s tým, že o ich súkromnom a rodinnom živote sa vedie politická diskusia. „Politici sa celé desaťročia hádajú o tom, či majú právo vybrať si svojho partnera, založiť rodinu a vychovávať svoje deti. Za samozrejmé sa považuje, že o rozhodnutiach, ktoré príslušníci väčšiny robia výlučne sami za seba, má rozhodovať hlasovanie v parlamente, či dokonca v referende. Nikomu z väčšiny by sa nepáčilo, keby uznanie jeho rodinného stavuzáležalo od vôle politikov, štátu či cirkví,“ dodávajú s tým, že vytvorenie právneho rámca, ktorý umožní uplatniť základné práva aj ľuďom tvoriacim rozmanité typy rodín, by nemalo závisieť od osobného názoru, presvedčenia, liberálneho či konzervatívneho zmýšľania politika, ktorý má oprávnenie navrhovať a prijímať zákony.