Žijú v kocke z betónu: Manželia si splnili sen o netradičnom bývaní, usadili sa na streche sila

Žijú v betónovej kocke: Radim a Barbora si postavili neuveriteľné bývanie, žasol nad ním Drupi

Ján Dzúr

Za čias cisára Františka Jozefa I. bol Olomouc vojenskou citadelou, ktorá mala chrániť Rakúske Sliezsko pred Pruskom. Dnes už mesto neleží v&nbsp;pohraničí dvoch znesvárených mocností. Nezdobia ho delá a&nbsp;rovnošaty vojakov, ale sochy, fontány, stredoveké domy a&nbsp;štíhle veže katedrál. Úzke uličky pod nimi schovávajú múzeá a&nbsp;kaviarne, srdce metropoly obopínajú nekonečné sady. Kto príde na ich okraj, objaví vily, z&nbsp;ktorých väčšina vyrástla po zrušení pevnosti na sklonku 19. storočia a&nbsp;postavila si ich miestna elita. 

NEUVERITEĽNÉ BÝVANIE A EŠTE KRAJŠIE VÝHĽADY. SPOZNAJTE S NAMI NEOBVYKLÚ VILU NA SILE

Asi najikonickejšia stavba Moravy však nie je z&nbsp;obdobia secesie či funkcionalizmu, naopak, vznikla len nedávno. Originálna betónová kocka, v&nbsp;ktorej žijú Radim a&nbsp;Barbora Králíkovci, stojí na samej hranici historickej časti Olomouca, no vidno ju zďaleka. Vyrástla totiž na špici niekdajšieho zásobníka obilia, ktorý bol súčasťou dnes už ne­existujúceho areálu mlynov. Hoci premena starých fabrických areálov na obytné zóny je trendom posledných dekád, šikovní manželia si originálnu vilu s&nbsp;neopakovateľnými výhľadmi priali mať len pre seba.

Na Radima Králíka čakáme pri kovaných vchodových dverách. Kým nám ich otvorí, hranaté obydlie vo výške 30 metrov nad zemou si s&nbsp;rešpektom prezrieme z&nbsp;ulice. „Budovu z&nbsp;roku 1941 som mal prenajatú už v&nbsp;čase, keď bola súčasťou nefunkčného priemyselného priestoru. Naša firma na ňu vešala veľkoplošné reklamy, kvôli ktorým som sem chodil a&nbsp;užíval som si výhľady. Keď sa nám naskytla príležitosť zásobník na obilie kúpiť a&nbsp;mali sme dosť peňazí na jeho úplnú rekonštrukciu, prerobili sme silo na náš vysnívaný byt. No nebolo to ľahké. Stavbu zo železa a&nbsp;z&nbsp;betónu sme rozdelili na tri etapy a&nbsp;párkrát mi pre ňu skoro praskla cievka v&nbsp;hlave,“ hovorí domáci pán, s&nbsp;ktorým vkročíme na prízemie.

Sú tu hojdačky, kvetináče s&nbsp;popínavými rastlinami, gril, drevo naň i&nbsp;niekoľko sôch. Keď oči otočíme k&nbsp;oblohe, vidíme pôvodné drevené trámy, niektoré sú dokonca ohorené. Je to spomienka na časy, keď sa v&nbsp;sile nedopatrením vznietil obilný prach. „Nie je tu strecha, takže sem sneží a&nbsp;prší,“ otvára domáci pán ďalšie dvere. Dostaneme sa nimi k&nbsp;výťahu, pri ktorom je schodisko so 160 schodmi. „Kolujú legendy, že tu máme výťah pre autá. Ľudia si vymýšľajú rôzne príbehy, no ani tento nie je pravdivý,“ dodá Radim Králík v&nbsp;priestore, ktorý tak trochu pripomína československý pevnostný systém z&nbsp;30.&nbsp;rokov. No steny tu nezdobia výstražné tabule, ale obrazy, fotografie a&nbsp;zarámovaný článok z&nbsp;New York Times.

„Rubrika o&nbsp;bývaní tam má zvyčajne pol strany. Nám noviny venovali trikrát taký veľký priestor,“ usmeje sa náš hostiteľ. Z&nbsp;tmavého miesta, kam autá kedysi sypali obilie, sa výťahom za pár sekúnd dostaneme do mezonetového bytu zaliateho slnkom. Okná sú bez záclon i&nbsp;žalúzií, sklá prispôsobené slnečnému žiareniu. Otvorený veľkorysý priestor spája kuchyňu s&nbsp;odpočinkovou časťou. Každý voľný kúsok zaberajú sošky králikov. „Manželka sa pred svadbou nevedela zmieriť so svojím budúcim priezviskom, po nej ich začala zbierať. Už ich nedokážem spočítať,“ žartuje pán Radim, ktorému obraz králika namaľoval aj nebohý autor českých bankoviek Ondřej Kulhánek.

V&nbsp;obývacej časti vily na sile, kde kedysi bola strojovňa, je knižnica, ktorá siaha až po strop. Na stenách vysokých štyri metre sú opäť obrazy a&nbsp;fotografie – trebárs od Ivana Mládka či Jana Saudka. Manželia tam vodia svojich obchodných partnerov, architektov aj priateľov, napríklad talianskeho speváka Drupiho. „Keď sme budovu kupovali, vlastnil som firmu na výrobu digitálnych tlačiarenských strojov, ktoré som predával po celom svete. Mojimi klientmi boli menšie rodinné firmy, ktorých majitelia ma pozývali k&nbsp;sebe. Chceli, aby som videl, ako žijú, a&nbsp;získal o&nbsp;nich solídne dojmy. Ak som chcel robiť to isté, nemohol som svojich zákazníkov došikovať do činžiaka,“ nezakrýva pán Králík.

Jedálenskej časti vily dominuje stôl, od ktorého sa cez okná v&nbsp;úrovni očí pozeráme na mesto pod sebou. „Bol to zámer architektov. Malé okienka sú pripomenutím starého zásobníka na obilie, takisto mal navrchu podobné otvory,“ približuje Radim Králík. Interiér domu je jednoduchý, no nie je studený. Dojem útulnosti v&nbsp;ňom dotvára najmä drevo a&nbsp;množstvo pohoviek. „Keď sme sa sem nasťahovali, prišla taká prietrž mračien, že sme zobudili deti. Spolu sme sa pozerali na búrkovú stenu, ktorá sa oproti nám valila. Kým na mesto pod sebou sme si časom zvykli, pohľad na horizont sa stále mení a&nbsp;aj prírodné živly nás zakaždým čímsi prekvapia,“ pridá sa do rozhovoru pani Králíková.

Súčasťou obývacej časti domu je terasa. Na najvyššom poschodí sa nachádzajú dve detské izby, spálňa a&nbsp;kúpeľňa s&nbsp;obrovským oknom. Medziposchodie, ktoré pôvodne slúžilo ako herňa dnes už dospelým deťom Radima a&nbsp;Barbory, je teraz pracovňou domáceho pána. Skladá tam modely lietadiel a&nbsp;pozerá sa na park hlboko pod sebou. „Mám rád ruch Olomouca, no súčasne si chcem užívať svoj pokoj. Preto žijeme v&nbsp;samote nad mestom, odkiaľ sa do centra pešo dostanem za pár minút. Ak by som chcel, môžem ísť na pivo hoci v&nbsp;papučiach,“ uzatvára s&nbsp;úsmevom Radim Králík, ktorý by bývanie na sile za žiadne iné nevymenil. Nie pre byt samotný, ale výhľady na bývalú pevnosť, na ktoré nedá dopustiť...

K nevyhnutnému vybaveniu vily patria závesy pre horolezcov na údržbu fasády, rovnako umývanie okien musia majitelia prenechať profesionálnej firme. „Jednu sme si objednali a&nbsp;oni štrnásť dní premýšľali, kým navrhli, akým spôsobom umyjú všetky okná,“ vraví Barbora Králíková. Vo vile manželia znášajú všetky povinnosti a&nbsp;náklady, ktoré sa normálne riešia pri stavbe 12-poschodového vežiaka. „Musíme mať napríklad vlastné vysokotlakové vodné čerpadlo, vlastnú automatickú tlakovú stanicu. Na prevádzku výťahu musíme spĺňať všetky zákonné normy, mať servisnú zmluvu, dávať ho pravidelne kontrolovať,“ priznáva Radim Králík, ktorého asi najviac potrápili hasiči. „Ešte v&nbsp;priebehu stavby sa zmenili predpisy, takže sme museli protipožiarne nátery nahradiť špeciálnym obkladom. Musíme mať aj vlastný náhradný elektrický generátor, vodáreň či certifikované požiarne zabezpečenie.“

Žijú v kocke z betónu: Manželia si splnili sen o netradičnom bývaní, usadili sa na streche sila

Ján Dzúr

Plus TV

Novinár nie je sudca. Nálepkovanie je forma extrémizmu

Peter je závislý na opiátoch a alkohole, bol vo väzbe. Čo odkázal ľuďom, ktorí chcú brať drogy?

Tomáš Demo z Highgate Group: Due diligence odhalí aj skryté riziká pri kúpe firmy

Výber pre vás

Žijú v kocke z betónu: Manželia si splnili sen o netradičnom bývaní, usadili sa na streche sila

Ján Dzúr

Súvisiace články

Miliardár Vanderbilt nešetril. Jeho víkendový domček je trikrát väčší ako sídlo prezidenta USA

Kreolkino hniezdočko. V krásnom zámočku vo Dvorci sa usadila Haiťanka zo škandalóznej rodiny

Tucet rokov neschopnosti. Pod hradom Krásna Hôrka už ministrom nikto neverí, ukazujú im Bojnice

Najslávnejšie auto sveta vymyslel muž zo severu Čiech. Odobril mu ho Hitler, chválili hippies

Josef Laufer bol herec, spevák a šoumen. Ozajstným hrdinom bol však jeho otec, lekár Maximilián

Plus TV

Novinár nie je sudca. Nálepkovanie je forma extrémizmu

Peter je závislý na opiátoch a alkohole, bol vo väzbe. Čo odkázal ľuďom, ktorí chcú brať drogy?

Tomáš Demo z Highgate Group: Due diligence odhalí aj skryté riziká pri kúpe firmy

Výber pre vás