V reakcii na Mayovej potupnú porážku v parlamente šéf opozičných labourstov Jeremy Corbyn inicioval hlasovanie o dôvere premiérky - aj keď tuší, že neuspeje. Zrejme aby sa uistil, ako sa veci majú.

Kebyže politici v Londýne rozoberajú stupeň ochrany potápky čiernookej vo Walese, takýto prístup by síce vyznieval trochu netradične, ale dal by sa tolerovať. Ale tu hovoríme o historicky prvom odchode krajiny z Európskej únie, o kroku do neznáma, ktorý reálne ovplyvní život miliónov ľudí na Ostrovoch, ale aj na kontinente. A aby to bolo ešte horšie, hodinky neúprosne tikajú - už koncom marca by odchod mal byť realitou.

Ale divadielko je len logickým vyústením celého prístupu k brexitu. Namiesto aby hneď po referende začala s prípravou na odchod, premiérka Mayová vypísala parlamentné voľby s cieľom posilniť svoju pozíciu. Výsledok? Zostala pri moci s odretými ušami, ale za cenu koalície so severoírskymi unionistami.

Neskôr, keď ju začali jeden za druhým opúšťať ministri na protest proti obsahu brexitovej dohody s EÚ, nezmenila svoju politiku a názory ani za mak. Tvrdohlavo čakala od Bruselu zásadné ústupky - aj keď dobre vedela, že sa ich nedočká.

Vyzerá to preto, akoby sa Mayová až tak veľmi nesnažila vyviesť Britániu z Európskej únie - aj keď si uvedomuje, že by mala. Veci sa totiž majú tak, že britskí občania na referende odmietli zotrvanie v EÚ. Asi im nie sme dosť dobrí.