Sú ich desiatky a každý maká, ako najlepšie vie. Pri vzniku televíznych seriálov a filmov je prítomný mnohopočetný štáb. Vo finále majú na diele všetci rovnakú zásluhu, niektorí však zostávajú popri hercoch, režiséroch či scenáristoch divákmi nepovšimnutí. O funkcii lokačného manažéra vie mimo brandže málokto. Paradoxne na ňom stoja základné piliere každého projektu. Ak nenájde správne prostredie - lúku, dom, chalupu či školu - zapadajúce do scenára, nemôže sa začať nakrúcať.

Z prístavu do sveta...

Mladý Patrick Horváth, ktorý sa venuje hľadaniu správnych miest na natáčanie, začínal ako asistent výroby. Hercom nosil obedy, parkoval autá. „Študoval som film a už na prednáškach som o pozícii lokačného manažéra počul. Predtým som nemal poňatia, že to existuje,“ priznal. Prvýkrát sa v tejto pozícii realizoval počas bakalárskeho filmu. „Podarilo sa mi vybaviť bratislavský prístav, bol som na seba pyšný. Je to náročné miesto hlavne z hľadiska bezpečnosti. Potom som robil ako ,runner‘ v televízii Markíza. To je taká pozícia, že robíte všetko, ale nemáte žiadnu zodpovednosť,“zažartoval. 

Vďaka televíznym seriálom Chlapi neplačú, Kukučka či Naši si Horváth vytvoril archív lokácií. „To je to najcennejšie, čo lokačný manažér má,“ vysvetlil podstatu svojej práce. „Posledný môj projekt je Trhlina, predtým som robil iný film Petra Bebjaka, Čistič. Za úspech považujem aj film Out Stealing Horses. Dostal svetové ocenenie za kameru,“ pochválil sa.

Nadávky aj nedôvera

Lokačný skauting beží Patrickovi Horváthovi v hlave neustále. Miesta, ktoré navštívi, si priebežne ukladá, ale hľadá aj podľa konkrétneho zadania. „Mal som nájsť školu v socialistickom duchu. Prešiel som ich neúrekom. Keď som takú našiel, nadšene som im hovoril, akú majú úžasnú, najkrajšiu školu. Pozerali na mňa, veď ide o budovu nezrekonštruovanú tridsať rokov,“ zasmial sa Patrick. Pri hľadaní areálov sa mu stalo veľa bizarných situácií. Práve preto, že ľudia túto praktickú stránku filmárčiny nepoznajú.

Svoju prácu prirovnáva k roznášačom listov. „Som ako poštár. Vybehne na mňa pes a podobne. Máme asi spoločné zážitky,“ zasmial sa. „Situácie sú rôzne. Ako sú rôzni ľudia, tak aj ich reakcie. Niekedy je to komické. Keď nazerám ľuďom cez plot a odchýlené dvere, určite si pomyslia svoje. Ak sa nepredstavím, zľaknú sa, či som zlodej. Čiže už viem, že sa musím hneď predstaviť a dať im vizitku. Raz na mňa jeden pán pustil zalievací systém na trávniku. Chápem to. Bol trochu nedôverčivý a bola tma. Nakoniec sme u neho nakrúcali.“

Dobre známa: Krčma v Hornej Dolnej prešla drobnými úpravami.
Dobre známa: Krčma v Hornej Dolnej prešla drobnými úpravami.
Zdroj: Archív

Nervózni šoféri

Takmer z rovnakého súdka vyťahuje zážitky aj Michal Horváth, lokačný manažér televízie JOJ. Niektoré sú vraj ako z inej planéty. „Keď nakrúcame na verejných komunikáciách, musíme si vybaviť povolenie a organizovať dopravu. Požičiam si značky na položenie dopravného značenia a obmedzení. Až po správnom založení na cesty môžeme začať nakrúcať. Keď už začneme, tak sa vždy nájde nejaký vodič, ktorý sa nepozerá. Sú netrpezliví, nerešpektujú to a vbehnú nám do záberu. Potom to musíme pretáčať celé od začiatku. Stalo sa, že jednému pánovi praskli nervy. Použil na nás veľmi expresívne výrazy, aj päsť ukázal.“

Byrokracia

Lokační manažéri najčastejšie narážajú na ťažkopádnosť úradov. Nakrúcanie na cestách a námestiach je niekedy nočná mora. „Vybaviť povolenie, to je na slovenských úradoch naozaj ťažké. V zahraničí majú štáty pre filmárov svoj vlastný úrad, ide o jednu kanceláriu a jedného človeka, ktorý pozná systém. U nás nie je nikde nič jasne dané. Potom vás posielajú z úradu na úrad, lebo sa chcú zbaviť zodpovednosti,“ vysvetlil chápavo Patrick. 

Ďalšou zákernosťou je nevyspytateľné počasie. Bojujú s ním najmä pri televíznych seriáloch. Počas nakrúcania jojkárskeho seriálu Prázdniny museli jeden svah vymeniť za iný. „Každý deň sme na vybratý kopec beznádejne pozerali, ako z neho zlieza sneh. Konkrétne iba z toho jedného. Ináč boli všade naokolo metrové snehové záveje. Modlili sme sa, aby na našom vrchu nasnežilo, ale nič,“ rozpráva lokačný manažér JOJ-ky.

Ľahké nebolo nájsť ani malebnú zasneženú chatu, ktorú poznáme zo seriálu Prázdniny. „Potrebovali sme dom na samote. Aby bol v okolí les a svah, aby mala produkcia blízko parkovanie a ubytovanie,“ opísal nám lokačný manažér začiatok výberového procesu. „Našiel som niekoľko miest, z ktorých sa vyraďovalo. Keď aj niečo nájdeme na internete, fotografie nie sú vždy totožné s realitou. Vybrali sme päť adeptov a išli sme s výrobným tímom na obhliadku. Chalúpka Malé Borové mala nakoniec okrem skvelého prostredia výborného majiteľa,“spomína Michal. „Keď videl, akí sme veselí, o to viac nám bol nápomocný. Zabezpečil aj traktor, ktorým nám pomáhal, keď sme autom vo fujavici zapadli,“vychválil majiteľa lokačný manažér.

Trhlina mala Trhlinu.
Trhlina mala Trhlinu.
Zdroj: Archív P.H.

Vyhrávajú dediny

Nič nie je zadarmo a platí to aj v tejto brandži. Každý majiteľ dostane za nakrúcanie na pozemku zaplatené. Odmena sa počíta podľa počtu dní a náročnosti. Iné je, ak sa nakrúca iba v záhrade, a inak sa vypláca práca v interiéri. Honoráre sa pohybujú v stovkách eur. „Snažím sa byť férový hneď na začiatku. My majiteľom na rovinu povieme, aký je rozpočet. Väčšinou to berú, že koľko máme, toľko dáme,“priznal Patrick.

Ak si štáb vyberie do projektu statok či ranč, niektorí majitelia to ženú do tisícov eur, iní sú skromnejší. Podľa lokačných manažérov treba obehnúť všetkých, ktorí sú dostupní. „Nakrúcali sa u nás reklamy aj seriály. Dedičstvo, Kredenc, Oteckovia, Divoké kone a už si ani nespomínam ďalej,“ povedali nám v jazdeckom klube v Záhorskej Bystrici. „Máme stanovenú sumu okolo päťsto eur. Peniaze aj tak padnú na stravu a ,ošatné‘ pre zvieratá,“ zveril sa nám šéf jazdeckého klubu s úsmevom.

Lokační manažéri sa zhodujú, že najväčšiu radosť pri práci pociťujú na slovenskom vidieku. Organizácia, povolenia aj obyvatelia sú tam oveľa tolerantnejší. Aj preto, že prítomnosť štábu miestni považujú za exotický moment popri vláčnom dedinskom živote. Nájsť malebnú obec však nie je ľahké. Kým „lokační“ objavili dedinu Nová Lehota, ktorá
sa v seriálovom hite premenila na Hornú Dolnú, poriadne sa potrápili. Dnes napriek tomu, že mnohí diváci ani netušia, kde sa nachádza, notoricky poznajú krčmu a hlavnú cestu, ktorá dedinu pretína.

Trhlina mala trhlinu

Patrick Horváth sa podieľal aj na slovenskom filmovom hite Trhlina. Lokácie, ktoré našiel, režiséra Petra Bebjaka hneď nadchli. „Pre lokačného manažéra to bol sen. Väčšina priestorov bola daná knihou, podľa ktorej sa film nakrúcal. Veľa miest bolo reálnych. Mám rád horory, ale keď som mal chodiť po tých temných miestach sám, zobral som si radšej svojho psa,“pousmial sa.

V knihe Jozefa Kariku sa spomínajú aj miesta, ktoré neexistujú. Starú psychiatriu, kde brigádoval hlavný hrdina Igor, už dávno prerobili. „Nechceli sme nakrúcať na druhom konci Slovenska, tak sme hľadali pri Nitre. Nakoniec sme našli staré vojenské kasárne. Je tam nemocnica, ktorú kedysi používali vojaci. Keď to režisér Peter Bebjak uvidel, bol nadšený. Hneď rozhadzoval rukami, čo kde a ako dotvoríme.“