Zameriava sa predovšetkým na domáce a zahraničné reportáže, sociálno-ekonomické témy, či problematiku pracovného trhu

Peter Galan

Ešte pred pár mesiacmi bol Most úplne obyčajné robotnícke mesto ďaleko na severe Čiech. Ak k&nbsp;nám odtiaľ doľahli nejaké správy, hovorili hlavne o&nbsp;problematickom spolužití majority s&nbsp;početným rómskym etnikom na vykričanom sídlisku Chánov. Stačilo, aby dvaja šikovní filmári - scenárista Petr Kolečko a&nbsp;režisér Jan Prišinovský - dali hlavy dokopy a&nbsp;všetko je zrazu inak. Pomohol dobrý nápad, aktuálna téma a&nbsp;netradičné spracovanie. Prečo konečne neotvoriť desaťročia tabuizované témy, donekonečna ohýbané zo všetkých strán, aby vyzneli čo najkorektnejšie a&nbsp;nepodať ich divákom pravdivo a&nbsp;bez obalu?

Tak vznikol osemdielny televízny seriál, ktorý vyvolal u&nbsp;našich susedov doslova hystériu. Už prvý diel, ktorý ani nešiel v&nbsp;hlavnom vysielacom čase, si pozrelo skoro 1,3 milióna divákov, čo je v&nbsp;českých meradlách neuveriteľné číslo. S&nbsp;ďalšími epizódami priazeň publika len rástla a&nbsp;finále si pozrelo ešte o&nbsp;tristotisíc ľudí viac. Samotní tvorcovia a&nbsp;herci boli úspechom zaskočení. Sociálnymi sieťami dokonca v&nbsp;rôznych obmenách preletela hláška, že toto dielo urobilo pre pochopenie a&nbsp;integráciu Rómov viac než mnohí vládni splnomocnenci za tridsať rokov.

Možno práve preto, že Most! nekompromisne láme všetky doterajšie tabu, nazýva veci pravými menami a&nbsp;bez obalu sa vysmieva Rómom, skínom aj majorite. Seká na všetky strany. Nekorektným jazykom, drsnými žartmi, nebráni sa ani vulgarizmom. Príbeh je síce vymyslený, postavy sú však realistické a&nbsp;reakcie zväčša uveriteľné. Hoci prakticky žiadna zo skupín tu nevyznieva ako úplne čistá, seriál si získal takmer dva milióny priaznivcov vrátane mostianskych Rómov.

Zdanlivo žiadna sláva. Všetko sa začína aj končí v&nbsp;reštaurácii nižšej cenovej skupiny Severka, kde sa schádza nekonzistentná partia ľudí a&nbsp;zabíja voľný čas. Medzi nimi pravidelne posedáva aj hlavná postava seriálu - stroskotanec Luděk, ktorý po výpovedi z&nbsp;práce skončil ako „operátor“ smetiarskeho vozidla. Odpojili mu elektrinu, rastú mu dlhy, syn na neho kašle a&nbsp;z&nbsp;brata sa stala po operácii žena. Vystupuje síce ako rasista, ale okolnosti ho prinútia hrať sa na aktivistu, hľadajúceho porozumenie medzi Rómami a&nbsp;majoritou. I&nbsp;keď zápletka pôsobí na pohľad vykonštruovane, všetko do seba krásne zapadne, dej sa plynule odvíja a&nbsp;zvoľna otvára bolestivé body českej, ale i&nbsp;slovenskej spoločnosti.&nbsp; Tvorcovia akoby zabudli na jemnocit, ktorý postihuje ľudí takmer v&nbsp;každej oblasti týkajúcej sa menšín a&nbsp;neraz surovo ukazujú bežnú realitu spolužitia s&nbsp;nimi. Samozrejme, trochu nafúknutú a&nbsp;zhustenú, aby mal dej spád a&nbsp;energiu. Tá sa mu nedá uprieť. Všetko dokopy funguje celkom dobre.

Napriek tomu zaznievajú aj kritické reakcie. Upozorňujú na to, že seriál mesto Most vykresľuje, akoby v&nbsp;ňom bol zločin samozrejmý, postavy sú buď hlúpe, primitívne, alebo sebecké a&nbsp;Rómovia jednoduchí ľudia s&nbsp;katastrofálne nízkym IQ a&nbsp;so silnou tendenciou k&nbsp;zločinu.&nbsp; Riaditeľ organizácie ARA ART David Tišer si v&nbsp;českých médiách nedával servítku na ústa: „Veď je to kopa predsudkov a&nbsp;stereotypov! Naozaj zamrazí, keď si uvedomíte, že každý v&nbsp;tom seriáli má vyššie IQ než Rómovia. Dokonca aj Luděk či Eda. Rómovia sú zase tí, ktorí nevedia hovoriť, čítať, písať, pri prvej príležitosti vyťahujú nožík.“ A,&nbsp;naopak, niektorí obviňujú tvorcov zo skrytej prorómskej propagandy. Pozitívnych hlasov je však oveľa viac. Pripomínajú, že pre mesto je to obrovská reklama, do Mosta sa hrnú noví turisti a&nbsp;radnica pre nich pripravila suveníry so seriálovou tematikou. Podľa nich je neromantický pohľad na Rómov oslobodzujúci a&nbsp;láme ľady.

„Most! zbližuje gadžov a&nbsp;Rómov tak, že tých z&nbsp;,druhej strany plota‘ ukazuje v&nbsp;normálnom svetle. Mnohí tú druhú stranu odmietajú vidieť. Teraz ju však majú v&nbsp;obývačke a&nbsp;zvládajú to,“ napísal jeden z&nbsp;diskutujúcich na sociálnej sieti. Ďalší na to nadviazal: „Nesnaží sa ľudí prevychovávať, maľovať veci naružovo, nepopiera ani nezosmiešňuje všetky stereotypy. Naopak, pracuje s&nbsp;nimi ako so súčasťou reality.“&nbsp;&nbsp;Nekorektné televízne dielo kladne vníma aj primátor mesta Jan Paparega. „Je to komédia, a&nbsp;tak k&nbsp;tomu treba pristupovať,“ uviedol pre Parlamentné listy. „Teší ma, že priniesla mestu veľkú popularitu.“

&nbsp;Takýto úspech nečakali ani samotní tvorcovia. „Hovoril som, že robíme minoritný seriál pre pár fanúšikov Českej televízie. Na papieri sa nezdalo, že to bude mať mimoriadny komerčný potenciál alebo divácky ohlas,“ povedal pre server Aktuálne.cz Jan Prišinovský. Aktivistom odkázal: „Most! nie je rozprávaný cez nejakú ideologickú myšlienku. Príbeh je čisto ľudský, nehľadíme naň pomocou sociálno-politických škatuliek. Sú v&nbsp;ňom ľudia z&nbsp;mäsa a&nbsp;kostí. Môžeme si z&nbsp;nich robiť žarty, môžeme sa s&nbsp;nimi opiť, súcitiť s&nbsp;nimi. Život je veľmi farebný. Nemožno ho ohraničovať ideovými klietkami, ktoré sú dnes také populárne. Je to nezmysel.“

Aj na Slovensku máme svoje Mosty. Polorozpadnuté, zničené sídliská na okraji, ale i&nbsp;v&nbsp;širších centrách miest, kde majoritu tvorí rómske obyvateľstvo. Niektoré akoby Chanovu z&nbsp;oka vypadli, inde to býva ešte horšie. Tony odpadkov v&nbsp;uliciach, budovy s&nbsp;narušenou statikou, obhorenými stenami, vybývané byty s&nbsp;rozbitými oknami, často bez elektriny, vody či plynu. Azda najpopulárnejší je v&nbsp;tomto smere košický Luník IX. Svojho času tam chodili novinári ako na klavír. Fotili, nakrúcali a&nbsp;chýry o&nbsp;tomto unikáte sa niesli do médií po celom svete. „Situácia sa už mení k&nbsp;lepšiemu,“ hovorí nám starosta Marcel Šaňa, keď sa stretneme v&nbsp;metropole východu. Podľa jeho odhadu tam dnes žije zhruba 4,5 tisíca ľudí vrátane obyvateľov priľahlej nelegálnej osady s&nbsp;poetickým názvom Mašličkovo, ktorá vznikla po zbúraní niekoľkých zdevastovaných bytových domov. Sídlisko zadlžené po uši, ktoré pred rokmi prevzal, malo katastrofálnu povesť, prejsť tamojšími ulicami bolo doslova krkolomné dobrodružstvo.

„Obrovské dlhy sme vyrovnali, najväčšie skládky odpadu zlikvidovali, vybudovali sme ihriská, park, po siedmich rokoch tmy sme zaviedli verejné osvetlenie, nainštalovali 16 kamier, ktoré monitorujú väčšinu tejto oblasti vo dne v&nbsp;noci. Vďaka nim sa počet výtržností výrazne znížil a&nbsp;už sa málokto odváži len tak vysypať odpad z&nbsp;okna.“ Plánujú dokonca výstavbu nových domov, kam by sa mohli presťahovať tunajší obyvatelia na základe zásluh a&nbsp;zároveň by mohli zlikvidovať osadu.&nbsp; Keď stočíme reč na seriál, starosta sa mierne zamračí. „Priznám sa, že som z&nbsp;neho videl len pár ukážok a&nbsp;informácie mám hlavne od syna, ktorý bol nadšený. Ja som opatrnejší. Fakt je, že je tam veľa reálnych scén, situácií, ktoré sa dejú. Aj mne sa stalo, že som mal na cestách problém ubytovať sa v&nbsp;hoteli preto, že som Róm. Ale to je skôr výnimka než pravidlo. Viac o&nbsp;latentnom rasizme počúvam od švagrinej z&nbsp;Chomutova, kde je asi podobná situácia ako v&nbsp;Moste. Hovorí, že silné predsudky u&nbsp;českej majority registruje často. Tu v&nbsp;Košiciach to nie je také dramatické. S&nbsp;otvoreným nepriateľstvom som sa prakticky nestretol. Domácim skôr prekáža, ako Rómovia žijú. Hlavne narážame na neochotu zamestnávať našich ľudí.“

Šaňa Most! akceptuje ako dobrú zábavu, ale s&nbsp;výhradami. Prekáža mu, že je postavený takmer výhradne na jednoduchých ľuďoch. „Na Slovensku žije zhruba pol milióna Rómov, z&nbsp;toho je maximálne tridsať percent neprispôsobivých. Ostatní žijú normálne, integrovane. Verím, že podobné je to v&nbsp;Českej republike. Chápem, že pozitívne príklady málokoho zaujímajú, lebo sú obyčajné. Lenže v&nbsp;tomto spracovaní seriál nebúra predsudky. Je fajn komédiou, ale žiadny most medzi ľuďmi nestavia.“

Luník nie je jediným miestom s&nbsp;vysokou koncentráciou rómskej populácie. Humenné má svoju Podskalku, Michalovce Angy Mlyn, Moldava nad Bodvou Bodulov, Rimavská Sobota Dúžavskú cestu, Zvolen Balkán, Prešov Starú tehelňu... Práve v&nbsp;Prešove sme sa porozprávali s&nbsp;niekoľkými ľuďmi, ktorí sa snažia o&nbsp;zmenu vnímania Rómov na Slovensku, propagáciu ich kultúry a&nbsp;elimináciu prejavov rasizmu. Pomôže im v&nbsp;ich snažení aj tento seriál? Erika Godlová, prekladateľka z&nbsp;niekoľkých jazykov vrátane rómčiny, zásadný efekt neočakáva. Navyše si nie je istá, či naši Rómovia seriál prijmú rovnako pozitívne ako za riekou Moravou. „Slovensko je vidiecka krajina - od toho sa odvíja spôsob života aj uvažovania. Mestské getá tvoria hlavne ľudia z&nbsp;vidieka. Aj tu v&nbsp;Prešove. Preto si myslím, že seriál prijmú horšie.“&nbsp;Ako pokračuje, takých nekorektných diel je na svete veľa. Černošská komunita v&nbsp;Amerike prerazila aj vďaka nim. Ale postoj majority vo všeobecnosti nezmenili. „Most! je na tom podobne. Dobre sa na to pozerá, ľudia sa pobavia, lebo sa to vymyká z&nbsp;normy, ale tam sa to zrejme skončí. Majorita naďalej nebude chcieť mať za susedov Rómov.“

So spôsobom, ako sa seriál popasoval s&nbsp;problematikou medziľudských vzťahov, Erika problém nemá. Skôr jej prekážajú filmy, ktoré sa, naopak, snažia byť korektné, ale keď tam už dajú rómsku postavu, buď je to celé patetické, spojené s&nbsp;mágiou, alebo ju vykreslia ako obeť.&nbsp; „Mostu sa podarilo všetko ukázať v&nbsp;celej kráse. Dobré, zlé, aj to, že s&nbsp;Rómami môže byť veselo, že sa dokážeme smiať z&nbsp;našich problémov aj z&nbsp;rasizmu. Nie je tam umelosť, pátos. Predstavil divákom sivú zónu. Getá a&nbsp;osady nie sú podsvetie plné gangov a&nbsp;kriminálnikov, ale nie je to ani slušná, usporiadaná spoločnosť. Sú plné tragikomických figúrok, šmelinárov, zlodejíčkov, prostitútok. Ale to je len časť z&nbsp;nich. Menšia. Trochu ma mrzí, že tu máme ľudí, ktorí sa desiatky rokov snažia propagovať rómsku kultúru, umenie a&nbsp;každý na to kaš­le. Potom stačí prísť s&nbsp;dielom, kde je každé druhé slovo sprosté, a&nbsp;všetkým sa to páči.“

Spomína na podobný nápad, ktorý vznikol v&nbsp;Brne. Skupina ľudí vytvorila ochotnícke divadlo a&nbsp;uviedli predstavenie s&nbsp;názvom Moja rodina. Príbeh o&nbsp;tom, ako sa mladý Róm, ktorý vyrastal v&nbsp;zahraničí v&nbsp;multikultúrnej spoločnosti vráti do Česka za rodinou a&nbsp;naráža na našu realitu. „Takisto to bolo nekorektné a&nbsp;malo to obrovský úspech. Prvé vystúpenia mali v&nbsp;telocvični, nakoniec z&nbsp;toho vzišlo turné. Ale keďže to bol rómsky projekt, zapadol prachom zabudnutia.“ Hnevá ju aj segregácia. Hovorí, že život v&nbsp;getách je akýsi obranný inštinkt, ktorý dáva Rómom pocit spolupatričnosti a&nbsp;vieru, že takto prežijú. Zároveň im zatvára oči, zahmlieva rozum, brzdí ich rozvoj. Degeneruje jazyk aj kultúru.

Jej kolegyňa pedagogička Jana Gáborová-Kroková hodnotí seriál predovšetkým ako dobrú komédiu, možno aj ukážku negatívnych javov, ktoré sa v&nbsp;spoločnosti dejú. „Páčilo sa mi, ako to režisér a&nbsp;scenárista poňali. Bolo tam veľa vtipných momentov, kde si tvorcovia uťahovali zo všetkých, nielen z&nbsp;Rómov. Aj tú nekorektnosť dokázali udržať v&nbsp;zdravých medziach. Zaujali ma dialógy, spôsob komunikácie, práca s&nbsp;obrazom, prechod od ľahších tém až po dramatickejšie scény. Nehľadala by som tam však žiadny ďalší rozmer.“ Do rozhovoru sa pridáva kameraman a&nbsp;režisér Vojtech Sloboda, ktorý spolupracuje s&nbsp;rómskou komunitou už viac než desaťročie. Súhlasí s&nbsp;tým, že zámer tvorcov bol urobiť len zábavný seriál. Nič viac. „Ak v&nbsp;tom niekto vidí sociálny, či dokonca politický aspekt, je to skôr čaro neplánovaného,“ pokračuje. „Chceli divákov pobaviť a&nbsp;aby to bolo veselšie, zakomponovali tam všetky možné stereotypy. Hlbší zmysel to nemalo mať, aj keď z&nbsp;diela nakoniec vzišiel.“ Za pozitívny považuje fakt, že v&nbsp;seriáli nevystupuje žiadna vyslovene negatívna postava a&nbsp;ak sa tak aj nejaká javí, v&nbsp;priebehu deja sa vyvíja. „Spočiatku sa zdá, že ide len o&nbsp;bezbrehú, vulgárnu komédiu, ale v&nbsp;druhej polovici sa príbeh zdramatizuje a&nbsp;všetko dostáva zmysel. Je to realistické, nechýbajú skvelé dialógy, v&nbsp;ktorých sú Česi majstri. Našli jazyk, ktorým ľudia hovoria a&nbsp;ktorému dokážu porozumieť. Pritom sa to celé odvíja svižne a&nbsp;vtipne.“

Napriek tomu si nemyslí, že by toto dielo mohlo niekoho zásadne zmeniť. „Rasisti ostanú rasistami. Človek sa vie prispôsobiť, ale tak ľahko sa nemení. Nakoniec seriál to potvrdzuje na príklade mladej aktivistky bojujúcej aj za práva Rómov. Keď ju postavia pred voľbu, či by prijala za partnera Róma, odpoveď je nie.“

Psychologička a&nbsp;riaditeľka Rómskeho inštitútu Klára Orgovánová vníma tento filmársky počin ako dobrý krok autorov hlavne k&nbsp;tomu, aby získali vysokú sledovanosť. „Rozhodli sa na to využiť aj vulgárne slová a&nbsp;pomenovanie Cigán, o čom sa asi najviac kriticky diskutuje v&nbsp;českých médiách,“ reaguje na naše otázky. „Určite ich zámerom nebolo riešenie rómskej problematiky. Skôr chceli s&nbsp;istým zveličením poukázať na niektoré problémy a&nbsp;vybrali si často opakovanú problematiku života v&nbsp;gete, verejnosťou však nikdy nie dosť pochopenú.“ Podľa nej je Most! miestami&nbsp;vtipná komédia, na rôzne citlivé témy. Seriál o&nbsp;meste, ktoré má sídlisko plné Rómov a&nbsp;mnohí obyvatelia sú tým poznačení. Tak ako u&nbsp;nás. Jedni sa sťažujú na druhých, všetci si však museli nájsť nejaký spôsob spolunažívania.&nbsp;

Odmieta názor, že by dielo odhalilo niečo, čo bolo doteraz utajované, idealizované. Myslí si, že dnes už sme dostatočne&nbsp;informovaní o&nbsp;mnohých&nbsp;aspektoch problematiky spolužitia aj o&nbsp;živote najchudobnejšej časti rómskej komunity. „Seriál nenahrádza riešenia, len sprostredkováva vzťahy, ktoré panujú v&nbsp;spoločnosti.&nbsp;Bežní diváci sú pri takýchto komediálnych formách ochotnejší názor prijať. V&nbsp;Česku vyvolal búrlivú diskusiu aj u&nbsp;odborníkov, čo je podľa mňa okrem jednoduchej zábavy jeho ďalší prínos.“ Na druhej strane zaznievajú hlasy, že ľudia na základe tejto komédie začnú zovšeobecňovať. „To by bolo zlé, pretože nie je&nbsp;o&nbsp;živote množstva iných rómskych rodín, ktoré okolo seba ani nerozlišujeme a&nbsp;ktoré často v&nbsp;rómskom gete nikdy neboli,“ zdôrazňuje. „Tieto obavy som mávala tiež, keď som pracovala na Úrade vlády.&nbsp;Rómska problematika totiž nie je oblasť, kde politik alebo inštitúcia môžu hovoriť&nbsp;vždy&nbsp;celkom otvorene, pretože by mohli vyvolať opačný efekt, než zamýšľali.&nbsp;Lenže napätie medzi oboma&nbsp;,tábormi‘ je stále veľké a&nbsp;treba ho zmierňovať aj takouto formou. Aby sme sa navzájom vedeli počúvať. Posun do ľahkej, populárnej roviny preto nie je zlý nápad. Som presvedčená, že každý si dokáže urobiť vlastný úsudok a&nbsp;vybrať si to podstatné.“&nbsp;

Partička "sociek" zo štvrtej cenovej dobyla Česko. Poláme Most! rekordy aj u nás?

Peter Galan

Autor článku

Peter Galan

Plus TV

Novinár nie je sudca. Nálepkovanie je forma extrémizmu

Peter je závislý na opiátoch a alkohole, bol vo väzbe. Čo odkázal ľuďom, ktorí chcú brať drogy?

Tomáš Demo z Highgate Group: Due diligence odhalí aj skryté riziká pri kúpe firmy

Výber pre vás

Partička "sociek" zo štvrtej cenovej dobyla Česko. Poláme Most! rekordy aj u nás?

Peter Galan

Súvisiace články

„Pravidlá musia platiť pre každého rovnako,“ kritizuje vyčíňanie Rómov muzikant Ondrej Kandráč

Kto je "zázračný liečiteľ z Piešťan"? Susedia sa obávajú o jeho duševné zdravie

Hanba! Mesto Poprad si zarobilo na šlamastiku: Už aj batoľatá patria medzi tzv. neprispôsobivých občanov

Kontroverzná šou: Partia Poliakov na vlastnej koži zakúsila útrapy migrantov. "Je to chorý nápad!" volajú kritici.

Cigánsky barón: Kráľ Rómov v Moldavsku mal byť špiónom, bližšia mu však bola hudba

Autor článku

Peter Galan

Plus TV

Novinár nie je sudca. Nálepkovanie je forma extrémizmu

Peter je závislý na opiátoch a alkohole, bol vo väzbe. Čo odkázal ľuďom, ktorí chcú brať drogy?

Tomáš Demo z Highgate Group: Due diligence odhalí aj skryté riziká pri kúpe firmy

Výber pre vás