Rád o sebe tvrdí, že ak niečo v živote dosiahol, tak len preto, že sa vždy spájal s tými najlepšími. Asi aj preto je redaktorom PLUS 7 DNÍ po rôznych prestávkach už tretíkrát. Pri príprave článkov a komunikáciach s respondentami sa riadi heslom českého herca Vlastimila Brodského, s ktorým sa kedysi práve vďaka PLUS 7 DNÍ spriatelil. Na svojej chalupe mu raz povedal: "Veľkosť človeka sa nedá merať len na centimetre. Je totiž trojrozmerná. Určuje ju hĺbka duše, šírka srdca a výška intelektu. Je lepšie hovoriť s inteligentným človekom o niečom hlúpom ako s hlupákom o niečom múdrom."

Erik Kollárik

Liv Bielovič, známa najmä zo seriálu Druhá šanca a šou Tvoja tvár znie povedome, zažíva nevšednú popularitu. „Som zaskočená, koľko žien a mladých dievčat sa na mňa obracia so svoji­mi problémami. Majú komplexy, sú týrané, zneužívané, odstrkované, ponižované, žijú v toxických vzťahoch a bez peňazí. Väčšinou ani nechcú pomoc, len sa vyžalovať,“ hovorí slovenská herečka a speváčka pre PLUS 7 DNÍ. Ťažkosti cudzích ľudí v nej prebudili spomienky na vlastnú minulosť, na ktorú chcela zabudnúť. „Otec pil tak veľmi, že ma so sestrou musela mama zamykať v izbe. Preto sa zo mňa stal utrápený introvert. Moju zraniteľnosť potom využívali spolužiaci v škole a vysmievali sa mi,“ súka zo seba slová pomaly.

Pre malú Líviu bola vtedy idolom a&nbsp;bútľavou vŕbou kamarátka jej mamy, česká herečka Libuška Šafránková, ktorú najviac preslávila titulná rola vo filmovej rozprávke Tri oriešky pro Popolušku. „Dodávala mi sebavedomie a&nbsp;silu. Aj vďaka nej som z&nbsp;rodného Prešova už ako štrnásťročná utiekla na&nbsp;konzervatórium do&nbsp;Bratislavy, kde som bývala na&nbsp;internáte a&nbsp;stala sa rovnako ako ona herečkou,“ zdôverila sa nám. Podľa Šafránkovej vzoru je teraz pripravená byť nápomocná aj Liv. „Budem sa o&nbsp;to snažiť aspoň v&nbsp;rámci svojich možností. Život totiž nie je rozprávka, kde sa vždy všetko na&nbsp;dobré obráti,“ pripomína matka pätnásťročnej dcéry Becky, ktorú po&nbsp;rozvode vychováva sama. Svoju trinástu komnatu LIV BIELOVIČ (37) prvýkrát odhalila v&nbsp;rozhovore ERIKOVI KOLLÁRIKOVI.

Ako ste si svoju budúcnosť predstavovali ako malá? O&nbsp;čom ste snívali?

Snívala som o&nbsp;tom, že za&nbsp;mnou príde princ na&nbsp;bielom koni, pobozká ma a&nbsp;urobí zo mňa princeznú. Keď som doma sledovala Popolušku, predstavovala som si seba namiesto Libušky Šafránkovej. Ten film bol pre mňa únik z&nbsp;reálneho sveta. Napĺňal ma šťastím a&nbsp;nádejou, že aj ja raz budem mať šťastný život.

Čo vám v&nbsp;detstve najviac chýbalo?

Zázemie. Otec strašne chľastal, vyvádzal a&nbsp;pre mňa bolo hrozné existovať v&nbsp;byte spolu s&nbsp;ním. Absolútne mi to narušilo psychiku. Bola som smutná, nešťastná a&nbsp;to sa odrážalo občas aj na&nbsp;mojich známkach v&nbsp;škole. Hlavne som nevedela matematiku. Spolužiaci videli, že som introvert a&nbsp;zraniteľná, tak to využili a&nbsp;vysmievali sa mi. Pred očami mám dodnes hlavne tvár jednej spolužiačky, ktorá mi rozprávala, aká som neschopná a&nbsp;nikdy nič nedokážem. Do&nbsp;školy aj domov som chodila vždy so stiahnutým žalúdkom. Nikdy som nevedela, čo sa stane.

Vaša mama bola právnička. Prečo ostávala v&nbsp;manželstve s&nbsp;mužom opilcom?

Libuška o&nbsp;našom trápení vedela a&nbsp;spolu s&nbsp;Pepom (Šafránkovej manžel, herec Josef Abrhám - pozn. red) nám neustále ponúkali pomoc. Mame dohovárali, aby sme sa presťahovali do&nbsp;Prahy a&nbsp;začali odznova. Povedali, že sa o&nbsp;nás postarajú a&nbsp;budeme mať všetko. Mame vybavili prácu právničky a&nbsp;kúsok od&nbsp;nich, v&nbsp;časti Spořilov, nám našli dom, kde sme sa mohli hneď sťahovať. Nedávno sme to s&nbsp;mamkou spomínali. Bohužiaľ, nebola dosť silná, aby všetko nechala v&nbsp;Prešove a&nbsp;odi­šla do&nbsp;cudzieho prostredia s&nbsp;dvomi malými dievčatami.

Libuška s&nbsp;Pepom nám neustále ponúkali pomoc. Mame dohovárali, aby sme sa presťahovali do&nbsp;Prahy a&nbsp;začali odznova.

Ľutovala niekedy, že pomoc od&nbsp;Libušky nevyužila?

Nakoniec sa rozviedla a&nbsp;dnes ľutuje, že to nespravila skôr. Ale to by ste sa museli spýtať jej. V&nbsp;manželstve neskutočne trpela. Veľmi som jej chcela pomôcť, ale nevedela som ako. Pred otcom sme sa neustále schovávali. Spomínam si, ako som mu vylievala fľašky s&nbsp;alkoholom, no nepomohlo to. Túžila som po&nbsp;normálnom otcovi, ale on bol neustále opitý.

Roky som túto traumu dusila v&nbsp;sebe. Túžila som zabudnúť, ale nejde to. Aj teraz, keď na&nbsp;to myslím a&nbsp;hovorím o&nbsp;tom, sa mi chce plakať. Nemám to v&nbsp;sebe urovnané. Vtedy neboli psychológovia, terapie. Všetko sa zahodilo za&nbsp;hlavu a&nbsp;išlo sa ďalej.

Nemali ste v&nbsp;detstve žiadnu záľubu, pri ktorej by ste nachádzali iné myšlienky?

Ale áno. Veľmi rada som tancovala a&nbsp;spievala. Bol to môj útek z&nbsp;reality, z&nbsp;toxického prostredia.

Čo je teraz s&nbsp;vaším otcom? Viete to?

Alkohol mu vzal život. Preto som si povedala, že ja piť nikdy nebudem.

Odpustila. Ale na&nbsp;to, ako som mu vylievala fľašky v&nbsp;nádeji, že nebude piť, nikdy nezabudnem.

V&nbsp;detstve ste so sestrou, ktorá je o&nbsp;päť rokov staršia, a&nbsp;s&nbsp;mamou často navštevovali v&nbsp;Prahe Libušu Šafránkovú a&nbsp;jej manžela Josefa Abrháma. Ako ste sa u&nbsp;nich cítili?

Ako v&nbsp;rozprávke. Obaja boli veľmi pozorní a&nbsp;venovali sa nám, ako mohli. Mali len jedného syna Pepu, takže my so sestrou sme boli ich miláčikovia. Samozrejme, Libuška si všimla, ako veľmi ma baví spev, tanec a&nbsp;že sa rada predvádzam. Raz ma vzala do&nbsp;divadla, kde mala na&nbsp;stenách svoje fotografie. Chytila ma za&nbsp;ruku a&nbsp;hovorí: „Livka, moja zlatá, ja sa v&nbsp;tebe vidím.“ My dve si raz spolu zahráme. Zaskočila ma. Túžila som byť zverolekárkou. Vôbec mi nenapadlo, že by som sa mohla živiť herectvom. Takže keby nebolo jej, asi by som sa na&nbsp;konzervatórium nehlásila.

Bohužiaľ, s&nbsp;Libuškou aj Pepom sme sa míňali. Ale niekto s&nbsp;nimi hral a&nbsp;nedostal sa k&nbsp;nim tak blízko ako ja.

Zoznámil sa s&nbsp;Libušou a&nbsp;Pepom niekedy aj váš otec?

Otec s&nbsp;nami do&nbsp;Prahy nechodil. Mama ho tam nechcela, aby sa za&nbsp;neho nemusela hanbiť.

Na&nbsp;štúdium konzervatória v&nbsp;Bratislave ste nastúpili ako štrnásťročná. Našli ste ďaleko od&nbsp;domova vytúžený pokoj?

Áno. Bola som šťastná, že sa mi podarilo utiecť z&nbsp;pekla. Bývala som na&nbsp;internáte a&nbsp;domov ma to neťahalo. V&nbsp;Bratislave som sa konečne nadýchla a&nbsp;oslobodila od&nbsp;všetkého zlého. Hoci stále som myslela na&nbsp;mamu a&nbsp;sestru. Boli naďalej súčasťou všetkých hrozných vecí.

Prečo špeciálne slovenské ženy ostávajú tak dlho v&nbsp;toxických vzťahoch?

Naozaj neviem. Aj moju babičku jej muž poriadne týral a&nbsp;vydržala to. Mala sedem detí, z&nbsp;toho štyria synovia jej zomreli. Odrodila na&nbsp;poli a&nbsp;pokračovala ďalej v&nbsp;práci. A&nbsp;keď mala prestávku, dojčila. Môjmu dedkovi nosila do&nbsp;hory, kde bojoval ako partizán, jedlo, pričom okolo nej lietali guľky.

Ani vám sa zatiaľ nevydaril žiaden vzťah. Ako dlho ste naberali odvahu na&nbsp;rozvod?

Celé roky. Keď sme sa s&nbsp;otcom Becky brali, ľúbili sme sa, no boli sme veľmi mladí. Vedela som od&nbsp;začiatku, že to nie je to pravé, no bola medzi nami silná fyzická príťažlivosť. Teraz už, samozrejme, viem, že to nestačí, a&nbsp;vo vzťahu uprednostňujem iné veci.

Koľko času exmanžel trávi s&nbsp;vašou spoločnou dcérou?

Má už svoju rodinu, s&nbsp;ktorou je práve na&nbsp;Bali. Pre dcéru je otec prvým mužom života a&nbsp;mal by jej ukazovať cestu. To sa u&nbsp;nás nedeje. Keď vidím, ako sa moji rozvedení kamaráti venujú svojim deťom, trhá mi srdce, že Becky takého otca nemá. Snažím sa jej ho nahradiť, ale úplne sa to nedá.

Dcéra by vám vzťah dopriala alebo by vás chcela len pre seba?

Dopriala, ale myslím, že je už skeptická. Neverí, že by som dokázala byť ešte s&nbsp;niekým šťastná.

Ja tomu verím. Dokonca sa mi črtá niečo nové a&nbsp;veľmi pekné.

Nie je zo Slovenska ani z&nbsp;Česka. Má o&nbsp;deväť rokov viac a&nbsp;je Američan. Keď som v&nbsp;Tvojej tvári spievala Oliviu Newton-Johnovú, pricestoval dokonca na&nbsp;natáčanie. Becky s&nbsp;ním komunikuje plynule po&nbsp;anglicky a&nbsp;myslím, že si rozumejú. To je pre mňa extrémne dôležité kritérium.

V&nbsp;obchodnom centre v&nbsp;Bratislave. S&nbsp;Becky sme sa vybrali do&nbsp;kina a&nbsp;ešte predtým sme si zašli do&nbsp;reštaurácie najesť sa. Bolo to ako z&nbsp;filmu. Sedeli sme oproti sebe, udržiavali sme očný kontakt a&nbsp;usmievali sa na&nbsp;seba. Keď sme s&nbsp;Becky odchádzali, oslovil ma. Chcel, aby sme si prisadli. Vysvetlila som mu, že sa ponáhľame do&nbsp;kina. O&nbsp;pár minút tam pribehol za&nbsp;nami. Vraj by do&nbsp;konca života ľutoval, keby sme sa nezoznámili. Až neskôr sa dozvedel, že som herečka. Odvtedy bol u&nbsp;nás už niekoľkokrát, stihli sme aj dovolenku v&nbsp;Barcelone. Sme spolu sedem mesiacov, uvidíme, čo bude ďalej.

Pokračovanie na ďalšej strane.

Priznám sa, ťahá ma to do&nbsp;tepla. A&nbsp;keď to nevyjde na&nbsp;Vianoce, príde na&nbsp;Slovensko v&nbsp;januári.

Ak odcestujete, aké to budú sviatky bez Popolušky v&nbsp;televízii?

Vianoce bez Popolušky s&nbsp;Libuškou? To neexistuje. Nech by som bola kdekoľvek, určite si ju pozriem na&nbsp;sviatky aspoň cez internet.

Celý film viem naspamäť. Veľmi sa mi páči scéna, ako Popoluška dáva na&nbsp;plese princovi hádanky. „Šaty s&nbsp;vlečkou, stříbrem vyšívané, ale princezna to není, jasný pane.“ To bolo moje. Ešte ako malej mi Libuška prezradila, že tie krásne šaty niekto hneď po&nbsp;premiére ukradol. A&nbsp;že vtedy mala 53-centimetrový pás. Vedela som aj to, že črievičky boli dvoje. Jedny, aby sedeli na&nbsp;jej nohu, a&nbsp;druhé menšie pre oko kamery. No Libuška o&nbsp;tom filme nerada hovorila.

Bola všestranná herečka a&nbsp;ľudia si ju zaškatuľkovali s&nbsp;jedinou postavou. Ale to tak býva. Aj Ladislav Chudík bude navždy primárom Sovom alebo Július Pántik dedom Jozefom od&nbsp;Bambuľky.

Ak by ste mali hrať Popolušku, kto by stvárňoval princa?

Samozrejme, Janko Koleník. Len by skúsil povedať niekoho iného, keby ste sa ho spýtali, kto by mal byť jeho princeznou.

Mali ste z&nbsp;niektorých rozprávok aj traumu?

Z&nbsp;Nebojsu. Nemám rada ani Dobšinského. Rozpárané brucho s&nbsp;kozami, to nie je nič pre mňa.

Rozprávky majú vždy šťastný koniec, ale v&nbsp;skutočnosti to tak, bohužiaľ, nefunguje. Nedávame deťom falošnú nádej, že dobro vždy zvíťazí?

Deti by mali žiť v&nbsp;snoch a&nbsp;veriť im. Netreba im do&nbsp;hlavy za&nbsp;každú cenu vtĺkať realitu. Bolo by to pre ne dopredu demotivujúce. Musia na&nbsp;sebe pracovať a&nbsp;žiť v&nbsp;tom, že sa úspešne dopracujú do&nbsp;cieľa. Aj do&nbsp;mňa v&nbsp;detstve hustili, že sa mám držať pri zemi. Dopredu mi hovorili, že sa mám upokojiť a&nbsp;nemyslieť si, že na&nbsp;mňa bude niekto v&nbsp;Bratislave zvedavý.

Jedna fanúšička si dala vytetovať na&nbsp;ruku vaše meno. Lichotí vám to?

Predovšetkým je to pre mňa veľmi zaväzujúce. Ide o&nbsp;mladú, veľmi príjemnú a&nbsp;zároveň nešťastnú slečnu z&nbsp;Česka. V&nbsp;zúfalstve mi napísala a&nbsp;vyliala si svoj žiaľ. Bohužiaľ, bojuje s&nbsp;veľmi podobnými problémami ako kedysi ja. Snažila som sa ju usmerniť a&nbsp;priviesť k&nbsp;tomu, aby si viac verila a&nbsp;myslela pozitívne.

Nie som všemocná, aby som vyriešila všetky problémy, ale často stačí byť bútľavou vŕbou. Keby nebolo jej, určite by som o&nbsp;niekdajšom trápení teraz nehovorila. Vyrukovala som s&nbsp;tým len preto, aby ľudia vedeli, že všetko sa dá zvládnuť, len sa netreba vzdávať. A&nbsp;som to dlžná Libuške. Aj ona mi veľmi pomohla, keď som to potrebovala. Teraz je rad na&nbsp;mne. Uvažovala som aj o&nbsp;tom, že keby sa našiel investor, dala by som postaviť azylový dom pre týrané ženy.

<a href="https://plus7dni.pluska.sk/gal/ludia/chcela-ich-ochranit-pred-otcom-tyranom-libuse-safrankova-nasla-rodine-liv-bielovic-dom-prahe" target="_blank" rel="noopener">FOTO V GALÉRII</a>

Boli by ste ochotná sa s&nbsp;touto svojou fanúšičkou aj stretnúť?

To sa už stalo. Dva týždne pred Vianocami som mala v&nbsp;Prahe pracovné stretnutie, tak sme sa videli. Mali sme dlhú debatu, vymenili sme si darčeky a&nbsp;kúpila som jej aj niečo, po&nbsp;čom veľmi túžila. Potom mi písala, že všetko sa zmenilo k&nbsp;lepšiemu a&nbsp;že ma bude mať navždy v&nbsp;srdci. Sú to silné slová. Určite s&nbsp;ňou budem naďalej v&nbsp;kontakte, ale nebola by som rada, keby sa na&nbsp;mňa príliš upla. Musí si budovať svoj život. Ja jej, ak o&nbsp;to bude stáť, môžem len pomôcť.

Chcela ich ochrániť pred otcom tyranom: Libuše Šafránková našla rodine Liv Bielovič dom v Prahe

Erik Kollárik

Autor článku

Erik Kollárik

Plus TV

Novinár nie je sudca. Nálepkovanie je forma extrémizmu

Peter je závislý na opiátoch a alkohole, bol vo väzbe. Čo odkázal ľuďom, ktorí chcú brať drogy?

Tomáš Demo z Highgate Group: Due diligence odhalí aj skryté riziká pri kúpe firmy

Výber pre vás

Chcela ich ochrániť pred otcom tyranom: Libuše Šafránková našla rodine Liv Bielovič dom v Prahe

Erik Kollárik

Súvisiace články

Mal ich obe: Po tom, čo Iveta Bartošová utiekla od Vaculíka, presedlal na jej sestru

Smutný pohľad na rodný dom Hany Zagorovej: Skončil v rukách kriminálnika

Dcéra Jula Satinského konečne prehovorila o utajovanej nevlastnej sestre: Intímna spoveď

Tajná svadba slovenskej herečky: Zbavila sa známeho priezviska aj bydliska. Život v zahraničí

Idol lesbičiek: Známa slovenská herečka opisuje sexuálne návrhy od žien. Vraj som krásna ako...

Autor článku

Erik Kollárik

Plus TV

Novinár nie je sudca. Nálepkovanie je forma extrémizmu

Peter je závislý na opiátoch a alkohole, bol vo väzbe. Čo odkázal ľuďom, ktorí chcú brať drogy?

Tomáš Demo z Highgate Group: Due diligence odhalí aj skryté riziká pri kúpe firmy

Výber pre vás