Tip na článok
Palác v púšti: Adriana Sklenaříková s manželom dokončujú v marockom Marrákeši svoje nové sídlo, Pánu Bohu aj Alahovi za chrbtom.

Adriana Sklenaříková si s manželom v marockom Marrákeši dokončujú sídlo. Takto vyzerá ich palác v púšti!

Ako sme sa presvedčili, stojí Pánu Bohu aj Alahovi za chrbtom.

Galéria k článku (36 fotografií )
Pod dohľadom: Bránu do paláca Adriany Sklenaříkovej a jej manžela Arama stráži ochrankár, dnu púšťa len robotníkov.
Uprostred ničoho: Za múrmi sa skrýva luxus, no okolie je ešte neupravené.
Ako u maharadžu: Areál pripomína tropickú záhradu uprostred púšte.

Ísť či neísť do Marrákeša? Túto otázku si na slovenskej politickej scéne kladú mnohí - v starobylom marockom meste sa čoskoro začne konferencia OSN o utečencoch a naši politici sa hádajú, či sa tam presunúť, alebo nie. Čosi podobné však prežíva aj známa Slovenka. Topmodelka Adriana Sklenaříková (47) našla druhý domov vo Francúzsku a tretí v Monaku, kde posledné roky žije, lenže exotický Marrákeš je útočiskom jej manžela Arama Ohaniana (49). Do Maroka sa rodina chcela presunúť za krajším počasím už na jeseň. Nakoniec termín posunuli na neskoršie. Pritom prepychový orientálny palác, ktorý na opačnej strane Stredozemného mora budovali od základov, je už pred dokončením.

Ako u maharadžu

O novom paláci v Maroku vieme dlhšie, no Adriana ho doposiaľ nikomu neukázala. Práve naopak - ešte viac zvedavosti vzbudila, keď z času na čas o ňom začala rozprávať. Znelo to ako z rozprávok tisíc a jednej noci. „Cítite sa tam, akoby ste bývali u maharadžu,“ povedala nám začiatkom roka, veriac, že bránu orientálneho komplexu otvoria s manželom ku koncu leta. To sa nestalo, rodina mala totiž celkom iné starosti - Adriana porodila v Monaku dcéru Ninu, okolo ktorej sa krútil celý ich vesmír. Takže kvôli bábätku zostávali na Azúrovom pobreží, finálne práce v Marrákeši medzitým zariaďoval manžel Aram Ohanian, priateľmi prezývaný André.

S Adrianou poňali nový marocký palác, kde budú prevádzkovať hotel, romanticky. „Nazvali sme ho Ronsard podľa francúzskeho básnika, ktorý písal najmä o láske. Pomenovali po ňom aj ružu, do ktorej sme sa s manželom zamilovali. Je to krásna popínavá ruža s veľkými bielymi lupeňmi s nádychom ružovej. V Marrákeši nikdy nerástla a my sme tam doniesli tritisíc výhonkov, zasadili sme ich a vznikla z toho téma,“prezradila nám a my sme boli zvedaví, ako vyzerá. Vydali sme sa preto do Maroka v predstihu. Nájsť Palais Ronsard sa napokon ukázalo ako oveľa tvrdší oriešok, než sme sa pôvodne domnievali. Ísť si pozrieť nový a ešte neotvorený hotel v Marrá­keši vyzerá ako jednoduchá úloha a zaujímavý výlet. Po prílete sme sa ubytovali na južnom okraji mesta. Odtiaľ sme to do nášho cieľa mali približne tridsať kilometrov, takže stačí si požičať auto a do pol hodiny by sme tam mali byť. Ako najväčšie zdržanie sa zdal prejazd širším centrom Marrákeša, kde vládne organizovaný chaos s niekoľkými kruhovými objazdmi. Tam treba zabudnúť na akékoľvek pravidlá, ktorými sa riadime v Európe, a zmieriť sa s tým, že aj svetelná signalizácia má skôr nezáväzný odporúčací charakter. Veľmi sme sa však mýlili, prejazd mestom bol najmenší problém.

Prvé ťažkosti nastali, keď sme chceli do navigácie zadať adresu Adrianinho hotela. Tá ju nepoznala. Nepoznala ju ani ďalšia v mobile a nepoznal ju ani človek, ktorý nám priviezol auto. Takže, čo ďalej? Logicky nám napadol concierge, takže späť na hotelovú recepciu. Tam to dopadlo rovnako, k slovu prišli napokon Mapy Google. Na nich hotel je, ale bez adresy. Concierge nám však dal návod - necelé dva kilometre odtiaľ je komplex Ksar Char-Bagh. Takže základný problém bol vyriešený. Na prvý pohľad.

Naozaj to stihnú?: Hotel by mali majitelia otvoriť vo februári, čerstvo vysadené palmy pritom stále pridržiavajú oporné dosky.
Naozaj to stihnú?: Hotel by mali majitelia otvoriť vo februári, čerstvo vysadené palmy pritom stále pridržiavajú oporné dosky.
Martin Domček

Arabská navigácia

Hotelové komplexy sú v Maroku podobne ako v iných afrických krajinách zelenými oázami umiestnenými uprostred ničoho. Na južnej, respektíve juhovýchodnej strane medzi Marrákešom a vyše trojtisícovými štítmi Atlasu sú aspoň prepojené širokými asfaltovými cestami a nie príliš vzdialené od seba. Na severozápadnej strane, kde sa nachádza aj nový raj slovenskej topmodelky, to však za mestom vyzerá inak. Cesty sa postupne zužujú, stavieb ubúda, pribúda zrúcanín, miestami sa ocitnete v oblastiach bez mapového pokrytia. Súradnice štvorhektárového rezortu neboli celkom presné, takže sme blúdili krajinou, ktorá pripomínala povrch Marsu. Napokon sme v oblasti, kde nejazdili takmer žiadne autá, natrafili na Arabku idúcu popri ceste. Keďže naša francúzština bola rovnako dobrá ako jej angličtina, opäť prišla k slovu mapa. Napokon pochopila, že hľadáme rezort Ksar Char-Bagh, ibaže nevedela vysvetliť, ako sa k nemu dostaneme. Aj keď išla opačným smerom, ponúkla sa, že nás k nemu môže navigovať. Autonavigáciu sme v aute nahradili jej živou verziou.

Ukázalo sa, že od rezortu sme boli vzdialení niečo vyše dvoch kilometrov. Odbočka k nemu nebola, samozrejme, nijako označená, teda ak nerátame malý názov na múre vo výške necelého metra nastriekaný sprejom. Zvonku k nemu viedla úzka cesta posypaná štrkom. Ani vchod dovnútra nebol nijako označený, pripomínal skôr vchod do pevnosti. Keď Arabka hotelovej ochranke vysvetlila, čo vlastne chceme, vybrala sa pokojne pešo späť, odvoz odmietla. Sto dirhamov, teda asi desať eur, si však za ochotu napokon vzala.

Palmy aj ruže

V známom rezorte, ktorý mal byť kúsok od nového hotela, o ňom nevedeli nič, názov Palais Ronsard zjavne počuli prvýkrát. Nepochodili sme u ochranky, čašníka ani recepčnej, až sme sa napokon v hierarchii dopracovali k manažérovi komplexu. A ten povedal, že ak ho niekto pozná, bude to ich hotelový šofér, voziaci hostí z letiska. Ukázalo sa, že sa nemýlil. Šofér nový hotel poznal a manažér dovolil, aby nás tam ich vlastným Land Cruiserom eskortoval, pretože inak nemáme šancu nájsť ho. Široko-ďaleko bolo totiž iba pár stavieb a všetky vyzerali navlas rovnako - ako pevnosti obohnané vysokým múrom bez akéhokoľvek ďalšieho identifikačného prvku. Napokon sme sa teda k hotelu Palais Ronsard dostali, ale z cesty, ktorú sme pôvodne odhadovali na štyridsať minút, sa stala dvaapolhodinová záležitosť.

Na rozdiel od iných stavieb v tejto lokalite nie je Palais Ronsard obohnaný múrom celý, z prednej časti má plot s konštrukciou, je doplnený živým plotom. Kríky špeciálne dovezených ruží, o ktorých hovorila Adriana Sklenaříková, ešte nevidieť. Vstupná brána je ešte zatvorená, závora za ňou spustená. Hotelová ochranka však bola na mieste. Keď sme jej vysvetlili, že by sme si chceli hotel aspoň pozrieť, strážnik zavolal hotelového manažéra. Ten bol síce mimoriadne slušný, ale neoblomný - čokoľvek sa dá, ale až po dohode s majiteľmi. Ich súhlas vraj potrebujú aj na zaslanie fotografií, ktoré urobia ich vlastní ľudia. Tie sa pritom nenachádzajú ani na webovej stránke utajovaného komplexu. „Manžel má v Marrákeši reštauráciu, čo nie je ľahké, ale hotel je oveľa komplexnejší. Každý detail musí byť perfektný, aby sa klient cítil ako v perinke,“vysvetľovala nám na jar topmodelka, prečo otvorenie hotela pre majetnejších posúvajú radšej na neskôr.

Z toho, čo sme videli na nádvorí a v okolí, vidno, že práce sa blížia do finálnej fázy. Terénne úpravy vnútri sú takmer hotové vrátane záhrad s palmami. Za necelú polhodinu, ktorú sme tam strávili, prišli dve dodávky, ale pred hotelom parkovalo niekoľko áut. Pracovalo sa prevažne vnútri, dolaďovala sa však aj výzdoba v okolí príjazdovej cesty vnútri areálu.

Okolie hotela pôsobí síce absolútne bezútešne a špinavo, no dôležité je to, čo stojí za vysokými múrmi. Vo väčšine prípadov je to skutočná zelená tropická oáza s hlavnou budovou, niekoľkými vedľajšími a mnohými bazénmi, kde ste od okolia hermeticky uzavretí. Presne tak to bude vyzerať aj v tomto komplexe s dvadsiatimi ôsmimi izbami a apartmánmi, obkolesenými palmami, kríkmi ruží či fontánami. Táto lokalita je však pomerne vzdialená od centra a z nášho pohľadu v oblasti, kde sa ešte len buduje základná infraštruktúra, neprechádzajú ňou väčšie cesty a samotná adresa hotela čaká na to, kým sa ocitne na mapách. Predpokladáme, že aj vďaka známej Slovenke. Pri zmienke o Aramovi Ohanianovi totiž všetci krútili hlavou a reagovali, až keď začuli meno Adriana Karembeu.

Ako doma: Svadbu oslávili manželia tiež v Maroku.
Ako doma: Svadbu oslávili manželia tiež v Maroku.
profimedia.sk

Adrianin manžel: Kráľ Marrákeša?

Zvonku nenápadný, ale vnútri sa dejú veci. Na polceste medzi medinou a novým moderným centrom Marrákeša stojí nočný klub, ktorý už roky patrí Adrianinmu manželovi Aramovi Ohanianovi. Ukrýva sa vo vychytenej hotelovo-kongresovej oblasti, na skok od známeho hotela Hivernage, v susedstve je veľký butik Louis Vuitton a obďaleč stojí od najstarší päťhviezdičkový hotel v meste Royal Mansour, ktory patrí k najdrahším. Ani podnik Arama Ohaniana nie je žiadny radový marrákešský lokál. Uprostred augusta to dokázala aj Madonna, ktorá si práve toto miesto vybrala na oslavu šesťdesiatky. Ona aj hostia sa prezliekli za pôvodných obyvateľov severnej Afriky a v berberskom štýle sa niesla celá párty. Zatiaľ čo speváčka si pochutnávala na špecialitách africkej kuchyne, pred ňou sa odohrávalo orientálne divadlo so špičkovými tanečníkmi a s arabskými koňmi.

Aj mimo osláv takéhoto druhu ide o záležitosť pre majetnejších. Len tak v turistických bermudách a šľapkách vás Ohanianovi zamestanci dnu nepustia. Pred vchodom klubu je rozprestretý červený koberec, na ktorom víta hostí uvádzač a kontroluje potrebný dress code. Za kuchyňu si v reštaurácii, ktorú otvárajú až o ôsmej večer, priplatíte ako v drahších bratislavských reštauráciách - hlavné jedlo stojí okolo tridsať eur, ale špeciálna je predovšetkým ponuka vín. Za najlepšie fľaše vysolíte niekoľko stovák eur. Zábava, aj vzhľadom na brušné tanečnice, je zameraná skôr na pánov.

Viac vo fotogalérii.

Anketa
Chceli by ste žiť v púšti?
  • 9%
  • 91%
VIDEO Plus 7 Dní