Podlhých dvadsiatich dvoch rokoch, ktoré ubehli od smrti Ivana Krajíčka (†57), vysvitla smutná pravda o okolnostiach jeho poslednej rozlúčky. Tá neprebehla tak, ako by si sám predstavoval. Ľudia, ktorých považoval za kolegov, ale aj priateľov, mu vraj odmietli rečniť nad rakvou. „Prekážalo im, že jeho zábavné programy navštevoval Vladimír Mečiar,“ tvrdí vtedajší riaditeľ Novej scény Dušan Jarjabek, ktorý verejnú rozlúčku v divadle organizoval. Podľa iných to však bolo úplne inak - na Krajíčkovi sa vraj mnohí chceli len priživiť.

Zbabelci?

V máji ešte stihol Ivan Krajíček osláviť svoje narodeniny, za pár týždňov však neuveriteľne schudol a začiatkom júna 1997 skonal. Ako tvár a stvoriteľ televíznej relácie Repete, ktorá trhala rekordy sledovanosti, odišiel na večnosť ako suverénne najpopulárnejší zabávač vtedajšej doby. Keď mu na Novej scéne pripravovali rozlúčku, uvažovali o ľuďoch, ktorí by mu rečnili nad rakvou. Oslovili aj Olda Hlaváčka, s ktorým Ivan Krajíček spolupracoval už na vojne a neskôr tvorili slávnu dvojicu gazdov z Hostinca pod gaštanom. Ten odmietol.

„Už to bolo dávno, ale áno. Bolo to tak. Odvtedy už pretieklo naozaj veľa vody, no dnes sa ten Hlaváček tvári ako najlepší Krajíčkov kamarát. A nebol jediný, čo sa vtedy takto zachoval. Odmietli tiež všetci protagonisti inscenácie Cyrano z predmestia, ktorú Ivan režíroval. Každý sa tváril ako mŕtvy chrobák. Na Krajíčka sa v tom období skutočne kamaráti vykašľali. Je to tak. Zbabelosť niektorých ľudí bola neuveriteľne protivná. Odpustiť sme dávno odpustili, ale zabudnúť sa nedá,“skonštatoval Dušan Jarjabek, ktorý sa neskôr stal poslancom za HZDS.

Každá minca však má dve strany. Treba si uvedomiť, že počiatkom deväťdesiatych rokoch nemal Ivan Krajíček, hoci bol nesmierne talentovaný a všestranný, na ružiach ustlané. Znova si musel vydobyť miesto na scéne. Vymyslel televíznu hitparádu Repete a slávil neuveriteľný úspech. „Hoci bola jeho relácia najpopulárnejšia, v Slovenskej televízii bol silný protiprúd. Mnohí išli proti nemu. Pamätám si, ako Ivan hovoril - Prosím ťa, ja som z toho hotový. Repete sa vysielalo raz mesačne a oni mu hovorili, že už asi nabudúce točiť nebudú. A potom mu to láskavo dovolili tesne pred výrobou. Ako vieme, na Slovensku sa úspech neodpúšťa,“ spomína s odstupom vyše dvadsiatich rokov Marcela Laiferová. Speváčka v relácii často spievala a moderátor podľa nej pred kamerami veselosť len hral. „Celý život všetkých rozosmieval, ale vnútri bol vážny človek. Veľmi ťažko znášal boj proti nemu. Myslím, že to ho aj skolilo. Roky žil pod neuveriteľným tlakom.“

S Mečiarom po boku

Na Slovensku vtedy navyše zúrili divoké mečiarovské časy. A tak sa stalo, čo by dnes možné nebolo. Medzi divákmi Repete sa usmieval do kamier aj predseda vlády Vladimír Mečiar. Na porovnanie, ako keby si dnes do hľadiska Chart Show sadol Peter Pellegrini či Robert Fico. V zákulisí medzi umelcami to vraj vrelo. „Ale áno, protestovali proti tomu. Napríklad kapela, a to veľmi. Potom sme všetci skončili a išli domov. Nebola žiadna recepcia. My sme sa s tými politikmi ni­kdy nestretli,“ tvrdí Laiferová.

Aj tak si Ivana Krajíčka mnohí zaškatuľkovali. „Robil si svoju robotu dobre, ale inde ako v mečiarovskej televízii sa to vtedy robiť nedalo. Takže dostal nálepku,“ hodnotia ho zmierlivejší pamätníci. Dodnes napríklad nevedno, či bol naozaj priaznivcom HZDS. „Myslím si, že nebol,“ uvažuje nahlas jeden z nich. „Nikdy sa v tom zmysle nevyjadroval.“ Šajnu o Krajíčkových politických preferenciách nemal ani Oldo Hlaváček, ktorého sme oslovili. „Nie som rád, keď sa o týchto veciach rozpráva. To je každého vec, nech si to každý nechá sám pre seba. Viete, my sme spolu písali scenáre, spolu účinkovali, s niektorými predstaveniami sme mali tisíc vystúpení. Ale v živote som s ním nehovoril o politike. Nech ma tu pepina na mieste klepne, ak klamem. Lebo ja som nemal záujem o týchto veciach hovoriť,“ povedal nám dlhoročný Krajíčkov spolupútník.

Sám bol kedysi politickým väzňom, v päťdesiatych rokoch sedel za mrežami za takzvané poburovanie proti republike, na slobodu sa dostal po roku len vďaka amnestii a ako herca ho nikto nechcel dlho zamestnať. Aj preto si Oldo vypestoval vážnu alergiu na politikov. „Aj keď Ivan prišiel, aby som išiel na akciu kvôli nejakej politickej strane, tak som mu povedal: ,Ivanko, nejdem, mám na to veľmi vážne dôvody.‘ A on vedel aké. Čo som ja prežíval pre politiku, nemáte ani tušenia...“
Ani súčasného smeráka Dušana Jarjabka si Oldo Hlaváček nevedel vybaviť. Alebo nechcel. „Poznal som istého pána Jarjabka, ktorý bol operný spevák,“ povedal najprv a udalosti okolo poslednej rozlúčky Ivana Krajíčka si pamätal inak. „Na pohrebe som si sadol do hľadiska a prosil manželku, aby sme sa vyvarovali rozhovorov a debát. Bol som nenápadný smútiaci, ktorý smútil pod javiskom. Pán Jarjabek ma v živote neoslovil a ak tvrdí opak, neviem prečo. Lebo pokým som ja s ním spolupracoval v opere, kde som ako činoherec hral v jednom predstavení, tak som sa s ním dosť často stretával. Odkedy sa stal profesionálnym politikom, odvtedy som sa s ním nestretol ani nerozprával,“dumal Oldo, pre ktorého musela byť rozlúčka s kamarátom mimoriadne náročná. Či už s Jarjabkom, alebo bez neho.

Mnohí trúchliaci, zvlášť ak ide o blízke osoby, nie sú zo seba schopní vydať slovo, nieto ešte verejne. „Na Ivana myslím dodnes každý deň, pretože sme spolu skoro žili,“ rozpráva o svojom pute aj Oldo Hlaváček. „Bolo to, akoby mi zomrel brat. A trošku viac než brat. My sme spolu žili, robili, písali, účinkovali, naše rodiny chodili na spoločné dovolenky, stretávali sa. Ja som býval u nich, Ivan býval istý čas u nás.“ Napokon posledná rozlúčka prebehla dôstojne aj bez Hlaváčkovho prejavu. Okrem Jarjabka a umeleckého šéfa divadla Karola Čálika sa smútočným hosťom prihovoril Krajíčkov kamarát, dramaturg a scenárista Peter Oravec, s ktorým pripravovali okrem iných relácií Repete, a speváčka Zora Kolínska. Tá po Ivanovi chvíľu slávnu pesničkovú súťaž moderovala. A keď pani Zora v roku 2002 zomrela, skončilo sa s ňou aj Repete. Z piesní, ktoré táto relácia katapultovala na výslnie, interpreti profitujú dodnes.

Všetko je v nenávratne

Vdova po Ivanovi Krajíčkovi žije v bratislavskom byte, kde svoje najkrajšie roky prežila aj s legendárnym umelcom. „Niekedy, keď som v byte sama, sa s ním aj nahlas rozprávam. Viem, že je so mnou. Všade mám jeho fotografie. Stále s ním žijem, hoci tu už nie je toľké roky. Ja i naše deti ho máme v myšlienkach a srdci,“ spomína na manžela Mária Krajíčková (75). Staré krivdy sa jej vyťahovať ne­chce, no je rada, že pri hrobe svojho muža, ktorý je pochovaný na cintoríne v Slávičom údolí, neustále nachádza kvety, sviečky či kahance. „Vždy ma to dojme. Vyrástla už nová generácia, no dúfam, že nie všetci majú radi humor, ktorý nám dnes ponúkajú televízie. My sme boli iní. Žili sme družnejšie, spoločenskejšie. Hoci sme pindali na režim, bolo nám veselo. Nikdy nezabudnem na chvíle, keď sme u nás pri stole pili všetci sekt z jedného veľkého pohára. To je už v nenávratne preč,“ zamyslela sa.