Bratislavské stretnutie krajne pravicových politikov z Hnutia pre Európu národov lídrovi strany Sme rodina zjavne otvorilo oči. „Vedel som, že je situácia zlá, ale je to ešte oveľa, oveľa horšie,“ povedal po stretnutí s politikmi, ako je napríklad Marine Le Penová z francúzskeho Národného frontu. „Starý kontinent stojí na okraji priepasti, ak nič neurobíme, prisťahovalectvo nás zabije.“ Najznámejší slovenský multiotecko sa preto rozhodol okamžite konať - vybral sa do utečeneckých táborov v Turecku, aby potenciálnym prisťahovalcom vysvetlil, prečo by sa mali držať preč od Európy. Po návrate pre  PLUS 7 DNÍ vyjadril spokojnosť s bleskovou návštevou. „Nešlo to síce ľahko, ale myslím si, že nakoniec ma pochopili,“tvrdí.

Líder strany Sme rodina utečencov z krajín Blízkeho východu najprv vraj poprosil, aby sa vžili do našej situácie. „Skupine Iračanov som povedal, nech si predstavia, že by niekto z kresťanského západu len tak vtrhol do ich krajiny a pokúsil sa nastoliť svoje hodnoty, tradície, politický systém. A neváhal by pri tom použiť zbrane. Páčilo by sa mu to?“ Bohužiaľ, politikov apel zjavne nepadol na úrodnú pôd - vraj sa len na neho nechápavo pozerali. „Zjavne im to trochu pomalšie páli,“ hovorí.

Boris Kollár preto trochu zmenil taktiku, potenciálnym prisťahovalcom začal vysvetľovať, akých nehorázností sa ich súkmeňovci dopúšťajú vo vyspelých európskych krajinách. „Kradnú, podvádzajú, vekslujú. A hlavne obťažujú ženy, správajú sa tak, akoby chceli pretiahnuť všetko, čo sa pohybuje. S našou kultúrou je to jednoducho nezlučiteľné,“trpezlivo vysvetľoval poslanec. „Musíte pochopiť, prečo vás tam nechceme.“

Ale ani tentoraz veľmi nepochopili, naopak, vraj pôsobili ešte zmätenejšie a začali niečo nesúvisle splietať o MeToo a filmoch plných násilia. Šéf strany Sme rodina preto siahol po poslednej, zúfalej stratégii. Použil hypotetický príklad so sebou v hlavnej role. „Povedal som im na rovinu. Pozrite, mám desať detí s deviatimi rôznymi ženami. Čo keby som sa len tak nasťahoval do niektorého z vašich miest, veď by sme pomaly zabrali celú štvrť.“

Vtedy, akoby zázrakom, konečne prejavili záujem. „A to dokážete všetkých uživiť?“ opýtal sa hanblivo mladý, počerný muž s kučerami. „Keď som odpovedal kladne, začali spolu uznanlivo prikyvovať hlavou. Mohol som si konečne povedať - Misia splnená!“