Málo politikov sa môže pochváliť takým raketovým nástupom na najvyšší štátny post, všeobecnou obľúbenosťou i&nbsp;kariérou milovaného hrdinu ako Volodymyr Zelenskyj. Stačilo mu päť rokov na to, aby sa z&nbsp;neho stal národom najpodporovanejší líder krajiny a&nbsp;inšpirujúci vojnový vojvodca, ktorý odhodlaním a&nbsp;statočnosťou zapôsobil na celý svet. Ale teraz, keď nerovný konflikt vstupuje do svojej tretej, pravdepodobne poslednej zimy, všetko nasvedčuje tomu, že neohrozený ukrajinský kormidelník začína písať svoju poslednú kapitolu. V&nbsp;ťažkých časoch, keď sa nedá vyhnúť nepopulárnym opatreniam a&nbsp;neraz ani chybám, dostáva prestíž aj tých najuznávanejších štátnikov vážne trhliny. V&nbsp;tomto smere nie je výnimkou ani Zelenskyj. Po mesiacoch neúspechov na bojiskách, ktoré sa ani s&nbsp;podporou Západu nedarí zvrátiť, jeho hviezda bledne, predvolebné preferencie výrazne padli a&nbsp;ani ten svet to už s&nbsp;náklonnosťou voči nemu extra nepreháňa.

Po vyše tisícke dní ruskej agresie ukrajinský vodca čiastočne prijal, že nerealistické vízie veľkého víťazstva početne s&nbsp;čoraz skromnejšou armádou sa nikdy nenaplnia, stratené územia zostanú stratené a&nbsp;jediná zmysluplná cesta bude k&nbsp;rokovaciemu stolu. Zoči-voči množstvu obetí aj z&nbsp;radov civilného obyvateľstva, zdevastovanej infraštruktúre, rozvrátenej ekonomike a&nbsp;rozhnevanému národu dokonca pripustil dočasné odstúpenie okupovaných území. Aj keď ho podmienil vstupenkou do NATO, sám zrejme vie, že táto možnosť je veľmi málo pravdepodobná. Ako píše medzinárodne oceňovaný britský spisovateľ a&nbsp;novinár <a rel="noopener" href="https://www.spectator.co.uk/article/the-deepening-unpopularity-of-zelensky/" target="_blank">Owen Matthews na portáli The Spectator</a>, až budúce analýzy vyhodnotia, čo všetko mohol Zelenskyj urobiť inak, lepšie. No ukrajinskí voliči mu vystavujú vysvedčenie už teraz. Mnohí ho obviňujú z&nbsp;vojnových neúspechov, zo zlých rozhodnutí i&nbsp;z&nbsp;nedostatočných opatrení na odstránenie prebujnenej korupcie a&nbsp;neželajú si, aby hral nejakú úlohu v&nbsp;ďalšom smerovaní ich krajiny.

Nedávny prieskum verejnej mienky Sociálneho monitorovacieho centra v&nbsp;Kyjeve naznačuje, že popri klesajúcej, no stále vysokej dôvere (77 percent) by vo voľbách Zelenskyj pravdepodobne pohorel. Za jeho znovuzvolenie by v&nbsp;novembri hlasovalo iba 22 percent respondentov, pričom len pre šestnásť percent by bol prvou voľbou. Až 60 percent opýtaných by dokonca privítalo, keby v&nbsp;najbližších voľbách vôbec nekandidoval.

Namiesto neho sa pre Ukrajincov stal favoritom generál Valerij Zalužnyj, ktorého Zelenskij vo februári odvolal z&nbsp;funkcie náčelníka generálneho štábu a&nbsp;de facto ho poslal do exilu ako veľvyslanca v&nbsp;Londýne. Jeho preferencie vyleteli nad 40 percent. Na reálne výsledky si však ešte nejaký čas počkáme. Aj keď sa formálne päťročné prezidentské obdobie skončilo 20. mája tohto roku, žiadna kampaň ani hlasovanie nebudú, kým vojna pokračuje a&nbsp;v&nbsp;krajine platí stanné právo. Medzitým budú Zelenskyj a&nbsp;jeho tím naďalej vládnuť prostredníctvom vojnových právomocí, ktoré obchádzajú parlament.

Ako píše The Spectator, hlavným dôvodom nespokojnosti občanov so súčasnou vládnou garnitúrou sú popri mizérii na bojisku praktiky odvodových komisií či korupčné škandály v&nbsp;armáde i&nbsp;vo verejnom sektore. Až 70 percent respondentov v&nbsp;spomínanom prieskume vládu podozrieva, že z&nbsp;vojny profituje. Matthews pripomína, že vzhľadom na obmedzenia informačných tokov pozastavením vysielania všetkých neštátnych médií na Ukrajine sa aféry dostali na verejnosť len vďaka nezávislým novinárom publikujúcim na hŕstke online portálov. Z&nbsp;tých najvypuklejších vyberá miliónové príjmy zdravotníckych úradníkov za vydávanie falošných potvrdení pre mužov, ktorí sa chcú vyhnúť vojenskej službe, alebo lukratívne štátne zákazky, z&nbsp;ktorých profitujú rodiny a&nbsp;pria­telia vysokopostavených politikov. „Minulý rok bol po odhalení masívnych preplatkov za potraviny a&nbsp;výstroj pre armádu odvolaný minister obrany Oleksij Reznikov. Minulý mesiac rezignoval šéf agentúry poverenej výstavbou britských bunkrov pre ukrajinské elektrické rozvodne, ktoré by ich chránili pred ruským útokom. Obvinil členov Zelenského vlády, že za uvoľnenie finančných prostriedkov požadujú provízie.“

Ďalším zdrojom hnevu Ukrajincov je intenzívne vynucovaná branná povinnosť. „Vážny nedostatok vojakov na frontových líniách viedol ukrajinských verbovačov k&nbsp;čoraz násilnejším postupom,“ konštatuje Mathews. „Videá zo zásahov týchto ozbrojených jednotiek sa denne objavujú na sociálnych sieťach. Mladých mužov na nich vlečú z&nbsp;koncertov či nočných klubov rovno do armádnych dodávok. Neraz sa im okoloidúci snažia pomôcť alebo skandujú: „Hanba!“

Podľa britského portálu je poškodených alebo zničených až 80 percent energetickej infra­štruktúry Ukrajiny, rovnako veľké časti priemyselných zariadení. Ekonomika kolabuje, HDP klesol o&nbsp;30 percent. Verejné financie sú od začiatku konfliktu podvyživené a&nbsp;zahraničná pomoc na ich revitalizáciu zďaleka nestačí. V&nbsp;tejto situácii bola vláda nútená prestať vyplácať špeciálne dávky miliónom vysídlených občanov z&nbsp;východu zabratého Ruskom. Výsledkom bolo, že značná časť z&nbsp;nich sa rozhodla uprednostniť náruč okupanta pred chudobou na Ukrajine a&nbsp;odísť domov.

Poradca bývalého starostu Mariupoľa Peter Andrjuščenko tvrdí, že do prístavného mesta, ktoré zažilo najťažšie boje na jar 2022, sa už vrátila asi tretina obyvateľov. Nielen pre zrušenú finančnú podporu. „Mnohé ukrajinské regióny sú nepriateľské voči osobám ,vnútorne‘ vysídleným,“ vysvetľuje Andrjuščenko. „Utečenci z&nbsp;východu sú totiž prevažne rusky hovoriaci, čo sa v&nbsp;západných častiach krajiny čoraz menej toleruje.“ Ukrajinci sú roztrpčení aj pre pribúdajúci počet obetí, ktorý bol dlho štátnym tajomstvom. Zelenskyj síce pred pár dňami hovoril o&nbsp;43-tisíc zabitých vojakoch, no občianske spoločnosti sa dopátrali k&nbsp;inému číslu. Začiatkom novembra menovite zdokumentovali úmrtia 60 435 ľudí vrátane civilistov. Celkový počet bude pravdepodobne oveľa vyšší.

Imidžu ukrajinského prezidenta nepomohol ani kyjevský starosta Vitalij Kličko, ktorý vlani v&nbsp;rozhovore pre nemecký denník Der Spiegel prehlásil, že Volodymyr Zelenskyj sa stáva autokratom a&nbsp;pretvára Ukrajinu na autoritársky štát, ktorý sa ničím nelíši od Ruska. „Od začiatku vojny stráca popularitu a&nbsp;pravdepodobne pre svoje chyby stratí aj moc,“ povedal. Odvtedy trochu zmiernil slovník, no ich vzťahy ostali chladné.

Aktuálne Zelenskyj čelí tlakom nielen na domácej scéne, ale aj zo strany&nbsp;USA, aby sa minimálny vek pre povinnú vojenskú službu znížil z&nbsp;dvadsaťpäť na osemnásť rokov. Zatiaľ sa bráni s&nbsp;tým, že chce zachrániť aspoň zvyšky mladej generácie, aby sa zabezpečilo prežitie krajiny. Ak však nakoniec ustúpi, jeho popularita určite dostane ďalšiu ťažkú ranu. A&nbsp;nebude jediná. „Niet pochýb, že hneď po oznámení dátumu volieb (technicky by sa mohli konať už 25. mája) sa spustí vlna obvinení,“ veští Owen Mathews. Jedni budú prezidentovi vyčítať akékoľvek kompromisy s&nbsp;Putinom, iní to, že k&nbsp;nim nepristúpil oveľa skôr. A&nbsp;svoje určite schytá aj Západ, ktorý údajne žiadnu dohodu nedovolil a&nbsp;nútil Ukrajinu bojovať.

To je však hudba budúcnosti, ktorú ešte môže odsunúť ďalšie predĺženie výnimočného stavu a&nbsp;tým aj volieb. Čo je horšie, ani po stretnutí Volodymyra Zelenského s&nbsp;Donaldom Trumpom a&nbsp;Emmanuelom Macronom v&nbsp;Paríži svet nie je v&nbsp;súvislosti s&nbsp;mierovými plánmi oveľa múdrejší. Dozvedeli sme sa len to, že rozhovory boli dobré, produktívne a&nbsp;týkali sa niektorých kľúčových podmienok na ukončenie vojny. Ako však píše AFP, ukrajinský prezident zdôraznil, že Kyjev potrebuje trvalý mier, ktorý Rusko v&nbsp;budúcnosti nedokáže zničiť. Čím opäť naznačil potrebu záštity zo strany NATO.

„Všetci chceme, aby sa táto vojna skončila čo najskôr a&nbsp;spravodlivým spôsobom,“ dodal. Možnosti odstúpenia okupovaných území a&nbsp;následných diplomatických krokov na ich opätovné získanie, ktorú v&nbsp;novembri hmlisto naznačil v&nbsp;rozhovore pre <a rel="noopener" href="https://www.foxnews.com/category/world/volodymyr-zelenskyy" target="_blank">Fox News</a>, sa diplomaticky vyhol, hoci je takmer isté, že práve s&nbsp;touto kartou nový americký prezident ráta. Spolu s&nbsp;tlakom na Moskvu a&nbsp;potenciálnym zmiernením sankcií voči Rusku. Ostáva len dúfať, že sľubované 24-hodinové riešenie konfliktu, ktoré má Donald Trump údajne v&nbsp;rukáve a&nbsp;mieni ho „zariadiť“ po svojej inaugurácii 20. januára, skutočne existuje. A&nbsp;že má v&nbsp;zálohe aj plán B.

Blednúca hviezda: Volodymyrovi Zelenskému ľudia stále dôverujú, no na čele krajiny ho už nechcú

Výber pre vás

Blednúca hviezda: Volodymyrovi Zelenskému ľudia stále dôverujú, no na čele krajiny ho už nechcú

Súvisiace články

Pomsta nenávidenému systému? Veľká časť Američanov hrozný čin 26-ročného vraha oslavuje

Príde deň zúčtovania? Ťažko. Spojené štáty pridlho váhali. Teraz je už neskoro na zázraky

Šéfkuchár z Lomnice: Podávali sme mozgy z kačíc, krídla aj s perím a jedlá okysľovali mravcami

Výber pre vás