Vladimir Putin v utorok (19.11.) podpísal upravenú nukleárnu doktrínu, podľa ktorej môže Kremeľ zvažovať použitie jadrových zbraní aj v reakcii na konvenčný útok, ak predstavuje kritickú hrozbu pre Rusko alebo Bielorusko. Zároveň akákoľvek agresia voči Rusku zo strany "nejadrovej" krajiny, podporená štátom s nukleárnym arzenálom, sa bude považovať za spoločný útok. Zmena prišla v rovnaký deň, ako oznámenie, že Ukrajinci zaútočili šiestimi strelami ATACMS na vojenský sklad pri meste Briansk. Krátko po tom, ako im ich použitie na ruskom území povolil Washington.

Približne tisíckou balistických rakiet zem-zem ATACMS (armádny taktický raketový systém) z&nbsp;amerických vojenských skladov disponujú Ukrajinci už približne rok. Doteraz ich mohli použiť len na vlastnom území. Žiadosti Volodymyra Zelenského o&nbsp;povolenie na ich širšie využitie sa vo Washingtone dlho nestretli s&nbsp;pochopením. V&nbsp;Pentagóne sa totiž obávali, že Kremeľ splní svoje hrozby a&nbsp;v&nbsp;reakcii zaútočí na krajiny NATO, sami nemajú týchto rakiet na rozdávanie a&nbsp;hlavne Moskva s&nbsp;predstihom dôležité armádne prostriedky presunula mimo ich dostrelu, čo je maximálne 300 kilometrov. V&nbsp;tejto vzdialenosti podľa riaditeľky vojenskej analýzy v&nbsp;Defense Priorities Foundation Jennifer Kavanaghovej už nie je veľa významných cieľov, ktoré by bolo možné zasiahnuť. „Problémom Ukrajiny v&nbsp;súčasnosti nie je nedostatok účinných zbraní. Chýbajú im vojaci, ktorých majú Rusi oveľa viac,“ uviedla pre USA Today.

Napriek tomu sa Joe Biden dva mesiace pred koncom svojho funkčného obdobia odhodlal použitie ATACMS na území Ruska odobriť. Predpokladá sa, že hlavným dôvodom bola severokórejská injekcia Moskve v&nbsp;podobe 11-tisíc mužov v&nbsp;zbrani. Iné zdroje sa domnievajú, že chcel zavariť nastupujúcemu Donaldovi Trumpovi a&nbsp;jeho nejasným mierovým plánom. Tak či onak, v&nbsp;aktuálnej situácii aj na Ukrajine mnohí považujú tento krok viac-menej za symbolický. „Sme šťastní, že rozhodnutie konečne padlo, priala by som si však, aby k&nbsp;nemu došlo skôr, ako Putin zničil polovicu našej energetickej infraštruktúry,“ vyjadrila poslankyňa ukrajinského parlamentu Inna Sovsunová pocity viacerých svojich kolegov.

Ukrajina sa za posledný rok ocitla v&nbsp;bezútešnej situácii, keď práve pre nedostatok ľudských síl musí voliť, kde svoje jednotky sústredí a&nbsp;ktoré oblasti ponechá zraniteľné. Zatiaľ ruské vojsko získava dominanciu a&nbsp;podľa USA Today postupovalo v&nbsp;južnom doneckom regióne najrýchlejšie od začiatku vojny. Navyše sa Kremeľ s&nbsp;podporou Pchjongjangu a&nbsp;50-tisíc mužmi v&nbsp;zbrani pripravuje na veľký útok s&nbsp;cieľom získať späť územie v&nbsp;Kurskej oblasti, ktoré Ukrajinci v&nbsp;auguste obsadili. Práve tam Volodymyr Zelenskyj plánoval americké balistické strely nasadiť. Čoskoro a&nbsp;bez varovania. Podľa ukrajinských médií sa tak stalo skôr, než sa čakalo. Rusi útok pri Briansku potvrdili, tvrdia však, že päť striel zlikvidovali a jednu poškodili, takže nenarobila veľké škody.&nbsp;

Otáľanie Washingtonu podľa analytikov poskytlo Moskve čas zotaviť sa z&nbsp;počiatočných zlyhaní a&nbsp;posilniť obranu okupovaného územia, čo prispelo k&nbsp;debaklu ukrajinskej protiofenzívy v&nbsp;minulom roku. Americký vojenský historik na University of St. Andrews v&nbsp;Škótsku Phillips O’Brien síce pripúšťa, že každý úspešný útok vyvolá potrebu protiopatrení a&nbsp;zníži efektivitu ruskej armády, ale to stráca zmysel, ak o&nbsp;dva mesiace Trump zmení kurz. Podobne situáciu vníma dôstojník ukrajinskej bezpečnostnej služby Ivan Stupak. „Hoci ide o&nbsp;rozhodujúci krok Bieleho domu, v&nbsp;globálnom meradle sa nič nezmení. Počet rakiet a&nbsp;cieľov na ruskom území je prísne obmedzený a&nbsp;najlepším výsledkom môže byť výrazné spomalenie postupu agresora v&nbsp;oblasti Kurska.“ Ani špeciálny poradca bývalého ukrajinského vrchného veliteľa generála Valerija Zalužného Dan Rice zázraky neočakáva. „Tristokilometrový dosah ATACMS nie je dostatočný,“ konštatuje. „Nemôžu zasiahnuť letiská, továrne alebo energetickú infraštruktúru hlboko v&nbsp;Rusku.“ Myslí si, že riešením by boli zbrane s&nbsp;dlhším doletom, ako sú riadené strely Tomahawk, o&nbsp;tých sa však ani neuvažuje. Časť balistických rakiet dlhého doletu už Ukrajinci minuli. To, čo im zostalo, na zvrátenie vývoja vojny nestačí a&nbsp;nedá sa očakávať, že by Spojené štáty ich arzenál rozšírili. Šéf zahraničnej politiky Európskej únie Josep Borrell však vyjadril nádej, že európske krajiny budú nasledovať príklad USA a&nbsp;Kyjev by mohol využiť nielen britské a&nbsp;francúzske rakety Storm Shadow či SCALP, ale aj nemecké strely Taurus.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov obvinil Bidenovu administratívu z&nbsp;prilievania oleja do ohňa a&nbsp;zo zvyšovania napätia. „To eskaluje konflikt na novú úroveň,“ povedal a&nbsp;upozornil, že Ukrajina by mohla používať systémy s&nbsp;dlhým dosahom len s&nbsp;pomocou personálu NATO a&nbsp;satelitného navádzania. „Bude to znamenať, že tieto krajiny sú vo vojne s&nbsp;Ruskom.“ Portál Vedomosti prináša podobné vyhlásenia ruských politikov, ktorí považujú rozhodnutie Bieleho domu za bezprecedentný krok smerujúci k&nbsp;začiatku tretej svetovej vojny. A&nbsp;vojenský expert Vasilij Dandykin v&nbsp;rozhovore pre <a rel="noopener" href="http://news.ru">news.ru</a> varuje, že ak k&nbsp;nej dôjde, bude pre ľudstvo poslednou. Na sociálnej sieti popustil uzdu emóciám i&nbsp;predseda ruskej Štátnej dumy Viačeslav Volodin. Podľa neho bude Kremeľ reagovať a&nbsp;nedá sa vylúčiť ani použitie nových zbraňových systémov. V&nbsp;súvislosti s&nbsp;vekom Joea Bidena poznamenal, že sa zdá, akoby chcel so sebou zobrať na večnosť celý svet. Dandykin ráta so škodami, ktoré Rusku môžu spôsobiť rakety dlhého doletu, ale pripomína, že situáciu na bojisku to nezmení. „Len to zhorší osud Ukrajiny a&nbsp;jej budúcnosť. A&nbsp;úplne sa zničia rusko-americké vzťahy.“

Obvinenia z&nbsp;podnecovania svetového konfliktu neprichádzajú len z&nbsp;Moskvy. „Biden sa pokúša začať tretiu svetovú vojnu,“ cituje republikánsku političku Marjorie Taylorovú Greenovú Independent. „Americký ľud však nechce financovať cudzie vojny ani v&nbsp;nich bojovať. Musíme riešiť vlastné problémy a&nbsp;toto musí prestať.“ Pridal sa i&nbsp;Trump mladší. Vyhlásil, že si dosluhujúci prezident zaumienil pošpiniť dedičstvo jeho otca tým, že zaťahuje USA do ukrajinského konfliktu. „Vojenský priemyselný komplex sa chce uistiť, že rozbehne svetovú vojnu skôr, než bude mať môj otec šancu vytvoriť mier a&nbsp;zachrániť životy,“ uviedol. Neodpustil si kritickú poznámku, že Bidenova administratíva už vynaložila viac ako 64 miliárd dolárov na pomoc Ukrajine.

Dalo sa očakávať, že nesúhlas zaznie aj zo strednej Európy. Newsweek cituje napríklad slová maďarského ministra zahraničných vecí Pétera Szijjártóa, ktorý na sociálnej sieti uviedol: „Podporovatelia vojny vo Washingtone a&nbsp;v&nbsp;Bruseli začali posledný, zúfalý útok na novú realitu. Táto nová realita je založená na vôli ľudí, pretože oni rozhodli vo voľbách. Rozhodli sa podporiť mierovú stranu, vlastenecké sily.“ Nesklamal ani Robert Fico, ktorý podobne ako ruskí predstavitelia tvrdí, že Bidenovo rozhodnutie marí nádeje na začatie akýchkoľvek mierových rokovaní a&nbsp;ukončenie vzájomného zabíjania Slovanov na Ukrajine.

Obyvatelia Švédska, Nórska, Fínska či Dánska už dostávajú tlačené alebo elektronické publikácie o&nbsp;tom, čo robiť, ak k&nbsp;vojnovému konfliktu skutočne dôjde. Základom je zabezpečenie trvanlivých potravín, pitnej vody a&nbsp;liekov, ktoré ľuďom pomôžu prekonať krízový stav počas prvých troch dní. Odporúčané sú i&nbsp;jódové tablety. Pre Švédov nie je brožúra nič nové. Prvé vydanie If War Comessa objavilo už počas druhej svetovej a&nbsp;odvtedy sa opakovane aktualizovalo. Či sa najčernejší scenár naplní, ukážu najbližšie týždne. Z&nbsp;úst ruských politikov počuť veľmi jasné posolstvá, vyjadrenia vojenských predstaviteľov sú však opatrnejšie. Napríklad zástupca veliteľa hlavnej vojensko-politickej sekcie ruského ministerstva obrany Apty Alaudinov síce aktuálnu situáciu vníma ako vyhlásenie vojny zo strany Spojených štátov, no myslí si, že nenastal čas, keď sa začne tretia svetová vojna vy­užitím všetkých možných zdrojov a&nbsp;jadrových zbraní. „Áno, bude to pre nás ťažké, skomplikuje nám to situáciu, môže to zmeniť naše kroky, ale... toto je pracovný moment a&nbsp;nie kritická rozhodujúca udalosť.“ Jedným dychom však dodáva, že o&nbsp;tom, čo príde, rozhodne vrchné velenie a&nbsp;„odpoveď na seba nenechá dlho čakať. Ani jeden štát na svete dnes nie je pripravený s&nbsp;nami priamo bojovať. Nemá na to zdroje.“

Brožúra, ktorú vydali švédske úrady, okrem iného radí, ako sa správať v prípade bombového útoku. „Schovajte sa v jame, v priekope alebo v izbe bez okien. Prípadne v garáži či v bunkri,“ píše sa v nej. Autori odporúčajú mať na deň k dispozícii tri litre vody, teplé oblečenie, deky, karimatky, spacie vaky, alternatívne zdroje energie, baterky, sviečky a zápalky.Vhodné potraviny sú obilniny, cereálie, cestoviny, ryža, kuskus a iné instantné veci. Ďalej jedlá s vysokým obsahom bielkovín ako sušené či konzervované mäso, ryby, cícer, fazuľa, šošovica či syr v tube. „Zídu sa vám aj sušené paradajky v oleji, arašidové maslo, orechy a rôzne semienka. Energiu vám dodajú džemy, čokolády, med či sušené ovocie.“Ak bude nutná rýchla evakuácia, je dobre mať pripravený balíček s vodou a jedlom na pár dní, identifikačný preukaz, potrebné lieky, rádio na baterky, základné hygienické potreby, mapu či kompas.

Príde deň zúčtovania? Ťažko. Spojené štáty pridlho váhali. Teraz je už neskoro na zázraky

Výber pre vás

Príde deň zúčtovania? Ťažko. Spojené štáty pridlho váhali. Teraz je už neskoro na zázraky

Súvisiace články

Kuriozity: Lovec jazykov, kulturistka s bruškom aj bejzbalová loptička za milióny

Mohli len plašiť: Ani smrť mladej turistky nebola dôvodom pre likvidáciu problémového predátora

Zaujímavosti zo sveta: Preteky robotov, nebezpečná posvätná rieka aj radosť zo vzácnych šeliem

Výber pre vás